Niekto okolo lacných základných dosiek kreslí katastrofy (doslova, plamienky v grafickom editore a tak… živelné pohromy predávajú), pritom sa často nemáte čoho obávať a nikde nič nezhorí. Taká A620M Gaming X s prehľadom zvládne aj najvýkonnejšie procesory do pätice AMD AM5. Párovať to takto nemá síce príliš zmysel, keďže výbava je na mieru nenáročným používateľom, možnosť to však je.
Metodika: testy zahrievania a frekvencií
Suverénne najkritickejšia časť, čo sa týka teplôt, je na základnej doske napájacia kaskáda (VRM) pre CPU. Tu sa vraciame k termokamere Fluke Ti125, ktorá vytvára tepepné mapy, na základe ktorých je možné lokalizovať na priemerné zahrievanie, ale aj najteplejší bod. Obe tieto hodnoty (priemernú a maximálnu teplotu na Vcore) zaznamenávame do grafov a na základe tej maximálnej budeme neskôr vyhodnocovať aj efektivitu pasívov VRM. Na tu nám zatiaľ ale chýba vhodný termometer. Termovízia je, samozrejme, realizovaná bez pasívu a na zistenie zníženia zahrievania s chladičom je na najteplejší MOSFET potrebné nainštalovať termočlánok. Ten čoskoro doplníme.
Termovízia sa vždy vzťahuje na fungovanie s výkonnejším z dvojice testovacích procesorov. S ním sa viac ukážu rozdiely a možné obmedzenia či blížiace sa riziká (napríklad čo i len zo zníženého výkonu prehrievaním). Aby bol dobrý výhľad na VRM, tak namiesto vežovitého chladiča (z testov procesorov) používame kvapalinový chladič Alphacool Eisbaer Aorora 390 s ventilátormi fixne nastavenými na plný výkon (12 V). Testy zahrievania na úplnosť zahŕňajú aj teploty procesora a v rámci testov dosiek testujeme aj efektivitu dodávaných chladičov SSD. Tie sú už súčasťou prakticky všetkých lepších základných dosiek a vzniká tak prirodzene otázka, či ich použiť alebo nahradiť inými, rebrovanejšími. Tieto chladiče budeme testovať na SSD Samsung 980 Pro počas desiatich minút intenzívnej záťaže v CrystalDiskMarku. Nakoniec je pozoruhodné zahrievanie južného mostíka čipovej súpravy a efektivita chladenia aj v tomto smere.
Všetky testy prebiehajú vo veternom tuneli, takže je zabezpečené plnohodnotné systémové chladenie. To pozostáva z troch ventilátorov Noctua NF-S12A PWM@5 V (~ 550 ot./min). Dva z toho sú vstupné, jeden výstupný. Ako výstupné fungujú ale aj tri rýchle ventiatory AIO vodníka, takže v skrinke panuje podtlak.
Teplota vzduchu je na vstupe do tunela je riadne kontrolovaná a pohybuje sa v rozmedzí 21–21,3 °C. Udržiavať počas testov vždy konštantnú teplotu je dôležité nielen z pohľadu presnosti meraní zahrievania, ale takisto preto, že vyššia alebo nižšia okolitá teplota má vplyv aj na prípadne správanie sa boostu procesorov. A poriadne sledujeme a porovnávame aj frekvencie, či už pri záťaži všetkých jadier alebo i v rámci jednovláknových úloh. Na záznam frekvencií a teplôt jadier používame aplikáciu HWiNFO (vzorkovanie je nastavené na dve sekundy).
Udržiavať konštantnú teplotu na vstupe je treba nielen pre poriadne porovnanie zahrievania procesorov, ale hlavne pre objektívne výkonnostné porovnania. Vývoj frekvencií, a špeciálne jednojadrového boostu, sa odvíja práve od teploty. Typicky v lete, pri vyšších teplotách než je bežne v obytných priestoroch v zime, môžu byť procesory pomalšie.
Teploty sú vždy odčítavané maximálne (z termovízie VRM aj priemerné, ale stále z lokálnych maximálnych hodnôt na konci Cinebench R23). Pri procesoroch Intel pre každý test odčítavame maximálnu teplotu jadier, obvykle všetkých. Tieto maximá sú potom spriemerované a výsledok predstavuje výslednú hodnotu v grafe. Z výstupov jednovláknovej záťaže vyberáme iba zaznamenané hodnoty z aktívnych jadier (tie sú obvykle dve a počas testu sa medzi sebou striedajú). U procesorov AMD je to trochu iné. Tie teplotné snímače pre každé jadro nemajú. Aby sa postup metodicky čo najviac podobal tomu, ktorý uplatňujeme na procesoroch Intel, tak priemerné zahrievanie všetkých jadier definujeme najvyššou hodnotou, ktorú hlási snímač CPU Tdie (average). Pre jednovláknovú záťaž už ale používame snímač CPU (Tctl/Tdie), ktorý obvykle hlási o trochu vyššiu hodnotu, ktorá lepšie zodpovedá hotspotom jedného, respektíve dvoch jadier. Tieto hodnoty rovnako ako hodnoty zo všetkých interných snímačov však treba brať s rezervou, presnosť snímačov naprieč procesormi je rôzna.
Vyhodnocovanie frekvencií je presnejšie, každé jadro má vlastný snímač aj na procesoroch AMD. Na rozdiel od teplôt ale do grafov zapisujeme priemerné hodnoty frekvencií počas testov. Zahrievanie a frekvencie jadier procesora monitorujeme v rovnakých testoch, v ktorých meriame aj spotrebu. Teda postupne od najnižšej záťaže na ploche nečinných Windows 10, cez kódovanie audia (záťaž v jednom vlákne), hernú záťaž v Shadow of the Tomb Raider až po Cinebench R23.
Fajn doska, kvalitná recenzia, len cena je vyššia aby sa dalo povedať, že je to spotrebák.
Čo ma však zaráža posledná 2 roky, intenzívnejšie rok, na čo sakra dávajú PCIe ×1 na dosku?
Mám aj dosky (kupujem len mATX) ktoré majú 2 až 3 PCIe ×1 a vždy len jeden PCIe x16.
V podstate neriešil som to. Do PCIe ×1 ide akurát tak USB 3 karta, ak ju win dokáže správne spojazdniť, ale teraz sa to prejaví ešte podstatnejšie. NVMe disky zlacneli, kedysi človek kúpil jeden drahý do jedného slotu na doske a stačilo. SATA boli na veľké dáta. Tu prišlo ku redukcií zo 6 na 4.
Ale, keby miesto PCIe ×1 dávali dlhší konektora, x4, alebo x8 alebo x16, dáte tam PCIe kartu na daľší 1-2 NVMe disk. Nešli by možno plnou rýchlosťou, ale stále by to bolo rýchlejšie ako cez SATA.
Cez net z Číny sa dá kúpiť aj NVMe pre PCIe ×1, ale tu v obchodoch majú stále len do dlhých slotov.
PCIe ×16, tam väčšina dá grafiku. Teraz keď všetky procesory majú integrovanú, dá sa zabezpečiť, že bud evoľný na diskovú kartu. Ale PCIe ×1 je podla mňa najzbytočnejšie rozhranie na doske. Keby to dávali aspoň na pravej strane otvorené, že tam zasunieš dlhšiu kartu bez potreby ničiť slot. Uvedomujú si nepotrebnosť PCIe ×1 asi aj výrobcovia. Prišlo ku ich redukcií z bežných 3 na dáme teda aspoň jeden, aby sa nepovedalo. Dosiek kde sú dva PCIe ×16 je málo, a je fuk že druhá PCIe ×16 je len PCIe ×4. Pre budúce rozšírenie je to 100x lepšie ako mať PCIe ×1.
Určite sa to časom zmení, keď príde ku obmene NVMe diskov. To sú v podstate prvé disky, s ktorými neviem čo robiť. Máte ich v notebookoch, dávate ich do PC, ale máte len jeden, na novších „až“ dva konektory na ne, ale ak vymeníte 512GB za 2TB, je problém. 512 stačí na systém, 2TB na dáta, hry, video. Ale na doske jedne konektor. Zostáva PCIe ×16 karta, ktorú nedáte, lebo máte grafiku. Tak externé púzdro. Ktoré stojí viac ako NVMe disk. Zostáva vám „odpad“.
Ak toto číta niekto z alzy, mironetu, objednajtie z číny PCIe ×1 karty na 1 NVMe disk. Rýchlosť klesne na 1/4 ale ako si všímam, veľké 4TB kapacity výrobcovia predávajú buď ako 2,5″ SATA alebo M.2 NVMe ale už nie v SATA forme. Lepšie je mať 2-4 NVMe disky s rýchlosťou 1GB/s ako len jeden extrémne rýchly a ku nemu už len pomalé 2,5″ SATA.
PCIe ×1 za tie roky som využil práve len na USB 3.0 kartu, ktorá mi v nojnoivšej doske nefunguje, ale v starých áno. Ale na USB 3 je dostatočný hub. To najvýkonnejšie na konektory na doske a zvyšok ide úúúplne krásne cez hub. Sériový, pararelný port, to mám cez USB, ale sú aj dosky s COM. Málo kto to aj potrebuje. Ale vážne, NVMe, keď 2TB sú už za 80 Eur, 4TB za cca 180 Eur, už teraz sa začínajú hromadiť NVMe disky, ktoré niet kam pripojiť. Predjacovia i výrobcovia vychádzajú z predpokladu, že každý potrebuje na každý disk tú najvyššiu rýchlosť. Ibaže mnohokrát je kapacita dôležitejšia ako rýchlosť.
Iný príklad, kvôli bezpečnosti, kvôli dátam. Zrkadlenie disku. Dosť blbé pri NVMe. Musíte zrkadliť na pomalé SATA.
Som rád za SATA porty. Všetky mám vždy zaplnené. Ale žiaľ, väčšinou kde dávajú M.2 port, aspoň pri najnižších radách, je to n aúkor 2 SATA portov. Pritom na doske je úúúplne zbytočný, PCIe ×1 slot. Ideálne až 3 kusy.
Vďaka za recenziu dosky, posledné roky fičím len na Gigabyte, ale teraz mojim potrebám najviac vyhovuje ASUS PRIME B650M-A II. Extra drahé dosky, v porovnaní s notebookmi. 175 Eur za dosku, keď práve ASUS vyrába aj notebooky, keď jeden od nich, z ktorého teraz píšem (najlepší ntb displej aký som kedy mal, HP sú šmejdy), som ako úplne nový, kúpil za 200… Nerozumiem tým cenám. Chápem výpredaje, extra zľavy, ale ten nepomer medzi cenou nových dosiek vs. kompletný notebook, nechápem.
Cena základných dosiek sa zdvojnásobila. Z kedysi 40-50 Eur na teraz 99, v prípade AM4 vs. AM5. Ale cena notebookov zostáva stále ta istá, ak porovnávam s rokom 2019, 2020.
Ešte nedávno by som si kupoval každý 1,5 rok nové všetko. Aj dosku, aj procesor. Teraz každého polroka si kupujem nový notebook. Výkonnejší procesor v notebooku je pre mňa väčšia motivácia ako nový stolný PC, z ktorého väčšinu úloh som presunul na notebook.
Mám v sebe nejaký blok, vidieť dosku za 120 Eur. Pritom nie tak dávno, sme za ne platili viac, nie len sumou, ale aj pomerom ku príjmom.
Z čoho som vyrástol po kúpe 2 dosiek, z nákupu top modelov. Nikdy, naozaj nikdy sa mi nepodarilo využiť PC viac, na čo by nestačila tá najnižšia rada. Pri AM5, A620 ponúka všetko čo kto kedy bude potrebovať pri bežnom PC, aj na hry. Až na tie NVMe disky. Ešte jedno proroctvo, nebude dlho trvať a skončia aj tie delenia čipsetov. Už aj tak ich pred rokmi redukovali, prenosom časti do procesoru, mať 4 rady čipsetov pre jeden socket, keď 99% „bonusu“ 99% ľudí nikdy nevyužije, je pozostatok minulosti a používanie staršieho výrobného procesu na chipsety. Nebolo by od veci, keby ponúkali aj skoro holodosky, len SATA, USB a PCIex porty z procesoru, bez chipsetu. PCIex liniek v procesoroch pribudlo, už sa teším na AM5 obdobu a nebolo by od veci, keby niečo také sa dalo kúpiť ako najviac lowend doska, využívajúca naplno možnosti procesora https://www.hwcooling.net/asrock-ukazal-mini-stx-am4-desku-a-deskmini-pro-apu-ryzeny/
Áno, keby bol slot PCIe ×1 z pravej strany otvorený, tak by to zopár používateľom uľahčilo život a niečo by som o tom vedel, haha. Na testy štandardne používame dve SSD vo formáte M.2 a jedno (systémové) sme v tomto prípade museli naklonovať na 2,5″ SATA.
Neviem, do akej miery by mali pre obchodníkov zmysel adaptéry z PCIe ×1 na M.2. Predpokladám, že tá ich prakticky žiadna ponuka (teda až na ten jeden model z Číny) približne zodpovedá dopytu. Jednak je to teda vysoko kompromisné riešenie, ktoré, ako ste spomínali, SSD pripravý o značnú časť výkonu (za ktorý sa ale pri kúpe SSD zaplatí). Keď už o to druhé SSD M.2, ideálne nebrzdené, človek potrebuje, tak si asi rovno na to vyberie dostatočne vybavenú dosku, do ktorej sa dá zapojiť (napríklad tú TUF Gaming A620M-Plus). Ktovie ale, koľko ľudí do takychto dosiek kupuje viac než jedno SSD NVMe… väčšina zostáv s low-endovými čipsetmi A620 možno končí s jedným lacným TLC/QLC SSD SATA, neviem.
Nebolo to zase tak dávno, čo Athlon 3000G, ktorý sa s A čipsetmi predával asi hojne, SSD NVMe nepodporoval. A SSD SATA vo formáte M.2 boli vždy ťažko okrajová záležitosť.
Mám X470, dva pcie plné šířky (8x/8x), druhý slot okupuje celkem nedávno vydaný Axagon PCEM2-ND, dohromady hostím tři nezávislé NVMe v plné Gen3 rychlosti. Za desku si i připlatím, když má co nabídnout. Na lveném notebooku si neumím přestavit byť jen seriózní práci s prohlížečem. Absolutně tě nechápu.
Fakt tě baví vypisovat tyhle stále stejné bláboslohovky na web primárně o desktopovém hardwaru?