Metodika: výkonnostné testy
Niekto okolo lacných základných dosiek kreslí katastrofy (doslova, plamienky v grafickom editore a tak… živelné pohromy predávajú), pritom sa často nemáte čoho obávať a nikde nič nezhorí. Taká A620M Gaming X s prehľadom zvládne aj najvýkonnejšie procesory do pätice AMD AM5. Párovať to takto nemá síce príliš zmysel, keďže výbava je na mieru nenáročným používateľom, možnosť to však je.
Herné testy…
Drvivá väčšina testov vychádza z metodiky na procesory a grafické karty. Výber hier je pri doskách užší, ale pre tento účel ich viac netreba. Procesor vždy používame výkonný AMD Ryzen 9 7950X alebo na platformách Intel je to Core i9-13900K. Tieto procesory dobre zvýraznia silné aj slabé miesta každej základnej dosky. V minulosti sme testovali s dvoma procesormi, aj s lacnejším a úspornejším modelom, to už ale nerobíme. Hypotéza, že by drahšie základné dosky mohli výkonnostne „zvýhodňovať“ lacnejšie procesory sa nepotvrdila, takže je to pomerne zbytočné.
Z hier sme vybrali päť titulov, ktoré testujeme v dvoch rozlíšeniach. Hier je teda podstatne menej než pri testoch procesorov alebo grafických kariet, ale pre potreby testov základných dosiek je ich tak akurát. Málokto pri výbere základnej dosky zohľadňuje výkon v konkrétnej hre. Ale orientačný prehľad o tom, ako ktorá základná doska formuje herný výkon (v porovnaní s inou doskou), treba. Aby postupom času nedochádzalo k výraznému skresleniu, sme siahli po relatívne starších tituloch, ktoré už nedostávajú významné aktualizácie.
Jedná sa o Borderlands 3, F1 2020, Metro Exodus, Shadow of the Tomb Raider a Total War Saga: Troy. U novších hier by mohlo dochádzať k tomu, že sa výkon postupom času (aktualizáciami) bude trochu meniť a špeciálne vo vysokých rozlíšeniach s vysokými detailmi. To je jedno z testovacích nastavení (2160p a Ultra, respektíve najvyššie vizuálne detaily, ale bez ray-tracingovej grafiky), ktoré sa zameriava na porovnanie výkonu, pre ktoré je úzke hrdlo grafická karta. Inými slovami, z týchto testov bude zrejmé, ktorá základná doska do akej mieri môže z nejakých dôvodov ovplyvňovať výkon grafickej karty. Naproti tomu nastavenie s rozlíšením Full HD a s grafickými detailmi zníženými na „High“ bude odrážať aj vplyv procesora na konečný herný výkon.
Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.
… výpočtové testy, testy SSD, portov USB a siete
Aplikačný výkon testujeme veľmi podobným spôsobom, ako je to u testov procesorov. Obsiahnuté sú takmer všetky testy od tých jednoduchších (napríklad tých vo webovom prostredí) až po tie, ktoré procesora či grafickú kartu žmýkajú na vrchnej hranici ich možností. Jedná sa typicky o testy 3D renderingu, kódovania videa (x264, x265, SVT-AV1) či iných výpočtových úloh náročných na výkon. Rovnako ako pri procesoroch či grafických kartách tu máme široký zaber aplikácií – svoje si vo výsledkoch nájdu používatelia strihajúci video (Adobe Premiere Pro, DaVinci Resolve Studio), tvorcovia grafických efektov (Adobe Premiere Pro), grafici či fotografi (Adobe Photoshop, Affinity Photo a AI aplikácie Topaz Labs) a nechýbajú ani testy (de)šifrovania, (de)kompresie, numerických výpočtov, simulácií a samozrejme ani testy pamätí.
Pri základných doskách sú dôležité aj testy výkonu SSD. Vo všetkých slotoch preto v dobre rozšírenom CrystalDiskMarku testujeme maximálne sekvenčné rýchlosti čítania a zápisu na prázdnom SSD Samsung 980 Pro (1 TB). Rovnakým spôsobom pristupujeme k testom portov USB. Na ich otestovanie používame externé SSD WD Black P50. To podporuje rýchle rozhranie USB 3.2 gen. 2×2, takže nebude úzke hrdlo ani pre najrýchlejšie radiče USB. Pre každý štandard USB uvádzamé iba jeden výsledok. Ten je počítaný z priemeru všetkých dostupných portov.
Neochudobníme vás ani o testy sieťovej priepustnosti. V rámci lokálnej siete medzi sieťovými adaptérmi základných dosiek a 10-gigabitovou PCIe kartou Sonnet Solo10G obojsmerne presúvame veľké súbory. To z už spomínaného SSD Samsung 980 Pro na Patriot Hellfire (480 GB), ktoré je stále dostatočne rýchle na to, aby nebrzdilo ani 10 Gb adaptéry.
Výsledky všetkých výkonnostných testov sú pre čo najvyššiu presnosť tvorené priemerom z troch opakovaných meraní.
Nastavenia procesorov…
Procesory primárne testujeme bez limitov napájania tak, ako to má väčšina základných dosiek v továrenských nastaveniach. Pre testy, ktoré majú prienik s meraniami spotreby, zahrievania a frekvencií CPU, sledujeme aj správanie sa dosiek s napájacím limitom podľa odporúčaní Intelu, kde PL1 nastavujeme na úroveň TDP (125 W) s tým, že rešpektujeme aj časový limit Tau (56 s). Vrchná hranica napájania (PL2/PTT) je v BIOSe nastavená podľa oficiálnych hodnôt. Pre Core i9-13900K je to 253 W, pre Core i9-12900K zase 241 W. Technológiami na agresívne pretaktovanie, ako sú PBO2 (AMD) alebo MCE (Asus) a podobnými, sa v rámci štandardných testov základných dosiek nezaoberáme.
… a aplikačné aktualizácie
V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú, čo je prirodzené a držať ich na starých verziách mimo realitu by bolo tiež sporné.
Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každej doske uvádzame, kedy bola testovaná. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.
- Contents
- Gigabyte A620M Gaming X v detailoch
- Ako to vyzerá v BIOSe
- Metodika: výkonnostné testy
- Metodika: ako meriame spotrebu
- Metodika: merania zahrievania a frekvencií
- Testovacia zostava
- 3DMark
- Borderlands 3
- F1 2020
- Metro Exodus
- Shadow of the Tomb Raider
- Total War Saga: Troy
- PCMark a Geekbench
- Výkon na webe
- 3D rendering: Cinebench, Blender, ...
- Video 1/2: Adobe Premiere Pro
- Video 1/2: DaVinci Resolve Studio
- Grafické efekty: Adobe After Effects
- Kódovanie videa
- Kódovanie audia
- Fotky: Adobe Photoshop, Affinity Photo, ...
- (De)kompresia
- (De)šifrovanie
- Numerické výpočty
- Simulácie
- Testy pamätí a cache
- Rýchlosti slotov M.2 (SSD)
- Rýchlosti portov USB
- Rýchlosť ethernetu
- Spotreba bez limitov napájania
- Spotreba s limitmi napájania
- Dosahované frekvencie CPU
- Zahrievanie CPU
- Zahrievanie VRM – termovízia Vcore a SOC
- Zahrievanie SSD
- Zahrievanie čipsetu (južný mostík)
- Záver
Fajn doska, kvalitná recenzia, len cena je vyššia aby sa dalo povedať, že je to spotrebák.
Čo ma však zaráža posledná 2 roky, intenzívnejšie rok, na čo sakra dávajú PCIe ×1 na dosku?
Mám aj dosky (kupujem len mATX) ktoré majú 2 až 3 PCIe ×1 a vždy len jeden PCIe x16.
V podstate neriešil som to. Do PCIe ×1 ide akurát tak USB 3 karta, ak ju win dokáže správne spojazdniť, ale teraz sa to prejaví ešte podstatnejšie. NVMe disky zlacneli, kedysi človek kúpil jeden drahý do jedného slotu na doske a stačilo. SATA boli na veľké dáta. Tu prišlo ku redukcií zo 6 na 4.
Ale, keby miesto PCIe ×1 dávali dlhší konektora, x4, alebo x8 alebo x16, dáte tam PCIe kartu na daľší 1-2 NVMe disk. Nešli by možno plnou rýchlosťou, ale stále by to bolo rýchlejšie ako cez SATA.
Cez net z Číny sa dá kúpiť aj NVMe pre PCIe ×1, ale tu v obchodoch majú stále len do dlhých slotov.
PCIe ×16, tam väčšina dá grafiku. Teraz keď všetky procesory majú integrovanú, dá sa zabezpečiť, že bud evoľný na diskovú kartu. Ale PCIe ×1 je podla mňa najzbytočnejšie rozhranie na doske. Keby to dávali aspoň na pravej strane otvorené, že tam zasunieš dlhšiu kartu bez potreby ničiť slot. Uvedomujú si nepotrebnosť PCIe ×1 asi aj výrobcovia. Prišlo ku ich redukcií z bežných 3 na dáme teda aspoň jeden, aby sa nepovedalo. Dosiek kde sú dva PCIe ×16 je málo, a je fuk že druhá PCIe ×16 je len PCIe ×4. Pre budúce rozšírenie je to 100x lepšie ako mať PCIe ×1.
Určite sa to časom zmení, keď príde ku obmene NVMe diskov. To sú v podstate prvé disky, s ktorými neviem čo robiť. Máte ich v notebookoch, dávate ich do PC, ale máte len jeden, na novších „až“ dva konektory na ne, ale ak vymeníte 512GB za 2TB, je problém. 512 stačí na systém, 2TB na dáta, hry, video. Ale na doske jedne konektor. Zostáva PCIe ×16 karta, ktorú nedáte, lebo máte grafiku. Tak externé púzdro. Ktoré stojí viac ako NVMe disk. Zostáva vám „odpad“.
Ak toto číta niekto z alzy, mironetu, objednajtie z číny PCIe ×1 karty na 1 NVMe disk. Rýchlosť klesne na 1/4 ale ako si všímam, veľké 4TB kapacity výrobcovia predávajú buď ako 2,5″ SATA alebo M.2 NVMe ale už nie v SATA forme. Lepšie je mať 2-4 NVMe disky s rýchlosťou 1GB/s ako len jeden extrémne rýchly a ku nemu už len pomalé 2,5″ SATA.
PCIe ×1 za tie roky som využil práve len na USB 3.0 kartu, ktorá mi v nojnoivšej doske nefunguje, ale v starých áno. Ale na USB 3 je dostatočný hub. To najvýkonnejšie na konektory na doske a zvyšok ide úúúplne krásne cez hub. Sériový, pararelný port, to mám cez USB, ale sú aj dosky s COM. Málo kto to aj potrebuje. Ale vážne, NVMe, keď 2TB sú už za 80 Eur, 4TB za cca 180 Eur, už teraz sa začínajú hromadiť NVMe disky, ktoré niet kam pripojiť. Predjacovia i výrobcovia vychádzajú z predpokladu, že každý potrebuje na každý disk tú najvyššiu rýchlosť. Ibaže mnohokrát je kapacita dôležitejšia ako rýchlosť.
Iný príklad, kvôli bezpečnosti, kvôli dátam. Zrkadlenie disku. Dosť blbé pri NVMe. Musíte zrkadliť na pomalé SATA.
Som rád za SATA porty. Všetky mám vždy zaplnené. Ale žiaľ, väčšinou kde dávajú M.2 port, aspoň pri najnižších radách, je to n aúkor 2 SATA portov. Pritom na doske je úúúplne zbytočný, PCIe ×1 slot. Ideálne až 3 kusy.
Vďaka za recenziu dosky, posledné roky fičím len na Gigabyte, ale teraz mojim potrebám najviac vyhovuje ASUS PRIME B650M-A II. Extra drahé dosky, v porovnaní s notebookmi. 175 Eur za dosku, keď práve ASUS vyrába aj notebooky, keď jeden od nich, z ktorého teraz píšem (najlepší ntb displej aký som kedy mal, HP sú šmejdy), som ako úplne nový, kúpil za 200… Nerozumiem tým cenám. Chápem výpredaje, extra zľavy, ale ten nepomer medzi cenou nových dosiek vs. kompletný notebook, nechápem.
Cena základných dosiek sa zdvojnásobila. Z kedysi 40-50 Eur na teraz 99, v prípade AM4 vs. AM5. Ale cena notebookov zostáva stále ta istá, ak porovnávam s rokom 2019, 2020.
Ešte nedávno by som si kupoval každý 1,5 rok nové všetko. Aj dosku, aj procesor. Teraz každého polroka si kupujem nový notebook. Výkonnejší procesor v notebooku je pre mňa väčšia motivácia ako nový stolný PC, z ktorého väčšinu úloh som presunul na notebook.
Mám v sebe nejaký blok, vidieť dosku za 120 Eur. Pritom nie tak dávno, sme za ne platili viac, nie len sumou, ale aj pomerom ku príjmom.
Z čoho som vyrástol po kúpe 2 dosiek, z nákupu top modelov. Nikdy, naozaj nikdy sa mi nepodarilo využiť PC viac, na čo by nestačila tá najnižšia rada. Pri AM5, A620 ponúka všetko čo kto kedy bude potrebovať pri bežnom PC, aj na hry. Až na tie NVMe disky. Ešte jedno proroctvo, nebude dlho trvať a skončia aj tie delenia čipsetov. Už aj tak ich pred rokmi redukovali, prenosom časti do procesoru, mať 4 rady čipsetov pre jeden socket, keď 99% „bonusu“ 99% ľudí nikdy nevyužije, je pozostatok minulosti a používanie staršieho výrobného procesu na chipsety. Nebolo by od veci, keby ponúkali aj skoro holodosky, len SATA, USB a PCIex porty z procesoru, bez chipsetu. PCIex liniek v procesoroch pribudlo, už sa teším na AM5 obdobu a nebolo by od veci, keby niečo také sa dalo kúpiť ako najviac lowend doska, využívajúca naplno možnosti procesora https://www.hwcooling.net/asrock-ukazal-mini-stx-am4-desku-a-deskmini-pro-apu-ryzeny/
Áno, keby bol slot PCIe ×1 z pravej strany otvorený, tak by to zopár používateľom uľahčilo život a niečo by som o tom vedel, haha. Na testy štandardne používame dve SSD vo formáte M.2 a jedno (systémové) sme v tomto prípade museli naklonovať na 2,5″ SATA.
Neviem, do akej miery by mali pre obchodníkov zmysel adaptéry z PCIe ×1 na M.2. Predpokladám, že tá ich prakticky žiadna ponuka (teda až na ten jeden model z Číny) približne zodpovedá dopytu. Jednak je to teda vysoko kompromisné riešenie, ktoré, ako ste spomínali, SSD pripravý o značnú časť výkonu (za ktorý sa ale pri kúpe SSD zaplatí). Keď už o to druhé SSD M.2, ideálne nebrzdené, človek potrebuje, tak si asi rovno na to vyberie dostatočne vybavenú dosku, do ktorej sa dá zapojiť (napríklad tú TUF Gaming A620M-Plus). Ktovie ale, koľko ľudí do takychto dosiek kupuje viac než jedno SSD NVMe… väčšina zostáv s low-endovými čipsetmi A620 možno končí s jedným lacným TLC/QLC SSD SATA, neviem.
Nebolo to zase tak dávno, čo Athlon 3000G, ktorý sa s A čipsetmi predával asi hojne, SSD NVMe nepodporoval. A SSD SATA vo formáte M.2 boli vždy ťažko okrajová záležitosť.
Mám X470, dva pcie plné šířky (8x/8x), druhý slot okupuje celkem nedávno vydaný Axagon PCEM2-ND, dohromady hostím tři nezávislé NVMe v plné Gen3 rychlosti. Za desku si i připlatím, když má co nabídnout. Na lveném notebooku si neumím přestavit byť jen seriózní práci s prohlížečem. Absolutně tě nechápu.
Fakt tě baví vypisovat tyhle stále stejné bláboslohovky na web primárně o desktopovém hardwaru?