Naposledy sme sa zaoberali základnou doskou, ktorá je aj vďaka nižšej cene vhodná najmä na použitie s lacnejšími procesormi. Teraz tu máme o zhruba 50 eur drahšiu Gigabyte B660 Aorus Master DDR4. Príplatok tu má jasné opodstatnenie a odzkadľuje sa na lepších vlastnostiach. Napájacia kaskáda je výrazne efektívnejšia, chladiče sú účinnejšie a výbava je celkovo bohatšia, vrátane svetielok.
Ako to vyzerá v BIOSe
Na úvodnej obrazovke je tradične prehľad základných vecí, s ktoré sú zaujímavé aj pre bežného používateľa. Okrem detekcie pripojených komponentov (SSD, ventilátor, pamäte) a monitorovania taktovacích frekvencií, napájacieho napätia a zahrievania kľúčových komponentov, sa hlbšie do BIOSu nemusíte ponárať ani pre aktiváciu XMP.
Pre viac podrobností treba, prirodzene, prejsť do pokročilejšieho režimu (na to slúži kláves F7). Podrobnosti o procesore či verzii BIOSu sú dostupné na karte System info, odkiaľ je možná aj aktualizácia BIOSu. To cez Q-flash. Jeho rozhranie je intuitívne, príjemné a skrátka človek nemá pocit že by mohlo niečo „nevyjsť, pokaziť sa“.
Na karte Settings sa zase môžete pohrať napríklad s nastavením LED. Nie tých pestrofarebných, ale stavových. Ďalej sú tu nastavenia pre bezpečnostný modul (TPM) a ručne sa dá upraviť aj štandard rozhrania PCI Express, zvlášť z CPU i čipsetu. Vo východiskových nastaveniach je na „Auto“, prirodzene s fungovaním PCIe 4.0. Podporu PCI Express 5.0 táto doska nemá.
To, čo nás pred každým testom zaujíma najviac, sú pokročilé nastavenia CPU a správa napájacích limitov. Predvolené nastavenia s Core i9-12900K sú podľa priebehu spotreby a frekvencií bez obmedzení. Pre všetky testy to ale i tak nastavujeme ručne, na „4096 W“ pre PL1 aj PL2.
Takéto nastavenie znamená, že procesor nijako neobmedzujete ani z pohľadu vysokej dlhodobej záťaže. V nej teda dosahuje maximálne frekvencie all-core boostu, pokiaľ vaša aplikácia nepoužíva inštrukcie AVX. Vtedy doska preventívne znižuje násobič o 2. Túto voľbu je možné prirodzene vypnúť. My to ale nerobíme, aby sa v testoch premietli aj zámery Gigabytu tu a to, ako si to predstavuje výrobca a ako to bude v neposlednom rade fungovať aj u drvivej väčšiny používateľov.
Pamäťový profil (XMP) je možné povoliť až z karty Favorites. Pre pokročilejších používateľov je ale karta Tweaker. Nastaviť podľa individuálnych potrieb sa dá tak režim Gear ako a Gigabyte vás neochudobní ani o podrobné ladenie časovania pamätí.
Detailnejšie, než je bežné, je aj používateľské rozhranie na nastavenie konektorov pre ventilátory. Podrobná úprava profilu je pre všetky konektory (vrátane tých pre pumpu, ktorých intenzita PWM je z pochopiteľných dôvodov prednastavená agresívnejšie). Krivku (impulznej/PWM, ale i lineárnej/DC) regulácie ohýbať a dávať do vzťahu so zahrievaním CPU, na všetkým doskách, tu je však tých teplotných snímačov viac. Sedem vstavaných a dva si môžete pridať doplnením termočlánkov.
Systémové ventilátory si tak môžete nastaviť podľa snímania teploty z okolia slotu PCIe ×16. Síce vám nepovieme, z akého miesta sa táto teplota odčítava, je to určite najbližšie grafickej karte, ktorej ochladzovanie (ventilátormi v skrinke) môžete týmto spôsobom prispôsobiť. Okrem ručného nastavenia priebehu otáčok Gigabyte dáva na výber aj z prednastavených profilov (Silent, Normal, Full Speed).
Všetky konektory podporujú tzv. „fan stop“, čo je zaujímavé aj z pohľadu DC regulácie, pre ktorú od určitej úrovne prestanú spínať. A v prípade poruchy je zase možné povoliť upozornenie na nefungujúci ventilátor. Na rozdiel od dosiek Asusu je to však v továrenských nastavenia vypnuté aj pre konektor CPU_fan, aby sa POST nezastavoval na „chybe“ ventilátora, ktorý nemáte pripojený a je to úmysel.
