Gigabyte dal dokopy ventilátor, ktorý za atraktívnu cenu kombinuje ARGB LED, šikovné poprepájanie cez konektory v rámčeku a k tomu sú dosahované aj veľmi dobré výsledky na radiátoroch. Predovšetkým na tie je dizajn Aorus EZ Chain Fan 120 Ice optimalizovaný. Vlastne sa jedná o najlacnejšie takto efektívne osvetlené ventilátory s možnosťou vzájomného reťazenia, aké sme kedy testovali.
Základ 6 rovnakých hladín hluku
Je niekoľko možností, podľa čoho normalizovať testovacie režimy pre ventilátory. V predošlej kapitole sme už písali o tom, že snáď najmenej vhodná možnosť sú rovnaké otáčky.
Na zváženie sú nastavenia podľa rovnakého statického tlaku či prietoku, ale za najrozumnejšie dlhodobo považujeme normalizovať meracie režimy podľa rovnakých hladín hluku. Jednak preto, že decibely sú logaritmická jednotka a všetky ostatné škálujú lineárne, ale hlavne preto, že podľa rovnakých hladín hluku sa zorientujete najrýchlejšie. Najjednoduchšie sa dá porovnať efektivita ventilátorov práve podľa toho, aké dosahuje výkonnostné vlastnosti pri rovnakej úrovni akustického tlaku. To je zo všetkých možností tá, ktorú si dokáže väčšina ľudí najlepšie predstaviť a odraziť sa od nej pri posudzovaní iných veličín.
Jednotlivé režimy hladín hluku sú nastavované od nízkych úrovni plynulo až k vyšším úrovniam. pri testovaní si tak nájdu svoje výsledky všetci používatelia bez ohľadu na to, či preferujú veľmi tichú prevádzku na hranici počuteľnosti alebo je prvoradý vysoký výkon.
Najtichší režim zodpovedá 31 dBA, za ním nasledujú 33 dBA a pre každý ďalší režim pripočítavame 3 dBA, ktoré hladinu hluku vždy zdvojnásobujú (36, 39, 42 a 45 dBA). Nakoniec ventilátory meriame pri maximálnom výkone. To už má každý trochu inú hladinu hluku, ktorú takisto uvádzame. V prípade, že medzi výsledkami pri niektorom ventilátore chýbajú namerané údaje znamená to, že nebolo možné nastaviť na cieľovú hladinu hluku. Či už preto, že jeho minimálne otáčky presahujú najtichší režim 31 dBA alebo naopak preto, že je ventilátor pri maximálnom výkone tichší než 45 dBA.
Je dôležité dodať, že naše merania hladiny hluku sú neporovnateľné s hodnotami, ktoré uvádzajú výrobcovia ventilátorov v špecifikáciách. To už len z toho dôvodu, že okolo snímača hlukomeru používame goliér v tvare paraboly, ktorá zvyšuje citlivosť. Dôležité je to preto, aby bolo možné rozlíšiť a nastaviť na rovnakú hladinu hluku aj režimy pri veľmi nízkych otáčkach, špeciálne 31 dBA.
Aby bolo rozlíšenie dostatočné, tak je hlukomer vedľa ventilátora pomerne blízko. Vzdialenosť medzi rámčekom a snímačom je 15 centimetrov. Snímač je pritom situovaný tak, aby nedochádzalo ku skresleniu, respektíve aby merania hladín hluku neovplyvňovalo prúdenie vzduchu. Preto je hlukomer nacentrovaný z profilu kolmo na rámček, ktorý definuje hĺbku ventilátora. Všetko je vždy pod rovnakými uhlami a v rovnakej vzdialenosti. Na presné a vždy rovnaké nastavenia vzdialeností používame sklonomer a značky.
Na meranie hlučnosti používame hlukomer Reed R8080. Ten v reálnom čase umožňuje priemerovanie vzoriek, čo je dôležité na presné vyladenie jednotlivých režimov. Ventilátory ladíme dovtedy, pokým nie je dosahovaná stanovená hladina hluku s presnosťou na dve desatinné miesta, napríklad teda 31 dBA. Hlukomer je jediný prístroj, ktorý kalibrujeme v rámci nášho testlabu. Ostatné prístroje máme skalibrované príslušnými technickými ústavmi. V prípade hlukomeru sa však vyžaduje kalibrácia pred každým testovaním a preto máme vlastný kalibrátor. Ten je už podľa etalónu skalibrovaný externe.
Pro zájemce jsem zase udělal výseč srovnání charakteristiky projevu, tentokrát vůči Arctic P12 PWM PST A-RGB (filtr, mřížka, radiátor).
Díky! To sú teda fakt pekné koláže. 🙂
Ještě tam dneska doplním příslušné sloupečky z grafů jako předešle 🙂
No, k tým zubom na odtokových hranách by som skôr povedal, že naopak ako je popísané vytvárajú mikroturbulencie, ktoré pri určitých otáčkach zabraňujú vzniku rezonančného stojatého vlnenia a tým pádom potlačujú oné peaky vo frekvenčnej charakteristike.
Jasné, na výsledku sa bude podieľať aj to, čo uvádzaš. Pokiaľ ide o tie tónové špičky, teda. 🙂
Tie výrezy na odtokových hranách by ale mali (vstupné) mikroturbulencie potláčať, a to s cieľom dosiahnutia rýchlejšieho prúdenia vzduchu. Tak to mám odkomunikované s viacerými výrobcami nezávisle od seba. Kedysi podobné prvky používala aj Noctua napríklad na ventilátoroch P12. Tie (Vortex-Control Notches) sa ale neskôr pretransformovali na „Flow Acceleration Channels“. To je síce trochu niečo iné, ale má to prispievať k podobnému výsledku. Rôzne úpravy na týchto miestachn sú, samozrejme, závislé aj od celkového aerodynamického dizajnu. Pri tých svojich Noctua nikdy nevidela zmysel v týchto zúbkoch na odtokových hranách na strane rotorového rozbočovača, ako to má trebárs Gentle Typhoon D1225C. Z dôvodu príliš nízkeho rozdielu tlaku, pre čo nemá dochádzať k zvýšeniu prúdenia vzduchu a ani k nižšej hlučnosti. Znovu, v prípade konkrétnych aerodynamických dizajnov.
Keď sa vrátime k porovnaniu Fractal Design Dynamic X2 GP-12 PWM s Aspect 12 RGB PWM na mriežke, tak môžeme konštatovať, že v prípade týchto ventilátorov zúbky v týchto miestach zmysel majú. Bez zúbkov (Aspect 12 RGB PWM) je v niektorých nastaveniach, najmä pri nižších rýchlostiach, akustický profil na mriežke výrazne horší/hlučnejší (na frekvenciách zvuku okolo 350 Hz). Pri aerodynamických dizajnoch Gentle Typhoon D1225C (spektrograf)/NF-A12x25 (spektrograf) je ale rozdiel v hlučnosti už minimálny.
Tuto čosi o tom nájdete:
https://sci-hub.se/10.1142/S0219477518500268