V generácii Raptor Lake Refresh Intel trochu pritvrdil a v triede Core i5 zvýšil hlavne taktovacie frekvencie. Tým sa dosiahlo na vyšší aplikačný i herný výkon, ale takýmto šponovaním výrobného postupu k hranici jeho možností sa prirodzene zvýšila aj spotreba, s ktorou prichádza aj slabšia efektivita. Tá pre niekoho nemusí byť zase až taká dôležitá a hlavné je, že sa dá procesor pohodlne prevádzkovať aj s „bežným“ chladičom.
Metodika: ako meriame spotrebu
Odmerať spotrebu procesora je pomerne jednoduché, podstatne jednoduchšie než pri grafických kartách. Všetko napájanie ide cez jeden alebo dva káble EPS. Dva na zväčšenie prierezu používame i my, čo sa hodí pri výkonných procesoroch AMD do sTR(X)4 či pre Intel HEDT a vlastne skoro už i pre mainstreamové procesory. Na meranie prúdu priamo na vodičoch máme kliešte Prova 15. To je podstatne presnejší a spoľahlivejší spôsob merania ako sa spoliehať na interné snímače.
Jediné obmedzenie našich prúdových klieští môže byť pri testoch najvýkonnejších procesorov. Tie totiž maximálny rozsah našich klieští 30 A, pri ktorom je garantovaná vysoká presnosť, už prekračujú. Na väčšinu procesorov je rozsah optimálny (dokonca aj pre meranie nižšej záťaže, kedy sa dajú kliešte prepnúť na menší a presnejší rozsah 4 A), ale modely so spotrebou nad 360 W budeme testovať až na vlastnom prípravku, ktorého prototyp už máme zostrojený. Jeho merací rozsah obmedzujúci už nebude, ale zatiaľ výhľadovo budeme pracovať s prúdovými kliešťami Prova.
Kliešte sú pred každým meraním riadne vynulované a pripojené k multimetru Keysight U1231A. Ten vzorky z hodnotami prúdov počas testov zaznamenáva cez rozhranie IR-USB a v jednosekundových intervaloch ich zapisuje do tabuľky. Z nej potom môžeme vytvárať čiarové grafy s priebehmi spotreby. Do pruhových grafov však vždy zapisujeme priemerné hodnoty. Merania prebiehajú v rôznych režimoch záťaže. Najnižšiu predstavujú nečinné Windows 10 na pracovnej ploche. Toto meranie prebieha na dobre „odstátom“ systéme.
Vyššiu záťaž predstavuje kódovanie audia (FLACu), kde procesor ale využíva iba jedno jadro, respektíve jedno vlákno. Vyššia záťaž, kde sa zapája viac jadier, sú hry. Spotrebu testujeme v F1 2020, Shadow of the Tomb Raider a Total War Saga: Troy v 1920 × 1080 px. V tomto rozlíšení je spotreba obvykle najvyššia alebo minimálne podobná ako v nižších alebo vyšších rozlíšeniach, kde väčšinou spotreba CPU skôr pre jeho nižšie využívanie skôr klesá.
Limity spotrieb sú u procesorov Intel aj AMD vypnuté, odomknuté na úroveň PL4/PPT. Tak, ako je to väčšine prípadov u základných dosiek nastavené aj vo východiskových nastaveniach. To znamená, že časový limit „Tau“ po 56 sekundách neznižuje spotrebu a frekvencie ani vo vyššej záťaži a výkon je stabilný. Zvažovali sme, či úspornejšie nastavenia alebo nebudeme akceptovať. Nakoniec teda nebudeme z dôvodu, že to nerobí ani drvivá väčšina používateľov a tým pádom by boli výsledky a porovnania pomerne nezaujímavé. Riešenie by síce bolo testovať s limitom napájania i bez neho, ale to je už z časového hľadiska v rámci testov procesorov nemožné. Ignorovať túto problematiku však nebudeme a dostane priestor v testoch základných dosiek, kde nám to dáva väčší zmysel.
Základné dosky používame vždy s mimoriadne robustným efektívnym VRM, aby vznikajúce straty na MOSFEToch skresľovali namerané výsledky čo najmenej a testovacie zostavy sú napájané špičkovým zdrojom BeQuiet! Dark Power Pro 12 s výkonom 1200 W. Ten je dostatočne dimenzovaný na to, aby stačil na každý procesor i popri zaťaženej GeForce RTX 3080 a zároveň dosahuje nadštandardnú účinnosť aj pri nižšej záťaži. Kompletný prehľad komponentov testovacej zostavy nájdete v piatej kapitole tohto článku.
ake boli nastavenia dosky AC_LL, DC_LL a loadline calibration a ake boli vysledne napetia jadra pri max zatazeni?
Do LLC nezasahujem ani v testoch základných dosiek, to je vždy na „auto“. V rámci manuálnych nastavení napájania sa iba ruší limit napájania (bez výkonnostného limitu a limitu prúdu). Hodnoty Vcore z logov reportovaných základnou doskou vyhrabem (pre Ci5-14600K v záťaži zodpovedajúcej Cinebench R23 je to v priemere 1,180 V), ale ťažko z nich robiť nejaké závery, keďže každá základná doska má iné VRM a pracuje aj pri rovnakom napätí s iným prúdom.
hmm no a nenastavuju tam rozne dosky rozne Auto hodnoty? Potom tazko porovnavat spotreby ked tam dosky nastavuju zbytocne premrstene napetia
Isteže, „intenzita“ napájania CPU naprieč doskami môže byť rôzna, ale pri výbere testovacích modelov pre jednotlivé platformy si dávame záležať na tom, aby vznikli porovnateľné podmienky (veľmi podrobne sa zaoberáme aj testami základných dosiek). Ojedinele sa síce objaví neočakávané správanie, ako to bolo napríklad i u Pentia G7400, po ktorého detekcii doska nastavila neprimeranú hodnotu CPU Lite Load, to sme však následne ošetrili. Je tu viac vecí (možno dobrá téma na samostatný rozbor/článok?), na základe ktorých si trúfam s istotou tvrdiť, že to máme s ohľadom na objektívne porovnania pod kontrolou a všetko je fér. 🙂
Pokiaľ by sa aj LLC nastavovalo ručne, tak podľa čoho stanoviť, ako to má byť s ohľadom na požiadavky daného CPU vyzerať „správne“?
Ved hej dobre to robite vzhladom na vase moznosti, ani neviem ako lepsie by sa to dalo v kontexte toho ako sa lisia medzi sebou aj dosky aj jednotlive kusy procesorov rovnakeho modelu. Teraz to napr. skusam s 14700K a s power limitom „220W“ mam v CB R23 24729, na EPS kabli 281W a do 5.3GHz (v porovnani s vasim meranim bez limitu 33982, 300W, 5.2Ghz) asi lebo s mojimi nastaveniami mam v CB R23 priemerne 1.21V Inak v anglickej verzii testov spotreby 14700K mate nespravne fotky
Core i7-14700K má pri 5,3 GHz na P jadrách v CB iba 24 729 bodov (to by mal byť +/- výsledok Core i5-14600K)? To vyzerá, akoby nefungovali E jadrá… ale zase tých 281 W na EPS kábli. To ale stále môže byť, pokiaľ máte nejakú lacnejšiu dosku s nižšou efektivitou VRM. Tá o 100 MHz vyššia frekvencia P jadier oproti našej tú teóriu neškálujúcich E jadier. Keď sa na nich ušetrí výkon, tak môžu ísť P jadrá na vyššie frekvencie. Pri nich v takto vysokej záťaži ale už dosť zasahuje aj teplotný limit alebo prípadne negatívny offset pre AVX záťaž. Akú máte základnú dosku?
— „v anglickej verzii testov spotreby 14700K mate nespravne fotky“
Vďaka za upozornenie! Opravené (zase tie nesprávne/neupravené cesty k novým grafom… :/)
hej mam tam preklep, to malo byt 34729 😀
Tak v tom prípade je všetko v poriadku. Rozdiel v rýchlosti medzi našimi výsledkami sú teda 2 %.
Ak ste nenarazili na starší článok „Ako veci pracujú alebo, čo naučili testy základných dosiek“, odporúčam doň mrknúť. Venujem sa tam veciam, ktoré by vás mohli zaujímať. Je tam aj špeciálne grafy, ktoré prehľadne ilustrujú rozptyl výsledkov naprieč rôznymi doskami, ktoré sú testované s rovnakým procesorom (dokonca s dvoma modelmi, s výkonnejším aj slabším) i pamäťami. Rýchlosť…
… aj zodpovedajúca spotreba.
Pokiaľ by ste mali k tejto téme akékoľvek otázky, na ktoré by ten odkazovaný článok nezodpovedal, tak v diskusii pod ním môžeme všetko, čo treba, podrobne rozobrať/rozmeniť na drobné. 🙂
skore sice len 2% vyssie, ale spotreba 6% nizsia 😉
Dakujem, pozriem ten clanok. Zatial mi to pripada tak ze sa moze lahko stat ze „rozptyl výsledkov naprieč rôznymi doskami“ moze byt v skutocnosti skor rozptyl kvoli roznym nastaveniam ktore dosky automaticky aplikuju ked im tie nastavenia nezmenite, takze pri takychto porovnaniach dosiek by bolo prinajmensom vhodne aj uviest ake hodnoty tam ta doska aplikovala a pripadne aj aky bol realny vysledok (napr. hlavne vysledne napetie jadra v zatazi)
— „skore sice len 2% vyssie, ale spotreba 6% nizsia“
a to máte pri maximálnom výkone, pri nižšom (napríklad v hrách) bude rozdiel v rýchlosti a spotrebe už iba menší. Pri maximálnom výkone zohráva úlohu aj dostupný chladiaci výkon chladiča. Nielen pri all-core booste, ale aj pri SC booste, kde je spotreba vždy nízka (do 60 W), ale sa vysokým tepelným tokom na jednotku plochy.
Prirodzene máte pravdu, že na rôznych doskách sú dosahované rôzne výsledky a poukazujem na to aj v ich testoch (v testoch základných dosiek). Pri porovnateľnej spotrebe robí rozdiely v rýchlosti robí najmä rôzny charakter pamäťového subsystému, to sa doska od dosky rôzni. A je jedno, že sú použité vždy rovnaké pamäte s aktívnym XMP/EXPO. Rozdiel v spotrebe meranej na kábloch je potom do významnej miery daný efektivitou VRM. V testoch procesorov máme ale všetky dosky s približne rovnakou efektivitou VRM a to je vždy výrazne naddimenzované, aby oproti čistej spotrebe procesora nebol nikdy veľký rozdiel bez ohľadu na to ako výkonný procesor sa testuje.
Vy máte síce 6 % rozdiel v spotrebe, ale je použitá iná testovacia doska (furt neviem, na lepšiu predstavu, aká… haha), takže to by bolo trochu neférové porovnávať, keď sa zakaždým použije iná doska. To sú už dáta vhodné na základnej analýzu vlastností dosky, nie procesora. A isteže, keď si akúkoľvek platformu vyladíte na spodnú hranicu možností stability systému, tak dosiahnete na atraktívnejšie výsledky, než sú tie, ktoré vídať v testoch.
Dôležité pre testy procesorov je, aby nebol nikdy žiadny obmedzovaný napájacími limitmi a nevhodné je naprieč platformami i zarovnávanie napájacích limitov podľa rovnakej hodnoty. To totiž neznamená, že má každý procesor k dispozícii rovnakú spotrebu. Toto aj iné veci sú pekne vidieť z našich testov základných dosiek. Len si musí človek nájsť chvíľu čas a poriadne sa do nich zahĺbiť. 🙂
MSI pro z790-p wifi ddr4
> aby nebol nikdy žiadny obmedzovaný napájacími limitmi
suhlasim, ale dnes na to pri niektorych testoch uz treba brutalne chladenie