Intel Core i5-14600K v detailoch
V generácii Raptor Lake Refresh Intel trochu pritvrdil a v triede Core i5 zvýšil hlavne taktovacie frekvencie. Tým sa dosiahlo na vyšší aplikačný i herný výkon, ale takýmto šponovaním výrobného postupu k hranici jeho možností sa prirodzene zvýšila aj spotreba, s ktorou prichádza aj slabšia efektivita. Tá pre niekoho nemusí byť zase až taká dôležitá a hlavné je, že sa dá procesor pohodlne prevádzkovať aj s „bežným“ chladičom.
Intel Core i5-14600K v detailoch
Po roku od vydania procesorov Intel Raptor Lake tu je ich „refresh“, ktorý sa nesie najmä v znamení vyšších frekvencií, ktoré je možné z týchto procesorov dostať. Keď začneme od Core i5-14600K, tak jej zrýchlenie je na P jadrách o 200 MHz pre viacjadrový aj jednovláknový boost. Namiesto 5100 MHz (Core i5-13600K) je to 5300 MHz (Core i5-14600K), pričom je teda stále podporovaný „iba“ Turbo Boost 2.0 (TB 3.0 sa znovu týka až Core i7 a Core i9). Frekvencia E jadier dosahuje už 4 GHz (namiesto 3,9 GHz Core i5-13600K) a iGPU (Intel UHD 770) má +50 MHz.
Hodnota PL2 sa u Core i5-14600K nemení (a zostáva na 181 W) aj keď je prirodzené, že spotreba bez limitov napájania bude pri zachovaní rovnakého výrobného postupu (Intel 7 Ultra) i architektúry (Raptor/Golden Cove a Gracemont) v porovnaní s Core i5-13600K vyššia, keď má byť pre vyššie frekvencie novší procesor rýchlejší. Skladba P a E jadier sa nezmenila, jedná sa teda o 14-jadrové (6P+8E) CPU s 20 vláknami. Na rovnakej úrovni zostala aj odporúčaná cena 319 USD, ktorá je medzi Ryzen 5 7600X a Ryzen 7700X. Tá by mala byť trochu nad Ryzen 5 7600X, ale situácia v obchodoch je taká, že za podobné peniaze (ako Core i5-14600K) sa predáva Ryzen 7 7700X. Je to prirodzene dané aj tým, že hrubým viacvláknovým výkonom Ci5-14600K pomerne výrazne presahuje aj R7 Raphael, keďže Raptor Lake Refresh má výhodu vo väčšom počte jadier, aj keď väčšina z nich je pomalšia ako sú jadrá Zen 4 v procesoroch Ryzen 7000.
V kontexte s Raptor Lake Refresh stohí za zmienku aj Intel Application Optimization. Jedná sa o možnosť, ako v niektorých hrách zvýšiť výkon. Je to funkcia navyše exkluzívne pre procesory Core 14. generácie, ktorá je u predchodcov (Raptor Lake a Alder Lake) nepodporovaná. Nejde o hardvérovú novinku, ale skôr softvérovú optimalizáciu, ktorá má zlepšovať responzívnosť programov spočívajúcu v plánovači (úloh) Windows a snáď aj v vhodnejšom riadení taktov. Nemá ísť však o pretaktovanie a ani o niečo, s čím možno automaticky počítať. Na uplatnenie technológie musí byť program na zozname vopred podporovaných aplikácií. Z Microsoft Store si stiahnete aplikáciu, v ktorej sa potom pre tieto programy a APO (Application Optimization) dá aktivovať buď jednotlivo alebo hromadne pre všetky podporované tituly vo vašom počítači.
Okrem toho, že APO sa nedá použiť vo všetkých hrách a programoch paušálne (sú tu aj ďalšie obmedzenia), tak potrebujete dostatočne aktuálnu verziu operačného systému Windows a nevyhnutná je i podpora základnej dosky. APO je nadstavba staršej technológie Intel Dynamic Tuning Technology (DTT), ktorá je určená hlavne pre notebooky a takisto má optimalizovať výkon.
Zapnutie DTT však vyžaduje špeciálny ovládač od výrobcu počítača, v tomto prípade od výrobcu základnej dosky. Ten musí ovládač poskytovať osobitne pre každú zo svojich dosiek. Naša testovacia platforma APO momentálne nepodporuje. Napriek tomu by sme v rámci štandardných testov po tejto technológii nesiahli z dôvodu „hardvérového“ (t.j. bez takejto softvérovej pomoci) porovnania s predošlými generáciami. Každopádne ak budete posudzovať procesory oproti predošlej generácii, tak majte na pamäti, že je potenciálne použitie APO niečo, čo je možné zobrať do úvahy.
Výrobca | Intel | Intel | AMD | |
Trieda | Core i5 | Core i5 | Ryzen 5 | |
Model | 14600K | 13600K | 7600X | |
Kódové označenie | Raptor Lake Refresh | Raptor Lake | Raphael | |
Architektúra | Golden Cove (P) + Gracemont (E) | Golden Cove (P) + Gracemont (E) | Zen 4 | |
Výrobný proces | 7 nm („Intel 7 Ultra“) | 7 nm („Intel 7 Ultra“) | 5 nm + 6 nm | |
Pätica | LGA 1700 | LGA 1700 | AM5 | |
Dátum vydania | 17. 10. 2023 | 20. 10. 2022 | 26. 9. 2022 | |
Oficiálna cena | 319 USD | 319 USD | 299 USD | |
Počet jadier | 6+8 | 6+8 | 6 | |
Počet vlákien | 20 | 20 | 12 | |
Základná frekvencia | 3,5 GHz (P)/2,6 GHz (E) | 3,5 GHz (P)/2,6 GHz (E) | 4,7 GHz | |
Max. boost (jedno jadro) | 5,3 GHz (P)/4,0 GHz (E) | 5,1 GHz (P)/3,9 GHz (E) | 5,3 GHz (neoficiálne 5,45 GHz) | |
Max. boost (všetky jadrá) | 5,3 GHz (P)/4,0 GHz (E) | 5,1 GHz (P)/3,9 GHz (E) | N/A | |
Typ boostu | TB 2.0 | TB 2.0 | PB 2.0 | |
L1i cache | 32 kB/jadro (P), 64 kB/jadro (E) | 32 kB/jadro (P), 64 kB/jadro (E) | 32 kB/jadro | |
L1d cache | 48 kB/jadro (P), 32 kB/jadro (E) | 48 kB/jadro (P), 32 kB/jadro (E) | 32 kB/jadro | |
L2 cache | 2 MB/jadro (P), 4× 4 MB/4 jadrá (E) | 2 MB/jadro (P), 4× 4 MB/4 jadrá (E) | 1 MB/jadro | |
L3 cache | 1× 24 MB | 1× 24 MB | 1× 32 MB | |
TDP | 125 W | 125 W | 105 W | |
Max. spotreba v booste | 181 W (PL2) | 181 W (PL2) | 142 W (PPT) | |
Pretaktovanie | povolené | povolené | povolené | |
Oficiálna podpora pamätí | DDR5-5600/DDR4-3200 | DDR5-5600/DDR4-3200 | DDR5-5200 | |
Pamäťové kanály | 2× 64 bitov | 2× 64 bitov | 2× 64 bitov | |
Priepustnosť RAM | 89.6 GB/s/51.2 GB/s | 89,6 GB/s/51,2 GB/s | 83,2 GB/s | |
Podpora pamätí ECC | áno (s vPro/W680) | áno (s vPro/W680) | áno (ale záleží na podpore základnej dosky) | |
PCI Express | 5.0/4.0 | 5.0/4.0 | 5.0 | |
Linky PCIe | ×16 (5.0) + ×4 (4.0) | ×16 (5.0) + ×4 (4.0) | ×16 + ×4 + ×4 | |
Pripojenie k čipsetu | DMI 4.0 ×8 | DMI 4.0 ×8 | PCIe 4.0 ×4 | |
Priepustnosť do čipsetu | 16,0 GB/s duplex | 16,0 GB/s duplex | 8,0 GB/s duplex | |
BCLK | 100 MHz | 100 MHz | 100 MHz | |
Plocha čipu | ~257 mm² | ~257 mm² | 66,3 mm² + 118 mm² | |
Počet tranzistorov | ? mld. | ? mld. | 6,57 + 3,37 mld. | |
TIM pod IHS | Solder | spájka | spájka | |
Pribalený chladič | nie | nie | nie | |
Inštrukčné súpravy | SSE4.2, AVX2, FMA, SHA, VNNI (256-bit), GNA 3.0, VAES (256-bit), vPro | SSE4.2, AVX2, FMA, SHA, VNNI (256-bit), GNA 3.0, VAES (256-bit), vPro | SSE4.2, AVX2, FMA, SHA, VAES (256-bit), AVX-512, VNNI | |
Virtualizácia | VT-x, VT-d, EPT | VT-x, VT-d, EPT | AMD-V, IOMMU, NPT | |
Integrované GPU | UHD 770 | UHD 770 | AMD Radeon | |
Architektúra GPU | Xe LP (Gen. 12) | Xe LP (Gen. 12) | RDNA 2 | |
GPU: shadery | 256 | 256 | 128 | |
GPU: TMU | 16 | 16 | 8 | |
GPU: ROP | 8 | 8 | 4 | |
GPU: Takt | 300–1550 MHz | 300–1500 MHz | 400–2200 MHz | |
Video výstupy | DP 1.4a, HDMI 2.1 | DP 1.4a, HDMI 2.1 | DP 2.0, HDMI 2.1 | |
Max. rozlíšenie (a obnovovacia frekvencia) | 7680 × 4320 (60 Hz) | 7680 × 4320 (60 Hz) | TBD | |
Hardvérové kódovanie | HEVC, VP9 | HEVC, VP9 | HEVC, VP9 | |
Hardvérové dekódovanie | AV1, HEVC, VP9 | AV1, HEVC, VP9 | AV1, HEVC, VP9 |
- Contents
- Intel Core i5-14600K v detailoch
- Metodika: výkonnostné testy
- Metodika: ako meriame spotrebu
- Metodika: merania zahrievania a frekvencií
- Testovacia zostava
- 3DMark
- Assassin’s Creed: Valhalla
- Borderlands 3
- Counter-Strike: GO
- Cyberpunk 2077
- DOOM Eternal
- F1 2020
- Metro Exodus
- Microsoft Flight Simulator
- Shadow of the Tomb Raider
- Total War Saga: Troy
- Súhrnný herný výkon
- Herný výkon za euro
- PCMark a Geekbench
- Výkon na webe
- 3D rendering: Cinebench, Blender, ...
- Video 1/2: Adobe Premiere Pro
- Video 1/2: DaVinci Resolve Studio
- Grafické efekty: Adobe After Effects
- Kódovanie videa
- Kódovanie audia
- Broadcasting (OBS a Xsplit)
- Fotky 1/2: Adobe Photoshop a Lightroom
- Fotky 2/2: Affinity Photo, AI aplikácie Topaz Labs, ZPS X, ...
- (De)kompresia
- (De)šifrovanie
- Numerické výpočty
- Simulácie
- Testy pamätí a cache
- Vývoj spotreby procesorov
- Priemerná spotreba procesorov
- Výkon na jednotku wattu
- Dosahované frekvencie CPU
- Zahrievanie CPU
- Záver
ake boli nastavenia dosky AC_LL, DC_LL a loadline calibration a ake boli vysledne napetia jadra pri max zatazeni?
Do LLC nezasahujem ani v testoch základných dosiek, to je vždy na „auto“. V rámci manuálnych nastavení napájania sa iba ruší limit napájania (bez výkonnostného limitu a limitu prúdu). Hodnoty Vcore z logov reportovaných základnou doskou vyhrabem (pre Ci5-14600K v záťaži zodpovedajúcej Cinebench R23 je to v priemere 1,180 V), ale ťažko z nich robiť nejaké závery, keďže každá základná doska má iné VRM a pracuje aj pri rovnakom napätí s iným prúdom.
hmm no a nenastavuju tam rozne dosky rozne Auto hodnoty? Potom tazko porovnavat spotreby ked tam dosky nastavuju zbytocne premrstene napetia
Isteže, „intenzita“ napájania CPU naprieč doskami môže byť rôzna, ale pri výbere testovacích modelov pre jednotlivé platformy si dávame záležať na tom, aby vznikli porovnateľné podmienky (veľmi podrobne sa zaoberáme aj testami základných dosiek). Ojedinele sa síce objaví neočakávané správanie, ako to bolo napríklad i u Pentia G7400, po ktorého detekcii doska nastavila neprimeranú hodnotu CPU Lite Load, to sme však následne ošetrili. Je tu viac vecí (možno dobrá téma na samostatný rozbor/článok?), na základe ktorých si trúfam s istotou tvrdiť, že to máme s ohľadom na objektívne porovnania pod kontrolou a všetko je fér. 🙂
Pokiaľ by sa aj LLC nastavovalo ručne, tak podľa čoho stanoviť, ako to má byť s ohľadom na požiadavky daného CPU vyzerať „správne“?
Ved hej dobre to robite vzhladom na vase moznosti, ani neviem ako lepsie by sa to dalo v kontexte toho ako sa lisia medzi sebou aj dosky aj jednotlive kusy procesorov rovnakeho modelu. Teraz to napr. skusam s 14700K a s power limitom „220W“ mam v CB R23 24729, na EPS kabli 281W a do 5.3GHz (v porovnani s vasim meranim bez limitu 33982, 300W, 5.2Ghz) asi lebo s mojimi nastaveniami mam v CB R23 priemerne 1.21V Inak v anglickej verzii testov spotreby 14700K mate nespravne fotky
Core i7-14700K má pri 5,3 GHz na P jadrách v CB iba 24 729 bodov (to by mal byť +/- výsledok Core i5-14600K)? To vyzerá, akoby nefungovali E jadrá… ale zase tých 281 W na EPS kábli. To ale stále môže byť, pokiaľ máte nejakú lacnejšiu dosku s nižšou efektivitou VRM. Tá o 100 MHz vyššia frekvencia P jadier oproti našej tú teóriu neškálujúcich E jadier. Keď sa na nich ušetrí výkon, tak môžu ísť P jadrá na vyššie frekvencie. Pri nich v takto vysokej záťaži ale už dosť zasahuje aj teplotný limit alebo prípadne negatívny offset pre AVX záťaž. Akú máte základnú dosku?
— „v anglickej verzii testov spotreby 14700K mate nespravne fotky“
Vďaka za upozornenie! Opravené (zase tie nesprávne/neupravené cesty k novým grafom… :/)
hej mam tam preklep, to malo byt 34729 😀
Tak v tom prípade je všetko v poriadku. Rozdiel v rýchlosti medzi našimi výsledkami sú teda 2 %.
Ak ste nenarazili na starší článok „Ako veci pracujú alebo, čo naučili testy základných dosiek“, odporúčam doň mrknúť. Venujem sa tam veciam, ktoré by vás mohli zaujímať. Je tam aj špeciálne grafy, ktoré prehľadne ilustrujú rozptyl výsledkov naprieč rôznymi doskami, ktoré sú testované s rovnakým procesorom (dokonca s dvoma modelmi, s výkonnejším aj slabším) i pamäťami. Rýchlosť…
… aj zodpovedajúca spotreba.
Pokiaľ by ste mali k tejto téme akékoľvek otázky, na ktoré by ten odkazovaný článok nezodpovedal, tak v diskusii pod ním môžeme všetko, čo treba, podrobne rozobrať/rozmeniť na drobné. 🙂
skore sice len 2% vyssie, ale spotreba 6% nizsia 😉
Dakujem, pozriem ten clanok. Zatial mi to pripada tak ze sa moze lahko stat ze „rozptyl výsledkov naprieč rôznymi doskami“ moze byt v skutocnosti skor rozptyl kvoli roznym nastaveniam ktore dosky automaticky aplikuju ked im tie nastavenia nezmenite, takze pri takychto porovnaniach dosiek by bolo prinajmensom vhodne aj uviest ake hodnoty tam ta doska aplikovala a pripadne aj aky bol realny vysledok (napr. hlavne vysledne napetie jadra v zatazi)
— „skore sice len 2% vyssie, ale spotreba 6% nizsia“
a to máte pri maximálnom výkone, pri nižšom (napríklad v hrách) bude rozdiel v rýchlosti a spotrebe už iba menší. Pri maximálnom výkone zohráva úlohu aj dostupný chladiaci výkon chladiča. Nielen pri all-core booste, ale aj pri SC booste, kde je spotreba vždy nízka (do 60 W), ale sa vysokým tepelným tokom na jednotku plochy.
Prirodzene máte pravdu, že na rôznych doskách sú dosahované rôzne výsledky a poukazujem na to aj v ich testoch (v testoch základných dosiek). Pri porovnateľnej spotrebe robí rozdiely v rýchlosti robí najmä rôzny charakter pamäťového subsystému, to sa doska od dosky rôzni. A je jedno, že sú použité vždy rovnaké pamäte s aktívnym XMP/EXPO. Rozdiel v spotrebe meranej na kábloch je potom do významnej miery daný efektivitou VRM. V testoch procesorov máme ale všetky dosky s približne rovnakou efektivitou VRM a to je vždy výrazne naddimenzované, aby oproti čistej spotrebe procesora nebol nikdy veľký rozdiel bez ohľadu na to ako výkonný procesor sa testuje.
Vy máte síce 6 % rozdiel v spotrebe, ale je použitá iná testovacia doska (furt neviem, na lepšiu predstavu, aká… haha), takže to by bolo trochu neférové porovnávať, keď sa zakaždým použije iná doska. To sú už dáta vhodné na základnej analýzu vlastností dosky, nie procesora. A isteže, keď si akúkoľvek platformu vyladíte na spodnú hranicu možností stability systému, tak dosiahnete na atraktívnejšie výsledky, než sú tie, ktoré vídať v testoch.
Dôležité pre testy procesorov je, aby nebol nikdy žiadny obmedzovaný napájacími limitmi a nevhodné je naprieč platformami i zarovnávanie napájacích limitov podľa rovnakej hodnoty. To totiž neznamená, že má každý procesor k dispozícii rovnakú spotrebu. Toto aj iné veci sú pekne vidieť z našich testov základných dosiek. Len si musí človek nájsť chvíľu čas a poriadne sa do nich zahĺbiť. 🙂
MSI pro z790-p wifi ddr4
> aby nebol nikdy žiadny obmedzovaný napájacími limitmi
suhlasim, ale dnes na to pri niektorych testoch uz treba brutalne chladenie