Intel Core Ultra 5 245K vs. AMD R5 9600X alebo… R7 9700X?

Metodika: výkonnostné testy

Najnižší „K“ model z rodiny procesorov Intel Arrow Lake ťaží tak, ako jeho predchodcovia, z veľkého počtu jadier. Na rozdiel od nich síce nemá Hyper Threading, ale výpočtovo nezaostáva a pritom je Core Ultra 5 245K efektívnejšia. Na konkurenčné Ryzeny 9000 to však nestačí. Nie pri vysokom výkone. V strednej záťaži, typickej herných počítačom, sa však situácia otáča. Procesor Intel má, pokiaľ ide o efektivitu, navrch.

Herné testy

Výkon v hrách testujeme v štyroch rozlíšeniach s rôznym nastavením grafických detailov. Na rozbeh je to jedno viac-menej teoretické nastavenie v 1280 × 720 px. Pri tomto rozlíšení sme dlho laborovali s nastavením „správnych“ detailov. Konečné slovo nakoniec padlo na najnižšie možné (Low, Lowest, Ultra Low, …), aké hra dovoľuje.

Niekto by mohol voľbu rozporovať tým, že procesor v takýchto nastaveniach nepočíta koľko objektov sa vykresľuje (tzv. draw calls). S vysokými detailmi v tomto veľmi nízkom rozlíšení však nebol veľký rozdiel vo výkone v porovnaní s rozlíšením FHD (ktoré takisto testujeme). Naopak záťaž na GPU bola jasne vyššia a toto nepraktické nastavenie má poukazovať práve na to, aký má procesor výkon pri čo najnižšej účasti grafickej karty.

Vo vyšších rozlíšeniach sú už nastavené detaily a vysoké (pre FHD a QHD) a najvyššie (pre UHD). Vo Full HD ešte obvykle s vypnutým Anti-Aliasingom, celkovo už ale ide o pomerne praktické nastavenia, aké sa i bežne používajú.

Výber hier je s ohľadom na pestrosť žánrov, hráčsku popularitu a náročnosť na procesorový výkon. Kompletný zoznam je v kapitolách 7–16. V hrách, kde je vstavaný benchmark, používame ten, v iných máme vytvorené vlastné scény, ktoré s každým procesorom dookola a vždy rovnako prechádzame. Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.

Výpočtové testy

Začíname zľahka, PCMarkom 10, ktorý v rámci kompletnej súpravy „benchmarku pre modernú kanceláriu“ testuje viac ako šesťdesiat čiastkových úloh v rôznych aplikáciách. Tie následne škatuľkuje do tematických kategórií, ktorých je už podstatne menej a pre čo najlepšiu orientáciu zapisujeme do grafov bodový zisk z nich. Celkové skóre máme potom pre jedno i viacvláknový výkon aj z Geekbench 5. Jednoduchšie úlohy v testoch zastupujú i testy vo webovom prehliadači – Speedometer a Octane. Ďalšie testy predstavujú už obvykle vyššiu záťaž alebo sú cielené na pokročilého používateľa.

Výkon pre 3D rendering meriame v Cinebench. V R20, ktorej výsledky sú rozšírenejšie, ale hlavne v R23. Renderovanie v tejto verzii pri každom procesore trvá dlhšie, cyklí sa minimálne desať minút. 3D renderovanie testujeme aj v Blenderi, s renderom Cycles v projektoch BMW a Classroom. Druhý menovaný si môžete porovnať aj s výsledkami testov grafických kariet (obsahuje rovnaký počet dlaždíc).

Ako sú procesory stavané na prácu s videom testujeme strižných editoroch Adobe Premiere Pro a DaVinci Resolve Studio 17. To prostredníctvom pluginu PugetBench, ktorý sa venuje všetkých úlohám, s ktorými sa môžete pri úpravách videa stretnúť. Služby PugetBenchu využívame aj v Adobe After Effects, kde sa zase testuje výkon pri vytváraní grafických efektov. Niektoré čiastkové úlohy používajú na urýchľovanie GPU, ale to nikdy nevypíname, čo v praxi nebude robiť nikto. Bez GPU akcelerácie niektoré veci ani nefungujú, ale naopak je zaujímavé sledovať, že je rôzny aj výkon v úlohách, ktoré urýchľuje grafická karta. Časť operácií totiž stále obsluhuje CPU.

Kódovanie videa testujeme v HandBraku a v benchmarkoch (x264 HD a HWBot x265). x264 HD benchmark funguje v 32-bitovom režime (64-bitový sa nám pod W10 nepodarilo konzistentne rozbehať a všeobecne pod novšími OS môže byť nestabilný a vykazovať chyby vo videu). V HandBraku používame pre AVC procesorový kodér x264 a pre HEVC x265. Podrobné nastavenia jednotlivých profilov už nájdete rozpísané v príslušnej kapitole 25. Okrem videa kódujeme i audio, kde sú všetky podrobnosti uvedené takisto v kapitole týchto testov. Do činenia s výkonom procesorových kodérov môžu mať aj hráči, ktorý si svoje hranie nahrávajú na video. Výkon „procesorového broadcastingu“ preto i my testujeme v dvoch dobre rozšírených aplikáciách OBS Studio a Xsplit.

Dve kapitoly máme vyhradené aj pre výkon pre úpravu fotiek. Adobe má samostatnú, kde znovu cez PugetBench testujeme Photoshop. V Lightroome PugetBench ale nepoužívame, pretože ten si pre stabilný chod kladie rôzne úpravy OS a celkovo sme sa ho radšej vzdali (pre vyššie riziko komplikácií) a vytvorili sme si vlastné testovacie scény. Obe sú na procesor náročné, či už ide o export RAWov do 16-bitového formátu TIFF s farebným priestorom ProPhotoRGB alebo generáciu náhľadov 1:1 k 42 fotkám bezstratového formátu CR2.

Máme ale i niekoľko alternatívnych aplikácií na úpravu fotiek, v ktorých testujeme výkon CPU. Patrí medzi ne Affinity Photo, v ktorom používame vstavaný benchmark, alebo XnViewMP pre dávkové úpravy fotografií či ZPS X. Z naozaj moderných sú to potom tri aplikácie Topaz Labz, ktoré využívajú algoritmy AI. DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Topaz Labs svoje výsledky často a radi porovnávajú s aplikáciami Adobe (Photoshop a Lightroom) a chváli sa lepšími výsledkami. Tak uvidíme, možno sa na to niekedy pozrieme i z obrazovej stránky. V testoch procesorov nám ale ide predovšetkým o výkon.

Komprimovací a dekomprimovací výkon testujeme v benchmarkoch WinRARu, 7-Zipu a Aida64 (Zlib), dešifrovanie potom v TrueCrypte a Aida64, kde sú okrem AES aj testy SHA3. V Aida64 testujeme v kapitole matematických výpočtov aj FPU. Z tejto kategórie vás ale môžu zaujímať aj výsledky Stockfish 13 a dosahovaný počet šachových kombinácií za jednotku času. Veľa testov, ktoré sa dajú zaradiť do kategórie matematických realizujeme v SPECworkstation 3.1. Jedná sa o súbor profesionálnych aplikácií s presahom i k rôznym simuláciám, ako je napríklad LAMMPS či NAMD, čo sú molekulárne simulátory. Podrobný opis k testom z SPECworkstation 3.1 nájdete v tomto odkaze zo stránok spec.org. Zo zoznamu pre redundanciu netestujeme len 7-zip, Blender a HandBrake, pretože výkon v nich meriame v zvlášť aplikáciách. Detailný výpis výsledkov SPECWS inak predstavuje obvykle časy alebo fps, ale my do grafov uvádzame „SPEC ratio“, ktoré hovorí o bodovom zisku – vyšší znamená lepší.

Nastavenia procesorov…

Procesory testujeme vo východiskových nastaveniach, bez aktívnych technológií PBO2 (AMD) alebo ABT (Intel), ale pravdaže s aktívnym XMP 2.0.

… a aplikačné aktualizácie

V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú. Na druhej strane ani úmyselné zastarávanie (a testovanie niečo neaktuálne, čo sa už správa inak) by nebola úplne cesta.

Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každom procesore uvádzame, kedy bol testovaný. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania každého procesora. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.


  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Intel Core Ultra 9 285K: Viacvláknová „jednotka“ aj bez HT

Na trón absolútneho výkonu usadol nový procesor – Intel Core Ultra 9 285K. Áno, je to tesné, na úkor vyššej spotreby a nižšej efektivity, ale to je nutná daň, ktorú treba zaplatiť za tú „úplnú špičku“. Isteže, niekto ono prvenstvo rád oželie v prospech atraktívnejších prevádzkových vlastností, každopádne 24-jadrový procesor je tým, ktorý udáva tempo vo výpočtových úlohách na mainstreamovej platforme. V tomto prípade na Intel LGA 1851. Celý článok „Intel Core Ultra 9 285K: Viacvláknová „jednotka“ aj bez HT“ »

  •  
  •  
  •  

Intel Core Ultra 7 265K: Efektivita často nad Ryzen 7 9700X

Desktopové procesory Intel v generácii Arrow Lake prešli na mnohých úrovniach výraznou premenou. Odhliadnuc od nových architektúr výkonných (P) aj efektívnych (E) jadier sú už čipletové a napríklad prestali používať Hyper Threading. Súčasne sa znížila spotreba a procesor Core Ultra 7 265K je už oproti konkurencii neraz energeticky efektívnejší. To aj v hrách, čo sme doteraz nevídali. Celý článok „Intel Core Ultra 7 265K: Efektivita často nad Ryzen 7 9700X“ »

  •  
  •  
  •  

Apple vydává M4, M4 Pro a M4 Max: Rekordní jednovláknový výkon

Na jaře vydala firma Apple překvapivě krátce po generaci M3 z podzimu novou generaci procesorů M4 a získala s ní doteď existující rekord ve výkonu, pokud se měří jednovláknovým benchmarkem Geekbench. Zprvu byla vydána jen základní verze M4 s omezenou dostupností (jen v tabletech). Teď ale Apple generaci procesorů M4 vydává i v počítačích s MacOSem a uvádí i výkonné modely M4 Pro a M4 Max s více jádry. Celý článok „Apple vydává M4, M4 Pro a M4 Max: Rekordní jednovláknový výkon“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (8) Pridať komentár

      1. Mohli ste to tam dat aspon par testov. Zaujimalo by ma, ako sa to odrazi na vykon / spotreba / teplota. Ten intel utoci cenou, skoda tych mobo. AMD zatial byhral pri celkovej cene PC.

  1. Je škoda, že nebude U3 se stejně výkonnou grafikou a stejnou výbavou rozhraní. S levnou deskou mohl důstojně vyplnit mezeru než AMD vydá nástupce „G“.

    1. Takmer nepodstatná poznámka: Tie 65 W varianty Ultra/U v označení už mať asi nebudú, takže iba C3. Skoro ako tá trhavina. 🙂

      1. Nikde na webu test škálování výkonu integrované grafiky s použitou pamětí. I měsíc po vydání ještě spousta nezodpovězených otázek.

        1. Možno niečo vymyslíme s Adamom? Výhľadovo to ale asi nebude, priroritu majú teraz práce okolo metodiky na grafické karty. 🙂

          1. To nebyl apel na vás, Ľubo. Jen podiv, že se tím nikdo ještě nezabýval v rámci testů závislosti výkonu na paměti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *