Neboli nikdy také skvelé a úžasné, ako ich vykresľovali (a stále vykresľujú) marketingové materiály. Ventilátory, ktoré majú byť špičkové v systémových pozíciách, sú v lepšom prípade priemerné. No, posúďte sami. My sa pod to, že by malo ísť v súčasnosti o aerodynamicky atraktívne ventilátory do počítačovej skrinky nepodpíšeme. Z dôvodu, pretože tomu tak nie je. A rovno môžeme dôjsť ku konkrétnym dôvodom a argumentom.
Nie je 33 dBA ako 33 dBA
Hladina hluku uvádzaná jednou hodnotou v dBA je dobrá na rýchlu orientáciu, ale predstavu o tom, ako presne zvuk znie, si z nej nespravíte. To preto, že priemeruje mix hladín hluku všetkých frekvencií zvuku. Jeden ventilátor vás môže rušiť viac ako druhý, hoci obidva dosahujú na chlp rovnaké dBA, ale napriek tomu každý z nich charakterizujú iné dominantné (hlasitejšie) frekvencie. Na dôkladnú analýzu s predstavou o „farbe“ zvuku je nevyhnutné zaznamenávať a posudzovať hladiny hluku naprieč celým spektrom frekvencií, ktoré vnímame.
Robíme to už pri testovaní grafických kariet a robiť to budeme aj pri ventilátoroch, kde to dáva ešte väčší zmysel. Pomocou mikrofónu miniDSP UMIK-1 a aplikácie TrueRTA pre jednotlivé režimy s fixnými dBA meriame aj to, ktoré frekvencie sa na zvuku podieľajú viac a ktoré menej. Sledovaný frekvenčný rozsah je 20–20 000 Hz, s ktorými budeme pracovať v jemnom rozlíšení 1/24 oktávy. V ňom sú zachytené hladiny hluku od 20 Hz do 20 000 Hz až 240 frekvenciách.
Zachytených informácií v spektrografe je o trochu viac, než budeme na prehľadné porovnávania ventilátorov potrebovať. pri testovaní síce vždy nájdete kompletný spektrograf, ale v porovnávajúcich tabuľkách a grafoch budeme pracovať iba s dominantnými frekvenciami (a ich intenzitami hluku) v nízkom, strednom a vysokom pásme. Nízke pásmo frekvencií predstavuje pritom 20–200 Hz, stredné 201–2000 Hz a vysoké 2001–20 000 Hz. Z každého z týchto troch pásiem vyberáme dominantnú frekvenciu, teda tú najhlasitejšiu, ktorá sa najviac podieľa na zložení zvuku.
K dominantnej frekvencii udávame aj intenzitu jej hluku. Tá je však v tomto prípade v inú váhu decibelov než sú tie, na ktoré ste zvyknutí z meraní hlukomerom. Namiesto dBA tu máme dBu. Jedná sa o jemnejšiu váhu, ktorá sa navyše vyjadruje záporne. Na to si dajte pri študovaní výsledkov pozor – intenzita hluku -70 dBu je vyššia ako -75 dBu. Podrobnejšie sme túto problematiku rozoberali v článku Vyznajte sa v meraniach frekvenčných charakteristík zvuku.
Aby bolo vôbec možné tieto merania realizovať s uspokojivou opakovateľnosťou meraní, sú vyžadované prísne akustické zabezpečenia. Pre zaznamenanie tých istých hodnôt na všetkých frekvenciách naprieč opakovanými meraniami používame akustické panely. Tie zabezpečujú, aby sa zvuk do mikrofónu vyodrážal vždy rovnako bez ohľadu na rozloženie ostatných predmetov, ktoré máme v testlabe. Východisková hladina hluku pred každým meraním je prirodzene takisto rovnaká. Miestnosť, v ktorej meriame, je odhlučnená.
Tak ako na hlukomeri aj na mikrofóne je na zvýšenie rozlíšenia parabolický goliér. Ten je špeciálne v tomto prípade nielen na zosilnenie, ale aj odfiltrovanie dobrých ruchov, ku ktorým či chceme alebo nie za mikrofónom dochádza. Reč je o telesnej aktivite používateľa (testera). Bez tohto prídavku by bolo v spektrografe zachytené napríklad aj ľudské dýchanie. To však zadná (vypuklá) strana límca úspešne odráža mimo snímač mikrofónu. Spektrograf vďaka tomu obsahuje iba informácie o zvuku, ktoré vydáva samotný ventilátor.
Hej, máme tie ventilátory v aerodynamickom tuneli na testy chladičov. Ale sú teda bez prachových filtrov. 🙂
Přispěl k vývoji, nechť je v důchodě. 🥸
Na dôchodku ešte nie sú – v Allegro tie ventilátory vedú dokonca za tridsať eur. 🙂
Mám 2 veci: 😛
🦇
1) úvod 43. kapitoly patrí Prime MR120 (copy-pasta-err)
2) nečakal som, že tú drzú ropuchu dáš do záveru 😀
😳…keby čosi, tak za všetko môže epidot … 🦇
— „… úvod 43. kapitoly patrí Prime MR120 (copy-pasta-err)….“
Opravené. Vďaka za upozornenie! 🙂
Tak, bolo to dosť trefné – to použitie na rozprašovanie… 🙂
To hej, ale napadlo mi to len vďaka tomu, že tam dal epidot ten svoj obľúbený emotikon…a…a….a ešte preto, že som písal z takej malej miestnosti 😛
No, ale na ilustrácie prúdenia vzduchu s nejakým dymom, práškom, hmlou a tak… budú tie ventilátory skvelé. 🙂
huh, nevím o co jde, ale já to nebyl 🦥
.. a ta částka taky nesouhlasí
— „… nevím o co jde, ale já to nebyl“
https://www.hwcooling.net/nf-s12b-redux-700-najtichsi-ventilator-si-noctua-neobhaji/#comment-13092
— „… částka taky nesouhlasí…“
Ktorá? Kontrolujem tabuľku v druhej aj psolednej kapitole (s +/-) článku, potom aj vyskakovacie okná pri grafoch a všade máme 24 eur. 🙂
Inaq, v situácii bez prekážky kopíruje Corsair AF120 RGB Elite…
… možno ako exhaust s veľmi riedkou alebo žiadnou mriežkou v kompe s pretlakovou koncepciou by bol v pohode 😉
— „s veľmi riedkou alebo žiadnou mriežkou v kompe“
To sú ktoré skrinky? Špeciálne tie bezmriežkové, haha. Ale chápem, ak si to človek upraví, prispôsobí sám. Ale aj tak… za 24 eur? 🙂
Nj…to je fakt… skúšal som nájsť nejakú možnosť…ale tá cena to zaklincovala 😀 😀 😀
A bez ohľadu na cenu toho ventilátora sú nejaké také skrinky, kde si to človek nemusí vyrezávať svojpomocne? Tie mriežke v nejakej podobe tú tam zrejeme aj z bezpečnostných dôvodov. Keď to neposeká svoje prsty, tak nejakého iného živočícha tie lopatky zaujímať môže. Ale zase pri tých sedemsto otáčkach za minútu… 🙂
No, šak keby tam človek dal tú drôtenú mriežku, ako býva na zdrojoch… takú čo si dal do diskusie s obrázkom kamošky 😉 …tak tá odpor moc nekladie, samozrejme, myslím tú mriežku 😉
Hej, s tou by to šlo… ale asi sa prišlo na to, že je (tá mriežka) drahá. Kedysi na skrinkách na týchto pozíciách myslím bývali? Teda, na nejakých… na zdrojoch bežne, ale to je už v úplnom low-ende tiež skôr rarita. 🙂
— „… Kedysi na skrinkách na týchto pozíciách myslím bývali?“
Tak možno nebývali a výskyt týchto mriežok bol (a je) iba pri zdrojoch. Ale zase pri hľadaní skrinky vyskočila konštrukcia s drôtenou kruhovou mriežkou na vstupe. Takto to z tovární asi tiež nevychádzalo a bude to nejaké riešenie DIY? 🙂
https://www.tomshardware.com/reviews/cougar-qbx-id-cooling-t60-sfx-lian-li-pc-q10-mini-itx-cases,4345-4.html
Pekná, medzi SFF sa holt nehľadalo. 🙂
https://www.allstarshop.com/shop/Lian-Li-PC-10NA_16_40157.html
No, bude ich viac. Ale všetky sú asi z obdobia, keď Lian Li znamenalo synonymum „výrobcu rýdzo hliníkových PC skriniek“? 🙂
No…na tú dobu, hliníková za 119€ …a s rail mount design
https://www.vortez.net/articles_pages/lian_li_pc_10n_review,1.html
Zmenil si edit na 15 min.
Rozumný kompromis 😉
— „Zmenil si edit na 15 min…“
Hej, po RedMaXovom návrhu. 🙂
— „No…na tú dobu, hliníková za 119€ …a s rail mount design…“
A dokonca aj s montážnou pozíciou na 240 mm radiátor. To bolo pred dvanástimi rokmi pomerne vzácne, nie? 🙂
A ešte aj na pántoch pre jednoduchšiu inštaláciu…hmm
https://www.vortez.net/index.php?ct=articles&action=file&id=24323
To je tá pozícia pre 240 mm radiátor, ktorá je zdieľaná s pozíciami na dva 120 mm ventilátory? Premýšľam tu nad dvoma vecami:
1.) Nepredstavujú tie pánty potenciálnu nevýhodu v zmysle, že budú namáhané „ťažký“ vodníkom?
2.) Nebudú tie plechy nad rebrami znižovať chladiacu efektivitu? Je skvelé, že za ventilátormi sú kruhové výrezy, ale potom je tam je tam ešte aj plocha, ktorá by tiež mohla byť odokrytá? Je mi jasné, že je to ranná konštrukcia a pritom išlo aj o dosiahnutie vysokej pevnosti rámu, ale…
O pevnosť by som sa nebál… sú tam na druhej strane skrutky na zaistenie
https://www.vortez.net/index.php?ct=articles&action=file&id=24319
Skôr ide o to, že tvorcovia asi mali zámysel, tlačiť studený vzduch zvonku cez radiator dnu a ohriaty vzduch vyfukovať zadným a stropným ventilátorom.
Vortez tam má ďalej ukážku namontovania vo verzii ťahaj vzduch zo systému, ale myslím, že by bol lepší variant s push. 😉
V súvislosti s tým prvým bodom som myslel skôr nosnosť (pántov… s otvorenými dvierkami/držiakom a súčasne na nich nainštalovaným vodníkom).
Na pevnosť som narážal v zmysle, aby sa ten plech (držiaka na ventilátory či vodníka s ventilátormi) rôzne neohýbal. 🙂