Platforma LGA 1851 je vonku. Test MSI MAG Z890 Tomahawk WiFi

Metodika: výkonnostné testy

Informačné embargo na testy základných dosiek Z890 (a takisto procesorov Intel Core Ultra 200S/Arrow Lake) skončilo. Prvé testy sme odštartovali hĺbkovým rozborom základnej dosky MSI MAG Z890 Tomahawk WiFi, ktorý vrhá svetlo aj na vlastnosti procesora Core Ultra 7 265K. V prvom rade to bude ale teraz o doske Tomahawk Z890 s miestami zásadnými zmenami oproti minulej generácii.

Herné testy…

Drvivá väčšina testov vychádza z metodiky na procesory a grafické karty. Výber hier je pri doskách užší, ale pre tento účel ich viac netreba. Procesor používame Intel Core Ultra 7 265K, Core i9-13900K alebo na platformách AMD je to AMD Ryzen 9 9950X a na starších doskách potom ešte Ryzen 9 7950X. Tieto procesory dobre zvýraznia silné aj slabé miesta každej základnej dosky. V minulosti sme testovali s dvoma procesormi, aj s lacnejším a úspornejším modelom, to už ale nerobíme. Hypotéza, že by drahšie základné dosky mohli výkonnostne „zvýhodňovať“ lacnejšie procesory sa nepotvrdila, takže je to pomerne zbytočné.

Z hier sme vybrali päť titulov, ktoré testujeme v dvoch rozlíšeniach. Hier je teda podstatne menej než pri testoch procesorov alebo grafických kariet, ale pre potreby testov základných dosiek je ich tak akurát. Málokto pri výbere základnej dosky zohľadňuje výkon v konkrétnej hre. Ale orientačný prehľad o tom, ako ktorá základná doska formuje herný výkon (v porovnaní s inou doskou), treba. Aby postupom času nedochádzalo k výraznému skresleniu, sme siahli po relatívne starších tituloch, ktoré už nedostávajú významné aktualizácie.

Jedná sa o Borderlands 3, F1 2020, Metro Exodus, Shadow of the Tomb Raider a Total War Saga: Troy. U novších hier by mohlo dochádzať k tomu, že sa výkon postupom času (aktualizáciami) bude trochu meniť a špeciálne vo vysokých rozlíšeniach s vysokými detailmi. To je jedno z testovacích nastavení (2160p a Ultra, respektíve najvyššie vizuálne detaily, ale bez ray-tracingovej grafiky), ktoré sa zameriava na porovnanie výkonu, pre ktoré je úzke hrdlo grafická karta. Inými slovami, z týchto testov bude zrejmé, ktorá základná doska do akej mieri môže z nejakých dôvodov ovplyvňovať výkon grafickej karty. Naproti tomu nastavenie s rozlíšením Full HD a s grafickými detailmi zníženými na „High“ bude odrážať aj vplyv procesora na konečný herný výkon.

Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.

… výpočtové testy, testy SSD, portov USB a siete

Aplikačný výkon testujeme veľmi podobným spôsobom, ako je to u testov procesorov. Obsiahnuté sú takmer všetky testy od tých jednoduchších (napríklad tých vo webovom prostredí) až po tie, ktoré procesora či grafickú kartu žmýkajú na vrchnej hranici ich možností. Jedná sa typicky o testy 3D renderingu, kódovania videa (x264, x265, SVT-AV1) či iných výpočtových úloh náročných na výkon. Rovnako ako pri procesoroch či grafických kartách tu máme široký zaber aplikácií – svoje si vo výsledkoch nájdu používatelia strihajúci video (Adobe Premiere Pro, DaVinci Resolve Studio), tvorcovia grafických efektov (Adobe Premiere Pro), grafici či fotografi (Adobe Photoshop, Affinity Photo a AI aplikácie Topaz Labs) a nechýbajú ani testy (de)šifrovania, (de)kompresie, numerických výpočtov, simulácií a samozrejme ani testy pamätí.

Pri základných doskách sú dôležité aj testy výkonu SSD. Vo všetkých slotoch preto v dobre rozšírenom CrystalDiskMarku testujeme maximálne sekvenčné rýchlosti čítania a zápisu na prázdnom SSD Samsung 980 Pro (1 TB). Rovnakým spôsobom pristupujeme k testom portov USB. Na ich otestovanie používame externé SSD WD Black P50. To podporuje rýchle rozhranie USB 3.2 gen. 2×2, takže nebude úzke hrdlo ani pre najrýchlejšie radiče USB. Pre každý štandard USB uvádzamé iba jeden výsledok. Ten je počítaný z priemeru všetkých dostupných portov.

Neochudobníme vás ani o testy sieťovej priepustnosti. V rámci lokálnej siete medzi sieťovými adaptérmi základných dosiek a 10-gigabitovou PCIe kartou Sonnet Solo10G obojsmerne presúvame veľké súbory. To z už spomínaného SSD Samsung 980 Pro na Patriot Hellfire (480 GB), ktoré je stále dostatočne rýchle na to, aby nebrzdilo ani 10 Gb adaptéry.

   

Výsledky všetkých výkonnostných testov sú pre čo najvyššiu presnosť tvorené priemerom z troch opakovaných meraní.

Nastavenia procesorov…

Procesory primárne testujeme bez limitov napájania tak, ako to má väčšina základných dosiek v továrenských nastaveniach. Pre testy, ktoré majú prienik s meraniami spotreby, zahrievania a frekvencií CPU, sledujeme aj správanie sa dosiek s napájacím limitom podľa odporúčaní Intelu, kde PL1 nastavujeme na úroveň TDP (125 W) s tým, že rešpektujeme aj časový limit Tau (56 s). Vrchná hranica napájania (PL2/PPT) je v BIOSe nastavená podľa oficiálnych hodnôt. Pre Core i9-13900K je to 253 W, pre Core i9-12900K zase 241 W. Technológiami na agresívne pretaktovanie, ako sú PBO2 (AMD) alebo MCE (Asus) a podobnými, sa v rámci štandardných testov základných dosiek nezaoberáme.

… a aplikačné aktualizácie

V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú, čo je prirodzené a držať ich na starých verziách mimo realitu by bolo tiež sporné.

Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každej doske uvádzame, kedy bola testovaná. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.


  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Podle MSI CUDIMM půjde i na AM5, je třeba Ryzen 9000 nebo 8000

Před nedávnem jsme tu měli zprávy o tom, že s platformou Intel LGA 1851 s procesory Core Ultra 200 („Arrow Lake“) bude mít premiéru jedna inovace v pamětech – moduly CUDIMM, které mají integrovaný generátor hodinového taktu a dokážou díky tomu pracovat na vyšších frekvencích. Chvíli nebylo jisté, zda nepůjde o exkluzivní funkci platformy Intel, ale vypadá to, že se CUDIMMy budou dát používat i na AM5 deskách s procesory Ryzen. Celý článok „Podle MSI CUDIMM půjde i na AM5, je třeba Ryzen 9000 nebo 8000“ »

  •  
  •  
  •  

105W TDP pro Ryzen 9600X a 9700X přichází, je v BIOSech od MSI

Když AMD tento měsíc vydalo nové procesory s jádry Zen 5, snesla se na ně kritika za snížení TDP proti předchozí generaci, které však limituje výkon, kterého by jinak mohly dosahovat šestijádrové a osmijádrové modely 9600X a 9700X. Po vydání se objevila tvrzení, že AMD plánuje TDP zpětně zvýšit, což by bylo teprve podivné. Zdá se, že na těchto informacích něco bylo, ale naštěstí to bude vyřešené rozumněji a toto zvýšení TDP bude volitelné. Celý článok „105W TDP pro Ryzen 9600X a 9700X přichází, je v BIOSech od MSI“ »

  •  
  •  
  •  

Opravy proti umírání procesorů Intel byly vydány pro první desky

Ač to tak hned nevypadalo, událostí roku v počítačovém průmyslu se nakonec patrně staly šířící se problémy procesorů Intel Raptor Lake s nestabilitou a padáním her, za kterými stojí postupné fyzické poškozování čipu vysokými napětími, kvůli kterému nevratně degraduje. Teď konečně začalo postupné vydávání oprav mikrokódu, u kterých se doufá, že postupné umírání procesorů zastaví – tedy u těch procesorů, pro které ještě není pozdě. Celý článok „Opravy proti umírání procesorů Intel byly vydány pro první desky“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (17) Pridať komentár

    1. takze oproti starsim procesorom, tieto nove beru vyrazne vela W aj z 24pin konektora – az okolo 50W. nebude to teda take jednoduche, ze odmeriam spotrebu na napajani cpu 🙂

      1. „… oproti starsim procesorom, tieto nove beru vyrazne vela W aj z 24pin konektora – az okolo 50W…“

        Na základe akého zdroja toto tvrdíte?

          1. Netýka sa to ale len vybraných základných dosiek, ktoré majú niektoré fáze pripojené na 24-pinový konektor. Tým pádom by sa nedá hovoriť o vlastnosti procesoru, ale o vlastnosti základnej dosky.

            1. 50W je celkom vela, takze to musi byt vidiet aj na sucte vysledkov… ked mi procesor berie 250W, doska vymyslim si 50 a grafika 50, tak na zasuvke mi to musi brat 350W. Ked mi to berie 400, tak tych 50 niekde bude.. Je ktomu janeviem 40min dlhe video ako to specialne testoval

              1. V recenzi 285 GN ale zmínili, že jde pravděpodobně o specifikum konkrétních desek (Asus < ROG Hero), spíše než celé platformy: „…as likely a board to board then not Arrow Lake as an architecture as a whole… …we don’t know if any other board vendors doing this…“ Taky podle nich těch 50 W nebere konstantně, ale v poměrně krátkých intervalech. V součtu to vychází docela šulnul s 14900.

              2. Oproti 14900 to na 24 pinu dělá souhrnně nějakých +10W v zátěži. Na čem zakládáš tvrzení, že je něco zásadně jinak oproti předchozím generacím?

    2. Ryzeny podávají mnohem vyrovnanější výkony. Zlevňovat budou spíš pod tlakem výprodeje starších generací. Co tě na šípech tak bere?

      1. ved si pozri testy, vsetky 3 su viac ako vyrovnany super svojej konkurencii, vacsinou su nad. Ano na x3d nemaju a este pride 9000x3d, ale napr. CU_245k je lacnejsi ako 9700x a vykonovo vobec nieje zly.

        1. samozrejme prave teraz sa cenovo neoplatia, ten 245k je sice rychlejsi ako 14600k ale aj o dakych 70€drahsi.. v tomto je to podobne ako ryzen 7000 vs 9000

        2. V testech produktivity to u mě vyhrávají Ryzeny. Ubližuje jim jen ta vysoká spotřeba v klidu u top modelů, 40 W se už okecat nedá. Až jestli ty výsledky Intel aktualizacemi srovná (Puget/Adobe), dal bych mu šanci.

  1. Dopadlo to lepsi nez jsem cekal, Intelu se podarilo snizit naskok AMD.
    Nedavno jsme se tady pozastavovvali nad vysokymi cenami desek s novymi AMD chipsety, a hle zde Intel vede na cele care.

    Jsem rad ze se Intel snazi, ale po kauze s degradujicimi procesory je to malo. Dobra zprava je, muzeme si tak dele uzivat paradnich produktu od AMD.

    1. Užívat je možné si i s Intely, uměřené i5 jsou teď za krásné ceny. Kdo není extra náročný, ten se z problémů Intelu může dost dobře těšit.

  2. Dost podrobna recenzia. Osobne sa viacej tesim na testy strednej triedy, tieto top procesory a dosky uz roky idu mimo mna.

    Mam vsak kritiku ku testom. Napriklad HandBrake. Da sa pochopit aj neda sa pochopit trvanie na 4 roky starej verzii.
    Nepochopit sa to da preto, ze nikto uz tak staru verziu nepouziva a nove verzie vylepsuju vykon, vyuzivaju vylepsenia v procesoroch, napr. pouzivaju nove instrukcie.

    Ten test je absolutne zbytocny, ukazuje ze pri starej verzii aky je vzajomny pomer vykonu, ale neodraza realitu realneho vykonu v realnom svete ked chcete procesor na enkodovanie videa. Po viac ako 4 rokoch je nezmysel testovat najnovsie procesory na totalne zastaralom programe. SSEx, AVXx, atd.

    Chyba aj AV1 test. 264 sa stale pouziva, ale je to na sucasne procesory tak slaba kompresia, ze nema vyznam sa tomu venovat. Rozdiely su minimalne, kvoli kompresii do 264 si nik vykonnejsi procesor kupovat nebude. Pri AV1 je ta casova uspora citelna. Rovnako ako HEVC. Ale opat, nie na 4 roky starych verziach.

    Podla casu, si urobte test aj novej verzie, ci prinos pri kodovani bude znatelny. Pokial bude, zabudnite na verziu z roku 2020 a zacnite pouzivat aktualnu verziu, vyuzivajucu vsetky mozne instrukcie. Inak to nema zmysel. Aspon pre mna nie.

    Tiez by nebolo od veci testovat HW encoder zabudovany v procesoroch. Mnou dennodenne pouzivana vec a jediny dovod uvah nad intelom. HEVC enkoder ma najlepsi. QSV. Len ako zistit, ako dobre je na tom procesor, ked tu je test HEVC na starom, extremne starom x265 a test QSV nie je vobec?

    Fakt to nema vyznam, absolutne ziaden, testovat procesory z roku 2024 na kodekoch z roku 2020. Nedava to ziaden zmysluplny, realny vysledok. Vsetky procesory sa ukazuju pomalsie ako v skutocnom pouziti su.

    1. “ 264 sa stale pouziva, ale je to na sucasne procesory tak slaba kompresia, ze nema vyznam sa tomu venovat.“

      samozrejme ze ma cenu se 264 kompresi venovat. To pochopis v okamziku kdy potrebujes ukladat najednou napriklad 40 streamu z kamer. Zodpovida totiz na krucialni otazku : Jaky procesor potrebuji na to aby utahl takovy ci onaky kamerovy system ?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *