Prvé ventilátory Fluctus 120 PWM znamenali v produkcii SilentiumPC (teraz, po premenovaní, už Endorfy) veľký kvalitatívny progres. Aj napriek tomu však mali svoje muchy, ktoré vývojári postupne úspešne odstraňujú a na základe výsledkov meraní možno pri novších 140-milimetrových Fluctusoch hovoriť o jasných zlepšeniach. Fluctus 140 PWM ARGB vo svojej cenovej kategórii medzi ostatnými ventilátormi pekne vyčnieva.
Základ 6 rovnakých hladín hluku
Je niekoľko možností, podľa čoho normalizovať testovacie režimy pre ventilátory. V predošlej kapitole sme už písali o tom, že snáď najmenej vhodná možnosť sú rovnaké otáčky.
Na zváženie sú nastavenia podľa rovnakého statického tlaku či prietoku, ale za najrozumnejšie dlhodobo považujeme normalizovať meracie režimy podľa rovnakých hladín hluku. Jednak preto, že decibely sú logaritmická jednotka a všetky ostatné škálujú lineárne, ale hlavne preto, že podľa rovnakých hladín hluku sa zorientujete najrýchlejšie. Najjednoduchšie sa dá porovnať efektivita ventilátorov práve podľa toho, aké dosahuje výkonnostné vlastnosti pri rovnakej úrovni akustického tlaku. To je zo všetkých možností tá, ktorú si dokáže väčšina ľudí najlepšie predstaviť a odraziť sa od nej pri posudzovaní iných veličín.
Jednotlivé režimy hladín hluku sú nastavované od nízkych úrovni plynulo až k vyšším úrovniam. pri testovaní si tak nájdu svoje výsledky všetci používatelia bez ohľadu na to, či preferujú veľmi tichú prevádzku na hranici počuteľnosti alebo je prvoradý vysoký výkon.
Najtichší režim zodpovedá 31 dBA, za ním nasledujú 33 dBA a pre každý ďalší režim pripočítavame 3 dBA, ktoré hladinu hluku vždy zdvojnásobujú (36, 39, 42 a 45 dBA). Nakoniec ventilátory meriame pri maximálnom výkone. To už má každý trochu inú hladinu hluku, ktorú takisto uvádzame. V prípade, že medzi výsledkami pri niektorom ventilátore chýbajú namerané údaje znamená to, že nebolo možné nastaviť na cieľovú hladinu hluku. Či už preto, že jeho minimálne otáčky presahujú najtichší režim 31 dBA alebo naopak preto, že je ventilátor pri maximálnom výkone tichší než 45 dBA.
Je dôležité dodať, že naše merania hladiny hluku sú neporovnateľné s hodnotami, ktoré uvádzajú výrobcovia ventilátorov v špecifikáciách. To už len z toho dôvodu, že okolo snímača hlukomeru používame goliér v tvare paraboly, ktorá zvyšuje citlivosť. Dôležité je to preto, aby bolo možné rozlíšiť a nastaviť na rovnakú hladinu hluku aj režimy pri veľmi nízkych otáčkach, špeciálne 31 dBA.
Aby bolo rozlíšenie dostatočné, tak je hlukomer vedľa ventilátora pomerne blízko. Vzdialenosť medzi rámčekom a snímačom je 15 centimetrov. Snímač je pritom situovaný tak, aby nedochádzalo ku skresleniu, respektíve aby merania hladín hluku neovplyvňovalo prúdenie vzduchu. Preto je hlukomer nacentrovaný z profilu kolmo na rámček, ktorý definuje hĺbku ventilátora. Všetko je vždy pod rovnakými uhlami a v rovnakej vzdialenosti. Na presné a vždy rovnaké nastavenia vzdialeností používame sklonomer a značky.
Na meranie hlučnosti používame hlukomer Reed R8080. Ten v reálnom čase umožňuje priemerovanie vzoriek, čo je dôležité na presné vyladenie jednotlivých režimov. Ventilátory ladíme dovtedy, pokým nie je dosahovaná stanovená hladina hluku s presnosťou na dve desatinné miesta, napríklad teda 31 dBA. Hlukomer je jediný prístroj, ktorý kalibrujeme v rámci nášho testlabu. Ostatné prístroje máme skalibrované príslušnými technickými ústavmi. V prípade hlukomeru sa však vyžaduje kalibrácia pred každým testovaním a preto máme vlastný kalibrátor. Ten je už podľa etalónu skalibrovaný externe.
Výborne, vyzerá že sa fakt oplatí ak chce človek ARGB. Zaujímavé bude ešte porovnanie s Arctic ARGB. Inak dosť zaujímavé že občas sú výkonnejšie najlepšie menšie 120mm ventilátory, najmä Noctua A12.
On ten rozdiel prierezu medzi týmito formátmi je pomerne malý. Respektíve je príliš malý na to, aby mohli hocijaké 140 mm ventilátory porážať najefektívnejšie 120 mm. Pokiaľ by sa nebral ohľad na hlučnosť a zarovnávalo by sa podľa rovnakých otáčok, tak vtedy by to mali 140 mm ventilátory jednoduchšie.
V normalizovaných hladinách hluku to majú väčšie ventilátory zložitejšie aj z dôvodu, že sa výrobcovia musia lepšie vysporiadať s dlhšími lopatkami, ktoré môžu častejšie zvyšovať hlučnosť agresívnejšími rezonančnými frekvenciami. Najefektívnejšie 140 mm ventilátory ale samozrejme majú potenciál na to, aby pri rovnakej hladine hluku dosahovali výrazne vyšší prietok. Tak trochu to ukazuje napríklad Silent Wings Pro 4 a ten má od najefektívnejšieho 140 mm pomerne ďaleko, špeciálne v reštriktívnejšom prostredí na prekážkach. Thermaltake Toughfan 14 ho rozseká a nové 140 mm ventilátory Noctua koncom pravdepodobne tiež. 🙂
S nárůstem rozměrů logicky klesne tuhost. Detailnější pohled na A12 odhalí mimořádně robustní a tuhou konstrukci, která je holt lepším předpokladem pro kultivovaný chod než „hrubá síla“.
„V čom presne sú menšie zúbky oproti väčším prínosom nevieme.“
no skrátka mali poruke ozubené koleso s menšími zubami, ktorého profil vyskúšali skopírovať na lopatku a ono to fungovalo 😉
Keď v testoch normalizovaných podľa hlučnosti vidím postavenie chladičov Fera 5 a Fortis 5, tak celkom i verím tomu, že sa hĺbavejšie zaoberali tým, ako potlačiť tónové špičky z prúdenia vzduchu. Vzhladom na konštrukcie pasívov vychádzajú tie chladiče podľa až príliš dobre na to, aby šlo o náhodu. A povedal by som, že sa zaoberlai aj vzájomným vyrušovaním ventilátora pasívom. Kolega Pavel totiž skúšal nejaké merania ventilátorov Fera 5 (Fluctus 120 PWM) tusím na pasíve NH-U12A a opačne, ventilátory z NH-U12A (NF-A12x25 PWM) na pasíve a po vyladení na rovnakú hlučnosť jeden aj druhý chladič vychádzal horšie ako s pôvodnými ventilátormi.
Endorfy/SilentiumPC má vo vývoji človeka, ktorého téma rezonančných frekvencií a ich eliminácie úprimne zaujíma, čo viem zo vzájomnej diskusie. Vo výsledku sú síce ešte nejaké rezervy, ale merateľný progres (z Fluctus 120 na Fluctus 140) tam je.
ono vyzerá to tak, že základom eliminácie stojatých vlnení a rezonancií je nepravidelnosť tvarov, čo je zas nepriateľom vyváženia, ktoré je pre chod ventilátora kľúčové… navrhnúť a vyrobiť dobrý rotor s každou lopatkou (v nepárnom počte) trochu iného tvaru, trochu iným prierezom, nepravidelnosťami na povrchu typu golfovej loptičky, rámček/spojené lopatky podobne tvarované z vnútornej strany, otestovať v tuneli či predsa pri nejakých otáčkach „nehučí“ a tradáááá, Noctua sa môže pásť 😀 samozrejme výkon môže byť otázny, ale cena výroby by ho aj tak asi „zabila“ nadobro…
Plus pasív chladiča tiež plný drobných aerodynamických nepravidelností hlavne na nábežnej hrane prúdenia vzduchu, ktoré pomáhajú odvodu tepla zväčšenou plochou a spomalením prúdenia predlžujú čas na prenos tepla. samozrejme všetky hrany pekne zaoblené.
nakoniec doplníme hi-tech ledkami pre frikulínov, okecáme náplňou heatpipes z 99,999999% grafénových nanočastíc a tradáááá, Noctua sa môže pásť opäť!
spravte niečo s tými diskusiami, písal som to pod Ľubove „Keď v testoch normalizovaných podľa hlučnosti …) z 12:13 a hodilo to mimo…
Sakra, to, že sa komentár nemusí priradiť pod správnu vetvu teda čítam prvýkrát. Tak snáď to bola iba nejaká náhodná chyba. :/
Jasné, ale to píšeš podľa mňa o trochu inom „probléme“… o tom, ktorým sa zaoberal SilverStone u ventilátora AP123 (a ďalších, podobných modeloch s trojicou rôznych lopatiek v rotore), čo malo úspech iba čiastočne – akusticky. Prietok vzduchu v rovnakej hladine hluku je už oproti „tradičným“ ventilátorom slabý. To aj pre tú, povedzme zvláštnu výstupnú mriežku, ale to už je na inú debatu.
Zúbky na nábežných a odtokových hranách často na potlačenie tónových špiček stačia. Pozri na spektrografy ventilátorov Dynamic X2 GP-12 a Aspect 12. Hlavný rozdiel tých rotorov je v zúbkoch, Dynamic X2 GP-12 ich má, Aspect 12 nemá a vidíš, aký veľký je s mriežkou rozdiel hlučnosti na 340 Hz. Jasné, materiál použitý na Aspect 12 má trochu iné zloženie, ale to pri takto krátkych lopatkách nebude kameň úrazu.
Sekanie vzduchu na vstupe, kde sú prúdnice podstatne menej turbulentné ako na výstupe, bude, čo sa týka hlučnosti, od tvare čepele pomerne závislé. A to je to, o čo tu asi ide. Fluctusási s odstupom času zrejme prišli na to, že s menšími zúbkami je dosahovaná pri väčšine rýchlostí naprieč aplikaćiami dosahovaná nižšia hlučnosť. Uvidíme, ako bude vyzerať druhá generácia Fluctus 120, či už náhodou tiež nebude mať zmenšené zúbky.
Mal som k týmto témam už x školení od rôznych ľudí s vysokým vzdelaním z odboru, aby sme na teoretickej báze písali pokiaľ možno čo najmenšie kraviny, a sú to teda neváčné témy. Malo vecí sa tvrdiť s úplou istotou a smerodajné je skôr pozorovanie, dávanie si vecí do súvislostí a tak. 🙂
hej, večné skúšanie a testovanie čo zaberie, na to je 3D tlač celkom dobrá…
No vidíš, ale 3D tisk už má dnes k dispozici kde kdo, přitom se žádný průlom neodehrál. Zdá se to jednoduché, ale podle mého Noctua může být úplně v klidu.
Tu je fan showdown, dlhodobá séria testovania rôznych návrhov vrtuliek (občas konzervatívnych, často riadne exotických) vytlačených 3D tlačou a nasadených na rotor od Noctua NF-A12x25:
https://www.youtube.com/playlist?list=PLHLn2U7i45M_EXIsnqUyI-nqCCk-wfCU9
Odporúčam 🙂
Major Hardware na experimentovaní sa výtlačkami ventilátorov odvádza peknú prácu. Samozrejme technologia výroby je to vhodná iba na prototypy kvôli menšej rýchlosti, horšej presnosti, potrebe dodatočného čistenia…
Predpokladám, že v prototypovej fáze 3D tlač využívajú aj výrobcovia ventilátorov a až potom, keď majú istotu správnych tvarov, sa zaháji výroba vstrekolisových foriem.
Tak ono záleží na použité technologii tisku. Výtisky z pryskyřice budou dostatečně přesné a hladké.
Jasné, SLA technológia je presnejšia a hladšia, ale zase vyžaduje nejaké extra čistenie? Kamárata vídavam okolo SLA tlačiarne v rúške a s isopropyl alkoholom. 🙂
Na prototypy, ktoré stačia v jednotkách kusov, je 3D tlač prirodzene vhodná, ale sériovú výrobu si teda predstaviť neviem. Tam je ten vstrekolis neporovnateľne rýchlejší, pri vyššom počte aj lacnejší a nevyžaduje ani takú post-produkčnú starostlivosť.
V roušce ho vidíš proto, že dýchat výpary vzniklé tiskem (při vytvrzování pryskyřice) nejsou zrovna zdraví prospěšné. Alkoholem je vyzbrojený, aby vše včetně výtisku zbavil zbytků nevytvrzené pryskyřice, to je docela pěkný voser, bez debat. Samozřejmě se bavíme o prototypech.