Analýza efektívneho 120 mm ventilátora DeepCool – FD12

O výsledky tohto modelu sme vás nemohli ochudobniť. Tesne pred vydaním druhej verzie DeepCool FD12 vydávame výsledky tej prvej, aby ste mali k dispozícii porovnanie. Nielen s technicky modernejším variantom, ale takisto s inými, konkurenčnými ventilátormi. Pokiaľ ide o vlastnosti ventilátora FD12, tak vo svojej cenovej kategórii sú už i tie atraktívne. Nakoniec, posúďte sami na základne stoviek meraní.

Nie je 33 dBA ako 33 dBA

Hladina hluku uvádzaná jednou hodnotou v dBA je dobrá na rýchlu orientáciu, ale predstavu o tom, ako presne zvuk znie, si z nej nespravíte. To preto, že priemeruje mix hladín hluku všetkých frekvencií zvuku. Jeden ventilátor vás môže rušiť viac ako druhý, hoci obidva dosahujú na chlp rovnaké dBA, ale napriek tomu každý z nich charakterizujú iné dominantné (hlasitejšie) frekvencie. Na dôkladnú analýzu s predstavou o „farbe“ zvuku je nevyhnutné zaznamenávať a posudzovať hladiny hluku naprieč celým spektrom frekvencií, ktoré vnímame.

Spektrograf s úrovňami hluku na jednotlivých frekvenciách zvuku

Robíme to už pri testovaní grafických kariet a robiť to budeme aj pri ventilátoroch, kde to dáva ešte väčší zmysel. Pomocou mikrofónu miniDSP UMIK-1 a aplikácie TrueRTA pre jednotlivé režimy s fixnými dBA meriame aj to, ktoré frekvencie sa na zvuku podieľajú viac a ktoré menej. Sledovaný frekvenčný rozsah je 20–20 000 Hz, s ktorými budeme pracovať v jemnom rozlíšení 1/24 oktávy. V ňom sú zachytené hladiny hluku od 20 Hz do 20 000 Hz až 240 frekvenciách.

Zachytených informácií v spektrografe je o trochu viac, než budeme na prehľadné porovnávania ventilátorov potrebovať. pri testovaní síce vždy nájdete kompletný spektrograf, ale v porovnávajúcich tabuľkách a grafoch budeme pracovať iba s dominantnými frekvenciami (a ich intenzitami hluku) v nízkom, strednom a vysokom pásme. Nízke pásmo frekvencií predstavuje pritom 20–200 Hz, stredné 201–2000 Hz a vysoké 2001–20 000 Hz. Z každého z týchto troch pásiem vyberáme dominantnú frekvenciu, teda tú najhlasitejšiu, ktorá sa najviac podieľa na zložení zvuku.

K dominantnej frekvencii udávame aj intenzitu jej hluku. Tá je však v tomto prípade v inú váhu decibelov než sú tie, na ktoré ste zvyknutí z meraní hlukomerom. Namiesto dBA tu máme dBu. Jedná sa o jemnejšiu váhu, ktorá sa navyše vyjadruje záporne. Na to si dajte pri študovaní výsledkov pozor – intenzita hluku -70 dBu je vyššia ako -75 dBu. Podrobnejšie sme túto problematiku rozoberali v článku Vyznajte sa v meraniach frekvenčných charakteristík zvuku.

Aby bolo vôbec možné tieto merania realizovať s uspokojivou opakovateľnosťou meraní, sú vyžadované prísne akustické zabezpečenia. Pre zaznamenanie tých istých hodnôt na všetkých frekvenciách naprieč opakovanými meraniami používame akustické panely. Tie zabezpečujú, aby sa zvuk do mikrofónu vyodrážal vždy rovnako bez ohľadu na rozloženie ostatných predmetov, ktoré máme v testlabe. Východisková hladina hluku pred každým meraním je prirodzene takisto rovnaká. Miestnosť, v ktorej meriame, je odhlučnená.

Na presné meranie frekvenčných charakteristík zvuku je dôležité udržiavať stále akustické podmienky. Na ich vytvorenie používame súpravu akustických panelov.

Tak ako na hlukomeri aj na mikrofóne je na zvýšenie rozlíšenia parabolický goliér. Ten je špeciálne v tomto prípade nielen na zosilnenie, ale aj odfiltrovanie dobrých ruchov, ku ktorým či chceme alebo nie za mikrofónom dochádza. Reč je o telesnej aktivite používateľa (testera). Bez tohto prídavku by bolo v spektrografe zachytené napríklad aj ľudské dýchanie. To však zadná (vypuklá) strana límca úspešne odráža mimo snímač mikrofónu. Spektrograf vďaka tomu obsahuje iba informácie o zvuku, ktoré vydáva samotný ventilátor.


Contents

Chladiace témy na HWCooling Techtour ‘26 patrili DeepCool

Viete, ako pracuje heatpipe? Základné princípy určite poznáte, avšak zástupca DeepCool v rámci prednášky na HWCooling Techtour ‘26 nazrel pod pokrývku. Inými slovami, vysvetlil mnohé, čo často zostava skryté. Aj to, ako pristupujú k vývoju a čím sa interne zaoberajú. Aj to bolo súčasťou programu, ktorý si môžete pozrieť. Fyzické vzorky, ktoré boli takisto k videniu, sú až na konci celej cesty. Celý článok „Chladiace témy na HWCooling Techtour ‘26 patrili DeepCool“ »

Contents

DeepCool AK700 Digital NYX: Jedna hrubšia veža (s displejom)

Relatívne hrubšia veža a až sedem trubíc na odvod tepla. Vyžarovacia plocha rebier chladiča DeepCool AK700 Digital NYX je pomerne veľká, hoci na jej ochladzovanie slúži jediný ventilátor. Atraktívne to môže byť pre tých, ktorý uprednostňujú (typicky nad vodníkmi) chladiče typu veža, ale zároveň stoja o čo najlepšiu kompatibilitu s pamäťami, ktoré mnohé dvojvežové konštrukcie blokujú. Celý článok „DeepCool AK700 Digital NYX: Jedna hrubšia veža (s displejom)“ »

Contents

Computex 2026: Ďalšie novinky stojace za pozornosť

Computex 2026 opäť potvrdil, že ide o najdôležitejšie podujatie vo svete počítačového hardvéru. Hoci sme nemohli byť fyzicky pri každej prezentácii a navštíviť všetkých vystavovateľov, viaceré predstavené produkty rozhodne stoja za zmienku. Pozrime sa teraz na novinky spoločností DeepCool, Phanteks, Lian Li a Thermal Grizzly, ktoré počas veľtrhu predstavili nové technológie, chladiace riešenia aj netradičné konštrukčné prístupy. Celý článok „Computex 2026: Ďalšie novinky stojace za pozornosť“ »

Contents

Komentáre (20) Pridať komentár

  1. Ďalšie si dáme tie P12 Pro Reverse. FD12 V2 až potom… nové ventilátory ID-Cooling ešte odtajňovať nemôžem (v marci… :)) a Phanteks T30-140 už máme v testlabe, hej. Sú na zozname. 🙂

      1. Ešte vlastne budem musieť zmestiť tie ProArty. Ich vzorky zatiaľ nemáme, ale to bude otázka nasledujúcich týždňov či dní. A potom asi aj prídu na rad aj nejaké resty Corsairu, aby sme sa prepracovali k tým RS ventilátorom.

        Hmm, potom tu máme na testy aj nejaké ventilátory Endorfy… a je celkom fajn, že Fractal Design samostatne nevydal tie zMomentumovatelé Aspecty X zo skriniek Pop 2 Air. No, ventilátorových testov bude výhľadovo asi pomerne dosť. 🙂

          1. Tých možností ventilátorov je toľko, že všetky skrátka nepokryjeme. Nedokážeme to. 🙂

      1. Toho dizajnu sa budú chytať, si myslím, viacerí. Arctic ukázal, že to funguje dobre a s nejakými doplnkami (ako je napríklad tá obruč) skvelo (P12 A-RGB…), navyše je to výrobne lacné… 🙂

        1. No jo, len keď sa toho chytil TR, tak si myslím, že to cenou len tak niekto asi neprekoná 😛
          … tipujem 😉

            1. No pokiaľ viem, tak dlho na trhu nie je…a zatiaľ je to asi okolo 10€ …aj ARGB verzia …na koľko si to sadne… ktovie 😉
              V každom prípade, môjmu slepému oku sa zdá, že tam bude aj nejaké to sklo (vo verzii bez RGB). 😵‍💫
              To sa však na stránke TR samozrejme, ako obvykle, nedozvieme 😀

              1. — „… že tam bude aj nejaké to sklo…“

                Kde to vidíš? Podľa mňa je to PBT bez GF. Je ale pravda, že tento dizajn by bol s použitím nejakého pevnejšieho materiálu asi dosť zaujímavý. Hoci teda obruč zrejme musí stačiť. Minimálne zatiaľ, teda. 🙂

                  1. Hmm, uhlík. Ten je možno aj v iných PBT ventilátoroch? Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, aký má tento prvok vplyv na pevnosť materiálu. A vôbec, či je to nejaká bežná, alebo raritná súčasť. 🙂

                    1. Nuž, či ho majú im iné neviem… pokiaľ to neuvedú…ale
                      „The primary purpose of using PC in PBT is to improve impact strength (toughness), particularly at low temperatures, and enhance dimensional stability while maintaining high chemical resistance.“

                    2. Jasné, vďaka za info. Priznám sa, že tie prvky a ich označovanie ako také naštudované nemám, hoci na to-do liste to dlhodobo je. Skratkou PC by som každopádne asi dal polykarbornát (a možno nesprávne?), z ktorého viem, že niektoré rotory sú (minimálne čiastkovo, neviem…). 🙂

                    3. Ten polykarbonát, že má vhodné skratkovité označenie PC? Mám informáciu, že ten materiál by sa mal používať na niektoré ventilátory s mliečnym svetlovodom. Ale neviem, v akej miere. Väčšina tých svetlovodivých rotorov mi príde subjektívne pomerne pružných a pritom z polykarbonátu sa robia aj chrániče hokejových prílb. Je ale pravda, že tie majú asi väčšiu hrúbku. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *