O výsledky tohto modelu sme vás nemohli ochudobniť. Tesne pred vydaním druhej verzie DeepCool FD12 vydávame výsledky tej prvej, aby ste mali k dispozícii porovnanie. Nielen s technicky modernejším variantom, ale takisto s inými, konkurenčnými ventilátormi. Pokiaľ ide o vlastnosti ventilátora FD12, tak vo svojej cenovej kategórii sú už i tie atraktívne. Nakoniec, posúďte sami na základne stoviek meraní.
… a prietoku vzduchu
Pri meraniach prietoku vzduchu môžeme dobre vysvetliť, prečo je ten tvar testovacieho tunela taký, ako je. Z dvoch častí nepozostáva iba preto, aby bolo pre merania tlaku pohodlne možné upchať „výfuk“. Anemometer (teda prístroj na meranie rýchlosti vetra) zvierajú cez príruby dve časti, dva útvary.
Predná časť na ktorej začiatku je pripevnený ventilátor, sa plynulo zužuje a zhruba od dvoch tretín je už prierez menší ako je prierez 120-milimetrového ventilátora. Dôvodom je to, že prierez anemometra má vždy menšiu plochu než je prierez testovaných ventilátorov. Zužovanie smerom k ventilátoru anemometra je tak plynulé, aké bolo možné zvoliť a steny tunela sú hladké. Týmto sa minimalizoval vznik neprirodzených turbulencií.
Rozdiel medzi prierezom na vstupe (testovaný ventilátor) a v zúženom mieste (anemometer) znamená aj rozdiel v dynamickom tlaku, uplatňujú sa tu princípy Venturiho efektu. Aby na tejto úrovni nevzniklo skreslenie a nebol prietok vzduchu ventilátora iný, než je v skutočnosti, treba na namerané hodnoty aplikovať Bernoulliho rovnicu (pre maximálnu presnosť výpočet zohľadňuje aj plochu vnútorného prierezu anemometra, teda jeho neaktívnu časť). Po tomto všetkom je znovu možné naše výsledky konfrontovať s papierovými parametrami.
Na merania používame anemometer Extech AN300 s veľkým 100-milimetrovým ventilátorom. Jeho veľká výhoda oproti iným anemometrom je v tom, že je vyhotovený na obojsmerné snímanie. To umožňuje skúšky pri rôznych orientáciách ventilátora. Vhodnejšia, respektíve presnejšia na merania je ale poloha „ťahaj“, aj keď sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať, ale vysvetlíme si.
Tu sa už dostávame k druhej časti tunela, k časti za anemometrom. Súčasťou celého zariadenia je hlavne preto, aby prichádzal na rotor anemometra laminárny prúd vzduchu. Inak by sa do výsledkov premietli nekontrolované bočné víry, ktoré sú v nesúlade s presnými meraniami. Preto budeme prietok testovať v tejto odsávacej pozícii. Ak by k tejto téme niekto chcel niečo obšírnejšie rozviesť, tak ďalšie podrobnosti môžeme kedykoľvek rozpitvať do detailov v diskusii pod článkom. Pýtajte sa. 🙂
V súvislosti s anemometrom sa ešte trochu vrátime k meraniam hlučnosti a k nastavovaniu režimov podľa fixných hladín hluku. Možno vám pri čítaní napadlo, že i ventilátor anemometra je zdrojom zvuku, ktorý treba pri meraní ventilátorov odfiltrovať. Z toho dôvodu pred každým meraním a nastavovaním režimu podľa stanovenej hlučnosti na medzi rámček a ventilátor anemometra zasúvame istiacu vložku. Tá, mimochodom, drží ventilátor anemometra aj pri meraniach statického tlaku.
Ďalšie si dáme tie P12 Pro Reverse. FD12 V2 až potom… nové ventilátory ID-Cooling ešte odtajňovať nemôžem (v marci… :)) a Phanteks T30-140 už máme v testlabe, hej. Sú na zozname. 🙂
No tak to teším 😉
Ešte vlastne budem musieť zmestiť tie ProArty. Ich vzorky zatiaľ nemáme, ale to bude otázka nasledujúcich týždňov či dní. A potom asi aj prídu na rad aj nejaké resty Corsairu, aby sme sa prepracovali k tým RS ventilátorom.
Hmm, potom tu máme na testy aj nejaké ventilátory Endorfy… a je celkom fajn, že Fractal Design samostatne nevydal tie zMomentumovatelé Aspecty X zo skriniek Pop 2 Air. No, ventilátorových testov bude výhľadovo asi pomerne dosť. 🙂
Jaká škoda absence P14 Pro Reverse, no. Ty jsou pro mě teď nejvíc.
Tých možností ventilátorov je toľko, že všetky skrátka nepokryjeme. Nedokážeme to. 🙂
Už ladím ucho na projev při nízkých RPM u toho 30mm
🦇🦉🦇 
Myslíte asi Phanteks T30-140? Na tie sa tešíme viacerí, haha. 🙂
ano, přesně tenhle
Inaq, dakedy sme sa bavili o 5-lopatkových ID Cooling… neviem, ktoré sú teraz v pláne, ale aha čo sa vynorilo u TR
https://www.thermalright.com/product/tl-n12-r5/
😀
Toho dizajnu sa budú chytať, si myslím, viacerí. Arctic ukázal, že to funguje dobre a s nejakými doplnkami (ako je napríklad tá obruč) skvelo (P12 A-RGB…), navyše je to výrobne lacné… 🙂
No jo, len keď sa toho chytil TR, tak si myslím, že to cenou len tak niekto asi neprekoná 😛
… tipujem 😉
Uvidíme… za aké ceny sa niekde predáva ten TL-N12-R5? 🙂
No pokiaľ viem, tak dlho na trhu nie je…a zatiaľ je to asi okolo 10€ …aj ARGB verzia …na koľko si to sadne… ktovie 😉
V každom prípade, môjmu slepému oku sa zdá, že tam bude aj nejaké to sklo (vo verzii bez RGB). 😵💫
To sa však na stránke TR samozrejme, ako obvykle, nedozvieme 😀
— „… že tam bude aj nejaké to sklo…“
Kde to vidíš? Podľa mňa je to PBT bez GF. Je ale pravda, že tento dizajn by bol s použitím nejakého pevnejšieho materiálu asi dosť zaujímavý. Hoci teda obruč zrejme musí stačiť. Minimálne zatiaľ, teda. 🙂
Tak som sa dohrabal k nejakým dátam, tak sklo to asi nie je …ale uhlík
Mal by to byť PBT+PC
Ale mali by mať FDB aj s magnetickou stabilizáciou 😳
https://manuals.plus/ae/1005009401776357
Hmm, uhlík. Ten je možno aj v iných PBT ventilátoroch? Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, aký má tento prvok vplyv na pevnosť materiálu. A vôbec, či je to nejaká bežná, alebo raritná súčasť. 🙂
Nuž, či ho majú im iné neviem… pokiaľ to neuvedú…ale
„The primary purpose of using PC in PBT is to improve impact strength (toughness), particularly at low temperatures, and enhance dimensional stability while maintaining high chemical resistance.“
Jasné, vďaka za info. Priznám sa, že tie prvky a ich označovanie ako také naštudované nemám, hoci na to-do liste to dlhodobo je. Skratkou PC by som každopádne asi dal polykarbornát (a možno nesprávne?), z ktorého viem, že niektoré rotory sú (minimálne čiastkovo, neviem…). 🙂
Správne
Ten polykarbonát, že má vhodné skratkovité označenie PC? Mám informáciu, že ten materiál by sa mal používať na niektoré ventilátory s mliečnym svetlovodom. Ale neviem, v akej miere. Väčšina tých svetlovodivých rotorov mi príde subjektívne pomerne pružných a pritom z polykarbonátu sa robia aj chrániče hokejových prílb. Je ale pravda, že tie majú asi väčšiu hrúbku. 🙂