Analýza efektívneho 120 mm ventilátora DeepCool – FD12

O výsledky tohto modelu sme vás nemohli ochudobniť. Tesne pred vydaním druhej verzie DeepCool FD12 vydávame výsledky tej prvej, aby ste mali k dispozícii porovnanie. Nielen s technicky modernejším variantom, ale takisto s inými, konkurenčnými ventilátormi. Pokiaľ ide o vlastnosti ventilátora FD12, tak vo svojej cenovej kategórii sú už i tie atraktívne. Nakoniec, posúďte sami na základne stoviek meraní.

Ako meriame spotrebu…

Riešiť spotrebu pri ventilátoroch? Ak ich máte v počítači sedem (tri na radiátore chladiča a štyri na systémové chladenie v skrinke) a k tomu sú ešte aj osvetlené, tak sa odber začína počítať už v desiatkach wattov. A to už má zmysel sa tým zaoberať.
Všetky ventilátory napájame laboratórnym zdrojom Gophert CPS-3205 II. Ten je pasívny a prakticky bezhlučný, takže nám neskresľuje merania hladín hluku. Pre ventilátory s PWM je však pripojený regulátor Noctua NA-FC1, cez ktorý sú ventilátory ovládané. Medzi zdrojom a regulátorom Noctua máme ešte bočník. Na tom odčítavame úbytok napätia, z ktorého následne počítame prúd. Napätie na zdroji je však nastavené tak, aby išlo do Noctua NA-FC1 napätie 12 V. Presných 12 V potom nastavujeme aj pre meranie maximálneho výkonu 3-pinových ventilátorov s lineárnym napájaním.

Pri týchto meraniach nás bude okrem maximálnej spotreby nás bude okrem maximálnej spotreby pri 12 V, respektíve 100 % PWM zaujímať aj spotreba aj v režimoch fixných hladín hluku. Teda pri tých nastaveniach, pri ktorých meriame aj ostatné parametre. A nakoniec v grafoch nájdete aj príkon zodpovedajúci rozbehovým a minimálnym otáčkam. Rozdiel medzi týmito dvoma nastaveniami je v tom, že na rozbehové otáčky je potrebné prekonať trecie sily na rozbeh, takže je spotreba vždy vyššia ako pri minimálnych otáčkach. Pri nich už ventilátor beží a len sa znižuje napájanie do takej úrovne, kým sa nezastaví.

Tieto údaje o rozbehovej a minimálnej spotrebe sú náhrada za informácie o štartovacom a minimálnom napätí. S tým sa pri témach ventilátor často stretávate, ale pri ventilátoroch PWM sa nemá zmysel ním zaoberať. A hoci je možné napájať PWM ventilátor aj lineárne, tak pri PWM regulácii bude dosahovať vždy lepšie výsledky – nižšie rozbehové aj minimálne otáčky. Preto by bolo nespravodlivé porovnať tieto parametre pri všetkých ventilátoroch s použitím lineárnej regulácie. Ventilátory s PWM by boli tak znevýhodnené a závery skreslené.

… a výkon motorčeka

Okrem spotreby je dôležité vnímať ešte jeden parameter, ktorý súvisí s napájaním – výkon motorčeka. Ten býva uvádzaný zozadu na štítku a často je chybne zamieňaný so spotrebou. Údaj o napätí a prúde tu však obvykle nehovorí o spotrebe, ale o tom, aký je výkon použitého motora. Ten musí byť vždy výrazne nad prevádzkovou spotrebou. Čím viac, tým dlhší je predpoklad životnosti ventilátora.

Časom a opotrebovávaním, sa totiž zvyšuje trenie ventilátora (strácaním sa, tvrdnutím maziva, jeho znečistením prachom či draním ložísk a podobne). Silnejší motorček však do istej miery zhoršujúci sa stav ventilátora prekoná, hoci už pri vyššom odbere, ale nejako si s ním poradí. Ak je ale rozdiel medzi výkonom motorčeka a prevádzkovou spotrebou nového ventilátora malý, tak pri zvýšenom trení vplyvom nepriaznivých okolností už nemusí byť schopný vyvinúť dostatočnú silu na otočenie rotora.

Detail štítku často nehovorí o spotrebe, ale o maximálnom výkone motorčeka

Pre otestovanie výkonu motorčeka nastavíme ventilátor na plný výkon (12 V/100 % PWM) a brzdným mechanizmom na strede rotora zvyšujeme mechanický odpor. To je pre motorček vyššia záťaž, s ktorou sa prirodzene zvyšuje aj odber. To ale iba do určitého momentu, dokým sa rotor nezastaví. Výkon motora v našich testoch zodpovedá najvyššej dosiahnutej spotrebe, ktorú sme pri brzdení ventilátora zaznamenali.

Na analýzu výkonu motora (ale aj bežnej prevádzkovej spotreby) používame presné multimetre Keysight U1231A s vysokou vzorkovacou frekvenciu. Jednotlivé vzorky sú navyše zaznamenávané do tabuľky, z ktorej potom do grafov vynášame maximum. Konečnú hodnotu predstavuje priemer troch meraní (troch maxím).


Contents

DeepCool AK700 Digital NYX: Jedna hrubšia veža (s displejom)

Relatívne hrubšia veža a až sedem trubíc na odvod tepla. Vyžarovacia plocha rebier chladiča DeepCool AK700 Digital NYX je pomerne veľká, hoci na jej ochladzovanie slúži jediný ventilátor. Atraktívne to môže byť pre tých, ktorý uprednostňujú (typicky nad vodníkmi) chladiče typu veža, ale zároveň stoja o čo najlepšiu kompatibilitu s pamäťami, ktoré mnohé dvojvežové konštrukcie blokujú. Celý článok „DeepCool AK700 Digital NYX: Jedna hrubšia veža (s displejom)“ »

Contents

Computex 2026: Ďalšie novinky stojace za pozornosť

Computex 2026 opäť potvrdil, že ide o najdôležitejšie podujatie vo svete počítačového hardvéru. Hoci sme nemohli byť fyzicky pri každej prezentácii a navštíviť všetkých vystavovateľov, viaceré predstavené produkty rozhodne stoja za zmienku. Pozrime sa teraz na novinky spoločností DeepCool, Phanteks, Lian Li a Thermal Grizzly, ktoré počas veľtrhu predstavili nové technológie, chladiace riešenia aj netradičné konštrukčné prístupy. Celý článok „Computex 2026: Ďalšie novinky stojace za pozornosť“ »

Contents

DeepCool FD12 V2: Maximálny prietok, minimálna cena

Nižšia cena, vyššia chladiaca efektivita. Týmto sa (oproti svojim predchodcom) vyznačujú ventilátory FD12 V2. Viacerými spôsobmi sa DeepCool pričinil na tom, aby boli aerodynamické výsledky novších ventilátorov FD12 (V2) atraktívnejšie, aj keď sú lacnejšie. Mnohé vyriešila rotorová obruč s ktorou sa predtým nepracovalo. Arctic (s ventilátormi P12 Pro) by sa mal mať na pozore. Celý článok „DeepCool FD12 V2: Maximálny prietok, minimálna cena“ »

Contents

Komentáre (20) Pridať komentár

  1. Ďalšie si dáme tie P12 Pro Reverse. FD12 V2 až potom… nové ventilátory ID-Cooling ešte odtajňovať nemôžem (v marci… :)) a Phanteks T30-140 už máme v testlabe, hej. Sú na zozname. 🙂

      1. Ešte vlastne budem musieť zmestiť tie ProArty. Ich vzorky zatiaľ nemáme, ale to bude otázka nasledujúcich týždňov či dní. A potom asi aj prídu na rad aj nejaké resty Corsairu, aby sme sa prepracovali k tým RS ventilátorom.

        Hmm, potom tu máme na testy aj nejaké ventilátory Endorfy… a je celkom fajn, že Fractal Design samostatne nevydal tie zMomentumovatelé Aspecty X zo skriniek Pop 2 Air. No, ventilátorových testov bude výhľadovo asi pomerne dosť. 🙂

          1. Tých možností ventilátorov je toľko, že všetky skrátka nepokryjeme. Nedokážeme to. 🙂

      1. Toho dizajnu sa budú chytať, si myslím, viacerí. Arctic ukázal, že to funguje dobre a s nejakými doplnkami (ako je napríklad tá obruč) skvelo (P12 A-RGB…), navyše je to výrobne lacné… 🙂

        1. No jo, len keď sa toho chytil TR, tak si myslím, že to cenou len tak niekto asi neprekoná 😛
          … tipujem 😉

            1. No pokiaľ viem, tak dlho na trhu nie je…a zatiaľ je to asi okolo 10€ …aj ARGB verzia …na koľko si to sadne… ktovie 😉
              V každom prípade, môjmu slepému oku sa zdá, že tam bude aj nejaké to sklo (vo verzii bez RGB). 😵‍💫
              To sa však na stránke TR samozrejme, ako obvykle, nedozvieme 😀

              1. — „… že tam bude aj nejaké to sklo…“

                Kde to vidíš? Podľa mňa je to PBT bez GF. Je ale pravda, že tento dizajn by bol s použitím nejakého pevnejšieho materiálu asi dosť zaujímavý. Hoci teda obruč zrejme musí stačiť. Minimálne zatiaľ, teda. 🙂

                  1. Hmm, uhlík. Ten je možno aj v iných PBT ventilátoroch? Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, aký má tento prvok vplyv na pevnosť materiálu. A vôbec, či je to nejaká bežná, alebo raritná súčasť. 🙂

                    1. Nuž, či ho majú im iné neviem… pokiaľ to neuvedú…ale
                      „The primary purpose of using PC in PBT is to improve impact strength (toughness), particularly at low temperatures, and enhance dimensional stability while maintaining high chemical resistance.“

                    2. Jasné, vďaka za info. Priznám sa, že tie prvky a ich označovanie ako také naštudované nemám, hoci na to-do liste to dlhodobo je. Skratkou PC by som každopádne asi dal polykarbornát (a možno nesprávne?), z ktorého viem, že niektoré rotory sú (minimálne čiastkovo, neviem…). 🙂

                    3. Ten polykarbonát, že má vhodné skratkovité označenie PC? Mám informáciu, že ten materiál by sa mal používať na niektoré ventilátory s mliečnym svetlovodom. Ale neviem, v akej miere. Väčšina tých svetlovodivých rotorov mi príde subjektívne pomerne pružných a pritom z polykarbonátu sa robia aj chrániče hokejových prílb. Je ale pravda, že tie majú asi väčšiu hrúbku. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *