Prvý a stále jediný ventilátor Asus, ktorý je v samostatnom predaji, môže byť dobrá voľba. Takisto sa ale môžete na ňom popáliť. Záleží na tom, na čo ho chcete použiť. Pri vhodnej aplikácii podáva atraktívne výsledky a dojem z veľmi slušného ventilátora kazia najmä nezmyselné konštrukčné detaily či prikrášľovanie špecifikácií. Každopádne je vidieť, že oproti predsa len obyčajnejším ventilátorom z minulého testu je Strix XF120 trochu iná trieda.
… a prietoku vzduchu
Pri meraniach prietoku vzduchu môžeme dobre vysvetliť, prečo je ten tvar testovacieho tunela taký, ako je. Z dvoch častí nepozostáva iba preto, aby bolo pre merania tlaku pohodlne možné upchať „výfuk“. Anemometer (teda prístroj na meranie rýchlosti vetra) zvierajú cez príruby dve časti, dva útvary.
Predná časť na ktorej začiatku je pripevnený ventilátor, sa plynulo zužuje a zhruba od dvoch tretín je už prierez menší ako je prierez 120-milimetrového ventilátora. Dôvodom je to, že prierez anemometra má vždy menšiu plochu než je prierez testovaných ventilátorov. Zužovanie smerom k ventilátoru anemometra je tak plynulé, aké bolo možné zvoliť a steny tunela sú hladké. Týmto sa minimalizoval vznik neprirodzených turbulencií.
Rozdiel medzi prierezom na vstupe (testovaný ventilátor) a v zúženom mieste (anemometer) znamená aj rozdiel v dynamickom tlaku, uplatňujú sa tu princípy Venturiho efektu. Aby na tejto úrovni nevzniklo skreslenie a nebol prietok vzduchu ventilátora iný, než je v skutočnosti, treba na namerané hodnoty aplikovať Bernoulliho rovnicu (pre maximálnu presnosť výpočet zohľadňuje aj plochu vnútorného prierezu anemometra, teda jeho neaktívnu časť). Po tomto všetkom je znovu možné naše výsledky konfrontovať s papierovými parametrami.
Na merania používame anemometer Extech AN300 s veľkým 100-milimetrovým ventilátorom. Jeho veľká výhoda oproti iným anemometrom je v tom, že je vyhotovený na obojsmerné snímanie. To umožňuje skúšky pri rôznych orientáciách ventilátora. Vhodnejšia, respektíve presnejšia na merania je ale poloha „ťahaj“, aj keď sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať, ale vysvetlíme si.
Tu sa už dostávame k druhej časti tunela, k časti za anemometrom. Súčasťou celého zariadenia je hlavne preto, aby prichádzal na rotor anemometra laminárny prúd vzduchu. Inak by sa do výsledkov premietli nekontrolované bočné víry, ktoré sú v nesúlade s presnými meraniami. Preto budeme prietok testovať v tejto odsávacej pozícii. Ak by k tejto téme niekto chcel niečo obšírnejšie rozviesť, tak ďalšie podrobnosti môžeme kedykoľvek rozpitvať do detailov v diskusii pod článkom. Pýtajte sa. 🙂
V súvislosti s anemometrom sa ešte trochu vrátime k meraniam hlučnosti a k nastavovaniu režimov podľa fixných hladín hluku. Možno vám pri čítaní napadlo, že i ventilátor anemometra je zdrojom zvuku, ktorý treba pri meraní ventilátorov odfiltrovať. Z toho dôvodu pred každým meraním a nastavovaním režimu podľa stanovenej hlučnosti na medzi rámček a ventilátor anemometra zasúvame istiacu vložku. Tá, mimochodom, drží ventilátor anemometra aj pri meraniach statického tlaku.
Vďaka za parádny test.
Zaujímavé je správanie pri push/pull koeficiente. Všade je cca 1 iba pri 33 dBA je pokles o tretinu (pri 36 dBA je asi chyba v desatinnej čiarke lebo je 0,1).
Mal som prvé fany čo sa bežne (na trhu bol pred nimi Sunon pre priemyselné použitie) dali kúpiť s magnetickým ložiskom, Corsair ML 140, dvojbalenie, prvé balenie zreklamované kvôli jasne počuteľnému cvakavénu zvuku. Druhé bolo na tom podstatne lepšie (boli reálne počuť iba v noci) ale stále horšie ako tie od Fractalu (nepočuteľné) čo boli pribalené k skrinke, nakoniec som ich vymenil za Fractal Ventury a plná spokojnosť s nimi.
Díky za upozornenie! Opravené, jedno aj druhé. V jednom áno, bola chyba v desatinnej čiarke a v druhom sa mi tam nejako dokotúľala hodnota z Coldwing 12. Ešteže sú všetky výsledky archivované v papierovej podobe. 🙂
Vy, sklaní, čo to poriadne študujete, prosím vždy hláste, keď si všimnete niečo, čo sa bude zdať, že nedáva zmysel. Pri prepisovaní toľkých dát by bol zázrak, keby som sa už nikdy nikde nesekol. Ale špeciálne teraz je to trochu aj tým, že sa celkom ponáhľam, aby ste mali na zajtra kompletné testy Core i5-12400.
Hm, tento vetrák mi ušiel, je to pre mňa novinka. MagLev ložiská ja beriem čiastočne ako marketing /aj u Corsair ML/ a bol by som zvedavý ako je to reálne s tou životnosťou, lebo v princípe základ ložiska je asi klasická klzné, magnetické vystedenie len pomáha znižovať trenie osky. Teoreticky to môže fungovať, ale aj nie celkom. 🙂 Ako presne to v praxi je pri dlhodobej prevádzke si netipnem. Hlavne ak sa prevádzkuje na nízkych otáčkach, či to nemá vplyv aj na silu magnetického poľa /hlavne aj sa reguluje pomocou napätia/ a pod..
Rotor mi tvarovo pripomína niečo medzi Corsiar ML a Fractal Venturi HP, a výsledky asi korešpondujú s tvarom, je to viac na tlak než na airflow.
Inak čo sa týka nylonového filtra… nerozmýšľali ste upraviť jeho prevedenie? Bola by škoda ak by kvantum otestovaných fanov bolo nekompatibilných. V skrinkách v praxi väčšinou k treniu nedochádza kvôli odstupu filtra od rotora, väčšinou stačí aj hrúbka plechu konštrukcie skrine, aby filter nepricuclo k rotoru. Niečo na ten spôsob by sa asi dalo vymyslieť.
Lebo podobné skúsenosti som mal aj s NB Multiframe keď som upravoval intake pozície a nahodil veľkoplošný Demciflex, liezlo to do vrtule cez kompletne očistené otvory. Nahradil som to samostatnými kruhovými filtrami, ktoré lepšie „držali rovinu“ a kolízia už nebola problém. Pointa je, že vo väčšine skriniek nylonový filter buď má nejakú plastovú výstuž, alebo je proste ďalej a v praxi teda k takému problému nedochádza. Ani by nedávalo zmysel aby výrobcovia fanov masovo púšťali von modely, ktoré sa nedajú montovať do skriniek. myslím, že by ste to mali zvážiť, aj vzhľadom na to, že väčšina slušných bední dnes má práve nylovové filtre.
PS: Asi tu budem nejaký čas otravný. 😀