Najrýchlejšia Core i3, aká tu doteraz bola, ale takisto najžravejšia. Model 14100F (Raptor Lake Refresh) má najväčšiu konkurenciu vo vlastných radoch v podobe starších modelov (13100F a 12100F). Tie sú síce o trochu pomalšie, ale úspornejšie. „Lepšia“ voľba závisí na tom, čo u vás na miskách váh väčšiu váhu. Možno to bude práve tá rekordná rýchlosť? V tejto triede (Core i3) je spotreba vždy relatívne nízka.
Herné testy
Výkon v hrách testujeme v štyroch rozlíšeniach s rôznym nastavením grafických detailov. Na rozbeh je to jedno viac-menej teoretické nastavenie v 1280 × 720 px. Pri tomto rozlíšení sme dlho laborovali s nastavením „správnych“ detailov. Konečné slovo nakoniec padlo na najnižšie možné (Low, Lowest, Ultra Low, …), aké hra dovoľuje.
Niekto by mohol voľbu rozporovať tým, že procesor v takýchto nastaveniach nepočíta koľko objektov sa vykresľuje (tzv. draw calls). S vysokými detailmi v tomto veľmi nízkom rozlíšení však nebol veľký rozdiel vo výkone v porovnaní s rozlíšením FHD (ktoré takisto testujeme). Naopak záťaž na GPU bola jasne vyššia a toto nepraktické nastavenie má poukazovať práve na to, aký má procesor výkon pri čo najnižšej účasti grafickej karty.
Vo vyšších rozlíšeniach sú už nastavené detaily a vysoké (pre FHD a QHD) a najvyššie (pre UHD). Vo Full HD ešte obvykle s vypnutým Anti-Aliasingom, celkovo už ale ide o pomerne praktické nastavenia, aké sa i bežne používajú.
Výber hier je s ohľadom na pestrosť žánrov, hráčsku popularitu a náročnosť na procesorový výkon. Kompletný zoznam je v kapitolách 7–16. V hrách, kde je vstavaný benchmark, používame ten, v iných máme vytvorené vlastné scény, ktoré s každým procesorom dookola a vždy rovnako prechádzame. Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.
Výpočtové testy
Začíname zľahka, PCMarkom 10, ktorý v rámci kompletnej súpravy „benchmarku pre modernú kanceláriu“ testuje viac ako šesťdesiat čiastkových úloh v rôznych aplikáciách. Tie následne škatuľkuje do tematických kategórií, ktorých je už podstatne menej a pre čo najlepšiu orientáciu zapisujeme do grafov bodový zisk z nich. Celkové skóre máme potom pre jedno i viacvláknový výkon aj z Geekbench 5. Jednoduchšie úlohy v testoch zastupujú i testy vo webovom prehliadači – Speedometer a Octane. Ďalšie testy predstavujú už obvykle vyššiu záťaž alebo sú cielené na pokročilého používateľa.
Výkon pre 3D rendering meriame v Cinebench. V R20, ktorej výsledky sú rozšírenejšie, ale hlavne v R23. Renderovanie v tejto verzii pri každom procesore trvá dlhšie, cyklí sa minimálne desať minút. 3D renderovanie testujeme aj v Blenderi, s renderom Cycles v projektoch BMW a Classroom. Druhý menovaný si môžete porovnať aj s výsledkami testov grafických kariet (obsahuje rovnaký počet dlaždíc).
Ako sú procesory stavané na prácu s videom testujeme strižných editoroch Adobe Premiere Pro a DaVinci Resolve Studio 17. To prostredníctvom pluginu PugetBench, ktorý sa venuje všetkých úlohám, s ktorými sa môžete pri úpravách videa stretnúť. Služby PugetBenchu využívame aj v Adobe After Effects, kde sa zase testuje výkon pri vytváraní grafických efektov. Niektoré čiastkové úlohy používajú na urýchľovanie GPU, ale to nikdy nevypíname, čo v praxi nebude robiť nikto. Bez GPU akcelerácie niektoré veci ani nefungujú, ale naopak je zaujímavé sledovať, že je rôzny aj výkon v úlohách, ktoré urýchľuje grafická karta. Časť operácií totiž stále obsluhuje CPU.
Kódovanie videa testujeme v HandBraku a v benchmarkoch (x264 HD a HWBot x265). x264 HD benchmark funguje v 32-bitovom režime (64-bitový sa nám pod W10 nepodarilo konzistentne rozbehať a všeobecne pod novšími OS môže byť nestabilný a vykazovať chyby vo videu). V HandBraku používame pre AVC procesorový kodér x264 a pre HEVC x265. Podrobné nastavenia jednotlivých profilov už nájdete rozpísané v príslušnej kapitole 25. Okrem videa kódujeme i audio, kde sú všetky podrobnosti uvedené takisto v kapitole týchto testov. Do činenia s výkonom procesorových kodérov môžu mať aj hráči, ktorý si svoje hranie nahrávajú na video. Výkon „procesorového broadcastingu“ preto i my testujeme v dvoch dobre rozšírených aplikáciách OBS Studio a Xsplit.
Dve kapitoly máme vyhradené aj pre výkon pre úpravu fotiek. Adobe má samostatnú, kde znovu cez PugetBench testujeme Photoshop. V Lightroome PugetBench ale nepoužívame, pretože ten si pre stabilný chod kladie rôzne úpravy OS a celkovo sme sa ho radšej vzdali (pre vyššie riziko komplikácií) a vytvorili sme si vlastné testovacie scény. Obe sú na procesor náročné, či už ide o export RAWov do 16-bitového formátu TIFF s farebným priestorom ProPhotoRGB alebo generáciu náhľadov 1:1 k 42 fotkám bezstratového formátu CR2.
Máme ale i niekoľko alternatívnych aplikácií na úpravu fotiek, v ktorých testujeme výkon CPU. Patrí medzi ne Affinity Photo, v ktorom používame vstavaný benchmark, alebo XnViewMP pre dávkové úpravy fotografií či ZPS X. Z naozaj moderných sú to potom tri aplikácie Topaz Labz, ktoré využívajú algoritmy AI. DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Topaz Labs svoje výsledky často a radi porovnávajú s aplikáciami Adobe (Photoshop a Lightroom) a chváli sa lepšími výsledkami. Tak uvidíme, možno sa na to niekedy pozrieme i z obrazovej stránky. V testoch procesorov nám ale ide predovšetkým o výkon.
Komprimovací a dekomprimovací výkon testujeme v benchmarkoch WinRARu, 7-Zipu a Aida64 (Zlib), dešifrovanie potom v TrueCrypte a Aida64, kde sú okrem AES aj testy SHA3. V Aida64 testujeme v kapitole matematických výpočtov aj FPU. Z tejto kategórie vás ale môžu zaujímať aj výsledky Stockfish 13 a dosahovaný počet šachových kombinácií za jednotku času. Veľa testov, ktoré sa dajú zaradiť do kategórie matematických realizujeme v SPECworkstation 3.1. Jedná sa o súbor profesionálnych aplikácií s presahom i k rôznym simuláciám, ako je napríklad LAMMPS či NAMD, čo sú molekulárne simulátory. Podrobný opis k testom z SPECworkstation 3.1 nájdete v tomto odkaze zo stránok spec.org. Zo zoznamu pre redundanciu netestujeme len 7-zip, Blender a HandBrake, pretože výkon v nich meriame v zvlášť aplikáciách. Detailný výpis výsledkov SPECWS inak predstavuje obvykle časy alebo fps, ale my do grafov uvádzame „SPEC ratio“, ktoré hovorí o bodovom zisku – vyšší znamená lepší.
Nastavenia procesorov…
Procesory testujeme vo východiskových nastaveniach, bez aktívnych technológií PBO2 (AMD) alebo ABT (Intel), ale pravdaže s aktívnym XMP 2.0.
… a aplikačné aktualizácie
V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú. Na druhej strane ani úmyselné zastarávanie (a testovanie niečo neaktuálne, čo sa už správa inak) by nebola úplne cesta.
Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každom procesore uvádzame, kedy bol testovaný. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania každého procesora. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.










ryzen 5600 je aktualne 128,9€ ; 14100f je aktualne 131,9€ ; 13100f je 124,9€
=>
absolutny nezmysel dnes v lowende brat intel.
finale:
„+ Atraktívny procesor, na ktorý AMD nemá odpoveď“
Pane Slamak, okamzite si bezte vyplachnout pusu mydlem. Abyste si zapamatoval ze brat spinu do pusy se nema.
A má? 🙂
So štvorjadrovými procesormi AMD seklo už dávno a šesťjadrové sú buď jednovláknovo či aplikačne slabšie (R5 3600 aj R5 5600) alebo drahšie (R5 7600 alebo i R5 7500F). Rozumiem ale, že sa to dá brať i tak, že z pohľadu absolútneho výkonu je Ryzen 5 5600 za rovnaké peniaze rýchlejší. Je MT výkon je v tejto cenovej kategórii pre koncového používateľa to kľúčové?
Taky souhlasím tady s klukama, že prostě ten Ryzen 5600 se 6 jádry je lepší. Ono dneska i hry už s tím počítají a nakonec i ty webový prohlížeče, prostě dneska už jít kupovat cokoli pod 6 jádro je mimo nebo to musí být za nějakou směšnou cenu.
Tady je to přitom tak, že Ryzen 5600 je o stovku (Kč) levnější než i3-14100F a Ryzen 5600X je o pětikilo dražší, což je fakt nic. Takže za mě jednoznačně 6 jádro a nejlevněji to jde od AMD!
Vtipný je, že se v těhlech cenách +- dají koupit starší 6 jádra Intelu – Core i5-11400F, Core i5-10400 a Core i5-12400F. Takže komu nevoní AMD, což je dnes nepochopitelné a nerozumné, tak má furt možnost lepšího procáku i od Intelu.
—„ … s tím počítají a nakonec i ty webový prohlížeče…“
V testoch, ktoré reflektujú výkon vo webovom prostredí, končí ale vždy lepšie Core i3-14100F. A Ryzen 5 5600 niekedy (v čiastkových testoch) zaostáva dosť výrazne. Pri jednoduchej kancelárskej práci je to, povedzme, tak na striedačku (ako v čom…), častejšie však i tu „vyhráva“ Core i3.
Ci5-10400(F) je na tom v porovnaní s Ci5-14100F rýchlostne horšie ako R5 3600. Nemá navrch ani viacvláknovo a odhliadnuc od toho, že dostupnosť dosiek LGA 1200 je výrazne slabšia ako pri doskách AM4, tak napríklad Arctic z pätíc Intelu bude u chladičov podporovať už iba LGA 1700 (asi by som to nemal takto zverejňovať, ale zatiaľ Freezer 36, ktorý v marci vyjde, má nové ILM a to počíta už iba s LGA 1700). Core i5-12400F je už zase aspoň o 20 eur drahší procesor…
Na rozdíl od jiných závěry opírá o množství relevantních dat. Herní výkon/cena svědčí ve prospěch Intelu. S ohledem na minimální cenový rozdíl, je to tak jako tak Pyrrhovo vítězství. Dnes čtyřjádro stačit v běžných aplikacích může, za rok, dva se může (nemusí) situace změnit (taky uvádí, že záleží na počtu procesů běžících na pozadí; chce to přečíst si závěr). Pro někoho, kdo má otevřená dvě okna a točí se mu z toho hlava, by to mohlo být dost, jen ta spotřeba.
Je to pestrofarené. Pre moje potreby by bolo rozhodovanie pomerne jasné. Na jednoduchú, ale čo najrýchlejšiu prácu na webe a s dokumentmi a to príležitostné hranie Age of Empires II: DE pár hodín v roku by to bola Core i3. Akurát teda nie 14100F, ale 13100F (kvôli vyššej efektivite). Rovnako tak to ale môže mať niekto opačne. Na strihanie videí z dovolenky bude Ryzen 5. Človek by povedal, že aj na streamovanie hier, ale tam je teda pokles fps vplyvom nahrávania nižší u Core i3. Minimálne teda s uplatnením x264. Ak keď je asi fakt, že v praxi je asi rozumnejšie použiť skôr hardvérový kodér.
Intel sám uvádí zaměření pc/client/tablet. Do klasického full tower pc bych to nechtěl ani za úplatu.
pre intel je potupa uz len to, ze ich cisto novy procesor porovnavame s 2 roky starym 5600. F je do kancelarie nepouzitelny (tak ako 5600) a 11400 stoji 160€, takze radsej by som priplatil a isiel do 8500G za 190€. Intel je proste mimo.
*14100 – preklep..
Ryzen 5 5600 je ale vyššia trieda než Core i3. Dalo by sa to aj otočiť a dávať do porovnania napríklad o dva roky novší Ryzen 5 7600 rýchlostne sotva dobieha starý Core i7-11700K. Takéto dobiehačky sa dejú z jednej aj z druhej strany. Záleží, aké procesory vytiahneme a postavíme ich proti sebe.
ja triedy definujem podla ceny, 11700k bol druhy najdrahsi procesor danej generacie, 7600 je najlacnejsi procesor danej generacie. To je ako porovnavat, ze kia ceed je horsie auto ako superb 2.0TDI.. no ceed porovnavaj s fabiou, ze.
Podľa ceny samotného procesora je to niekedy ťažké. Obzvlášť, keď jeden z porovnávaných modelov podporuje iba pamäte DDR5 (R5 7600) s dvojnásovnou cenou za gigabajt než je možné použiť u toho druhého. Z testov základných dosiek pritom vieme, že ani DDR4-3600 súčasné procesory Intelu nijako neobmedzujú.
Urcovat tridu procesoru podle poctu jader mohlo fungovat tak kolem roku 2010.
Dnes je mnozstvi a typu jader cela jungle. Sblizovani procesoru mobilnich telefonu a PC chaosu dale napomaha.
Zamlzovani vyrobni technologie (specielne intel) , nezvladnuti big.little (intel) , nastup jader typu c od AMD, recyklace architektur, to vse dohromady vede k tomu ze TECHNOLOGICKA firma Intel se oficialni prodejni stratehie stavi na zaklade „lepsiho pocitu“.
Pro ucely rencenzi a nejake kategorizace produktu pro koncoveho zakaznika je pak Kategorie procesoru opravdu urcena pomerem Cena / vykon s prihlednutim k provoznim vlastnosem – sporteba.
Súhlasím, nielen big.LITTLE tech systém (s kategorizáciou tried podľa jadier CPU) rozbil, ale v tomto prípade by to tak snáď ešte mohlo byť. Keď vyšli Ryzeny 3 3100, tak to bol cenovo zodpovedajúci procesor Core i3-10100F. A od tohto segmentu, pokiaľ ide o nové procesory nízkymi cenami už pri uvedení, AMD nevedie nič.
Drahší než Core i3 bol Ryzen 5 5500 a pri Ryzen 7000 (s najlacnejším modleom R5 7500F) sa bavíme už o úplne iných sumách a keď sa ešte zohľadní tá nevyhnutnosť drahších pamätí DDR5… kategorizácia podľa čísiel za Ryzen (x) a Core i(x) snáď ešte aspoń trochu sedí sedí, minimálne pri uvedení (nie z pohľadu neskorších zliav…). Ekvivalentom Core i3 sú Ryzeny 3, ku Core i5 zase Ryzeny 5… alebo? Aj keď jasné, tých vecí, čo to komplikujú (vrátane v podstate zase bezkonkurenčných APU) je už viac než dosť. A samozrejme tomu nepomáhajú ani také procesory ako Ryzen 7 5700, pri ktorom by človek očakával, že bude niekde na polceste medzi R5 5600X a R7 5700X. No, vlastne je, ale ako v čom, že… je to holt komplikované. 🙂
Nesouhlasím, že je to jen o pocitu. Nemůžeš odhlížet od rozhraní (např. USB 3.2 díky DMI 4 může zúročit každý druhý). Recenzovaný Intel je modernější. Tohle srovnávání prostě bude diskutabilní, záleží na preferencích zákazníka.
Příznivci Intelu si zvykli vyzdvihovat příkon v nečinnosti (eventuálně při prohlížení webu). Teďkom nebudou mít co žrát 😅
Na webe je tá spotreba „ok“, zodpovedajúca približne tomu, čo meriame pre jednovláknovú záťaž (kódovanie FLACu). Slabšie je to len v tej nečinnosti, kde Ci3-14100F nezhadzuje frekvencie na jadrách tak nízko ako Ci3-13100F. Možno to súvisí s potrebami toho agresívnejšieho boostu, aby „sa stíhalo prepínať“. To je ale, samozrejme, špekulácia.