Zvrchu sme sa postupne prekopali až do triedy kultového Pentia. Jeho stavba je už zo súčasného pohľadu pomerne konzervatívna. Výkon dvojjadrového procesora je už na hranici toho, čo začína komplikovať samotnú realizáciu testov. Jedno z najväčších lákadiel je nízka spotreba, ale tá nemusí byť nič platná, keď vaše požiadavky procesor nebude zvládať v reálnom čase. Alebo bude?
Metodika: testy zahrievania a frekvencií
Pri výbere chladiča sme sa nakoniec uchýlili k Noctua NH-U14S. Ten má vysoký výkon a zároveň k nemu existuje i variant TR4-SP3 určený pre procesory Threadripper. Odlišuje sa len základňou a radiátor je inak rovnaký, takže bude možné za rovnakých podmienok testovať a porovnávať všetky procesory. Ventilátor na chladiči NH-U14S je počas všetkých testovaní nastavený na maximálnu rýchlosť – 1557 ot./min.
Merania prebiehajú vždy na bench-walle vo veternom tuneli. Ten simuluje počítačovú skrinku s tým rozdielom, že máme nad ním väčšiu kontrolu.
Systémové chladenie pozostáva zo štyroch ventilátorov Noctua NF-S12A PWM, ktoré sú v rovnovážnom pomere dvoch na vstupe a dvoch na výstupe. Ich rýchlosť nastavená na fixných 557 ot./min, čo je i pomerne praktická rýchlosť, ktorú nemá význam prevyšovať. Skrátka by malo ísť o optimálnu konfiguráciu, ktorá sa opiera o naše testy rôznych nastavení systémového chladenia.
Aj okolo procesorov je dôležité udržovať rovnakú teplotu vzduchu. Tá sa, samozrejme, mení i s ohľadom na to, koľko tepla konkrétny procesor produkuje, ale na vstupe tunela musí byť pre presné porovnania vždy rovnaká. V našom klimatizovanom testlabe sa v tomto bode pohybuje v rozmedzí 21–21,3 °C.
Udržiavať konštantnú teplotu na vstupe je treba nielen pre poriadne porovnanie zahrievania procesorov, ale hlavne pre objektívne výkonnostné porovnania. Vývoj frekvencií, a špeciálne jednojadrového boostu, sa odvíja práve od teploty. Typicky v lete, pri vyšších teplotách než je bežne v obytných priestoroch v zime, môžu byť procesory pomalšie.
Pri procesoroch Intel pre každý test odčítavame maximálnu teplotu jadier, obvykle všetkých. Tieto maximá sú potom spriemerované a výsledok predstavuje výslednú hodnotu v grafe. Z výstupov jednovláknovej záťaže vyberáme iba zaznamenané hodnoty z aktívnych jadier (tie sú obvykle dve a počas testu sa medzi sebou striedajú). U procesorov AMD je to trochu iné. Tie teplotné snímače pre každé jadro nemajú. Aby sa postup metodicky čo najviac podobal tomu, ktorý uplatňujeme na procesoroch Intel, tak priemerné zahrievanie všetkých jadier definujeme najvyššou hodnotou, ktorú hlási snímač CPU Tdie (average). Pre jednovláknovú záťaž už ale používame snímač CPU (Tctl/Tdie), ktorý obvykle hlási o trochu vyššiu hodnotu, ktorá lepšie zodpovedá hotspotom jedného, respektíve dvoch jadier. Tieto hodnoty rovnako ako hodnoty zo všetkých interných snímačov však treba brať s rezervou, presnosť snímačov naprieč procesormi je rôzna.
Vyhodnocovanie frekvencií je presnejšie, každé jadro má vlastný snímač aj na procesoroch AMD. Na rozdiel od teplôt ale do grafov zapisujeme priemerné hodnoty frekvencií počas testov. Zahrievanie a frekvencie jadier procesora monitorujeme v rovnakých testoch, v ktorých meriame aj spotrebu. Teda postupne od najnižšej záťaže na ploche nečinných Windows 10, cez kódovanie audia (záťaž v jednom vlákne), hernú záťaž v troch hrách (F1 2020, Shadow of the Tomb Raider a Total War Saga: Troy), až po desaťminutovú záťaž v Cinebench R23 a najviac vyťažujúce kódovanie videa kodérom x264 v HandBraku.
Na záznam teplôt a frekvencií jadier procesora používame aplikáciu HWiNFO, v ktorej je vzorkovanie nastavené na dve sekundy. S výnimkou kódovania audia sú v grafoch uvádzané vždy priemery všetkých procesorových jadier, čo sa týka teplôt i frekvencií. Pri kódovaní audia sú uvádzané hodnoty z jadra, na ktorom záťaž prebieha.
Není tam chybička v datu vydání?
Je, sakra. Opravujem. Díky! 🙂
Vďaka za recenziu. Váhal som medzi i3 a Pentiom. Potom bola možnosť i3-10105. Podľa recenzie, mozrel som si výkony, do i3-10105 by som už nešiel, až kým som sa nedostal na 36, keď Pentium v idle má 18W spotrebu… Potom som si to pozrel ešte raz, i3-10105 výkonom je lepšie ako pentium, 12100F je výkonnejšia.
Čakám na nové Alder Lake notebooky, pod 1300 Eur. Jeden som videl, len nemá možnosť rozšíriť RAM ako by som potreboval.
Chcem si spraviť NAS, energeticky lepšie a i na investíciu vychádza najlepšie i3-10105, B560M DS3H V2 má aj 6x SATA.
Pokiaľ sa nakoniec rozhodnem do starej intel 1200vky, do i3-10105, budem za blbca, ktorý čakal skoro rok na Alder Lake. 🙂
Až je mi ľúto, že čítam recenzie. Riešim veci, ktoré by som inak neriešil. 🙂
Aby som nebusel meniť čo som napísal, Pentium G7400 má integrovanú grafiku. Tých 10W idle navyše, oproti i3-10105F, spáli samotná pridaná grafika, t.j. musel by som kúpiť drahší s integrovanou grafikou. Ak to prepočítam, 10W idle 24h-rok, zaplatím navyše cca 12,5 Eura.
Do NAS sa mi oplatí kúpiť Intel Pentium G6400 😀 Najnižšia cena, najnižšia spotreba, integrovaná grafika.
Eshopy čakajú na Ryzen 4100, podľa testu 3600 už nič moc, ani oproti G7400, ale idle je nízke, dosky za polovičnú cenu.
Prestanem čítať recenzie. Bez nich by som neváhal a kúpil i3-12100. Tak asi aj urobím, len ma šokol výsledok Octane 2.0, Strings and arrays [pts] – higher is better, kde je i3-12100F najpomalšie?
Vďaka za recenziu, je v nej všetko. Hlavne grafy, keď ukáže 100% a všetko krásne porovná, v percentách 🙂
„len ma šokol výsledok Octane 2.0, Strings and arrays [pts], kde je i3-12100F najpomalšie?“
Evidentne to tak bude (rozhodne to nie je dané chybou merania, na maximálnu presnosť si fakt potrpím :)). Napriek tomu to ale asi momentálne nedokážem uspokojivo odovodniť. V režime obmedzeného príkonu by sa to dalo vysvetliť tým, že má Pentium o 400 MHz vyššie frekvencie a ak sa jedná sa o úlohy využívajúce iba dve jadrá… a možno pri takejto nížšej záťaži procesor naplno neboostuje ani bez limitov napájania (a zostáva to pri tej základnej frekvencii)? No, pri najbližšom teste dosiek to trochu rozanalyzujem a ešte sa k tomu vrátime, nech je ohladne toho jasnejšie. Každopádne rozdiel je to zanedbateľný – 3 %.