Kompletný rozbor finálneho potrubia na testy ventilátorov

Úvod do testov ventilátorov

Úvod tohto článku bol viackrát prepisovaný. Pôvodné verzie sa uchyľovali k opisu nepriaznivých udalostí, pre ktoré sa dávno avizované testovanie ventilátorov takto dramaticky oddialilo. Ten text bol ale vždy príšerne nudný… podstatné je, že sa všetko podarilo dotiahnuť až na štart. Pred výstrelom sa ale poďte dôkladne prejsť po trati, na ktorej sa budú merania odohrávať. Je nesmierne dôležité, aby ste vedeli, ako budú testy ventilátorov HWC prebiehať.

Jedna retrospektívna poznámka na začiatok bude ale predsa len na mieste. Náš magazín vznikol kedysi práve pre to, aby sme sa venovali najmä chladeniu počítačových komponentov. A síce sa to veľmi rýchlo ukázalo ako utópia a na prežitie bolo nevyhnutné nabrať trochu komplexnejší záber, ale to na našej láske k chladeniu nič nemení. Veríme, že dostatočným dôkazom toho je i práca na metodike na testy ventilátorov, ktorej si v nasledujúcich riadkoch podrobne rozoberieme.

Musíme vás však hneď upozorniť, že na tento článok si budete potrebovať vyhradiť viac času. Ak teraz nemáte pol hodinu, nevadí, nájdete si ju neskôr. Odložte si článok do záložiek a potom sa k nemu vo vhodnú chvíľu vrátite. Typický model správania, pri ktorom väčšina čitateľov preskakuje hneď na záverečnú kapitolu tu nebude fungovať. Aby to dávalo zmysel, musíte sa prelúskať všetkým. Od prvej kapitoly po poslednú kapitolu, jednotlivé veci budú totiž na seba nadväzovať. Najlepšie asi bude, keď si tunel (a periférie okolo neho) ho prejdeme od vstupu po výstup. Každá drobnosť je mimoriadne dôležitá a budeme radi, keď budete všetkému, čo robíme, perfektne rozumieť. Takéto poznanie bude kľúčové aj pre čítanie výsledkov, s ktorými sa budete na HWCooling.net dlho stretávať.

Otestovať ventilátory naozaj precízne je mimoriadne zložitá úloha. Bez ďalšieho kontextu to síce znie ako klišé, ale veríme, že po dočítaní poslednej vety metodiky budete s týmto tvrdením súhlasiť. Nápad s testovaním ventilátorov vznikol aj preto, že sme na internete nenašli nič, čo by aspoň vzdialene pripomínalo to, čo od testov ventilátorov očakávame my.

Isteže, rôznych testov ventilátorov na chladičoch či v počítačových skrinkách je všade pomerne dosť. Tie ale väčšinou nejdú exaktne po parametroch, ktoré ventilátory majú (to je najmä prietok vzduchu a statický tlak) a zaoberajú sa iba komparáciou teplôt v rámci nejakého chladiaceho systému. Merať s ktorým ventilátorom sú dosahované nižšie alebo vyššie teploty CPU či GPU je síce lepšie ako nič, ale jedná sa vždy o núdzové riešenie na hrubú orientáciu. A niekedy aj tá hrubá orientácia môže byť zavádzajúca.

Variabilita rôznych chladičov a rôznych skriniek je skrátka taká veľká, že to, čo platí v konfigurácii v rámci testovacej zostavy „A“ nemusí platiť na iných testovacích komponentoch zostavy „B“. Aj zvyšok chladiaceho systému, ktorým je pasív chladiča alebo konkrétne rozloženie prvkov v skrinke, sa totiž výrazne podieľa na výsledku a vzájomných pomeroch, ktoré vyjadrujú vyšší alebo nižší chladiaci výkon. Rozdiely pri testovaní v prirodzenom prostredí je tak nutné brať s rezervou a počítať musíte aj s tým, že vo vašej zostave môže všetko fungovať trochu inak.

Preto je vždy lepšie, presnejšie a exaktnejšie merať ventilátor samostatne. Na to je však potrebná špecializovaná zostava, v ktorej je možné takéto merania realizovať. Typicky nejaký tunel, ktorý má  vstup a výstup. Zrejme ste sa s nejakými takýmito útvarmi už v testoch stretli. Vieme o nich aj my, ale všetkým niečo chýba a v rámci ich konštrukcie aj cez zvýšenú snahu vidieť mnohé nedostatky a často aj nevyužitý potenciál. To znamená, že je tunel celkom slušný, ale neťaží sa z neho maximum. Ukazovať z tohto miesta na nejaké konkrétne prípady sa príliš nehodí a teda prejdime rovno na to, ako by mal vyzerať testovací tunel (tunel s logom HWCooling!) a metodika, ktorá o ventilátoroch prezradí všetko.

Prototyp veterného tunela, o ktorom bude reč, už poznáte z minuloročného článku. Rozdiel je v tom, že za ten rok sme ho doladili do konečnej podoby, v ktorej ho budeme používať na testovanie ventilátorov. Pred rokom sme opísali, ako asi budeme merať jednotlivé veličiny. To si pripomenieme aj teraz, ale trochu zmeníme postupnosť. Nezačneme meraniami prietoku, ale tým, aké je dôležité samotné upevnenie ventilátora. Zoberieme to teda od začiatku (od ventilátora) až po výfuk tunela.


  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Adata XPG Battlecruiser: Drahšia vždy neznamená lepšia

V aktuálnej situácii sa gaming teší väčšej obľube než kedykoľvek predtým. K nemu bezpochyby patria aj hráčske periférie a vyšperkovaný hardvér. Preto som si pre vás prichystal recenziu skrinky Battlecruiser od Adata z hernej divízie XPG. Už na pohľad je jasné, že o priestor a RGB núdza nebude. Otázne je, ako si táto skrinka poradí s chladením vedľa silnej konkurencie. Celý článok „Adata XPG Battlecruiser: Drahšia vždy neznamená lepšia“ »

  •  
  •  
  •  

Recenzia skrinky SilentiumPC Ventum VT4V Evo TG ARGB

Po dlhšej odmlke od skriniek sa k nám do redakcie dostala svieža novinka v plnej výbave od susedov z Poľska. VT4 sa vyznačuje kompletne perforovanou prednou stranou a o niečo väčšími rozmermi ako nižší rad zo série Ventum – VT2. Tým získava zopár výhod naviac, aj keď sa obe radia rozmermi medzi midi-towery.  Napriek príjemnému vzhľadu jej ale pomyslená dokonalosť stále trochu uniká. Celý článok „Recenzia skrinky SilentiumPC Ventum VT4V Evo TG ARGB“ »

  •  
  •  
  •  

Plán chladičů Noctua: Bude nový highend, levný Redux, pasiv později

Firma Noctua letos a příští rok vydá nové chladiče (i ventilátory), ukazuje oficiální plán budoucích novinek. Příští rok se má dostat do obchodů výkonný pasivní chladič CPU, ale podle roadmapy se chystá také nový highend – následník dnešního NH-D15, který by mohl být novou špičkou vzduchového chlazení. Hodně zajímavý by mohl být chystaný chladič řady Redux, kterým by se Noctua mohla stát výrazně dostupnější možností. Celý článok „Plán chladičů Noctua: Bude nový highend, levný Redux, pasiv později“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (12) Pridať komentár

  1. V prvom rade, klobúk dole. Začínam chápať prečo to tak dlho trvalo, hrali ste sa s detailami kým ste neboli úplne spokojní.

    Zopár gramatických chybyčiek:
    Kapitola 8, druhý odsek: „Zužovanie smerom k ventilátoru anemometra je tak plynulé, aké bolo možné zvoliť a steny tunela sú hladné.“ Steny tunela asi hladné nebudú 🙂
    Tretí odsek „kompentzuje“
    Kapitola 10, tretí odsek: „Pri nich už ventilátor beží a len sa znižuje napájania do tej úrovne, kým sa nezastaví.“ asi malo byť napájanie

    Čo sa prekážok týka – pri filtri píšete že ho vždy dávate iba pred ventilátor lebo tak sa inštaluje, čo však nie je úplne pravda – určite bude zaujímavá kombinácia mriežka+filter za ventilátorom, tak ako je to bežné na horných pozíciách skriniek. Čím plynulo premosťujem k otázke, budete robiť aj kombinácie, či vždy iba jeden druh prekážky? Lebo napr. trojkombo filter+mriežka+radiátor je v dnešnej dobe úplne bežné. Je mi jasné že robiť všetky kombinácie je nereálne, ale aspoň najbežnejšie by boli dobré (napr. filter+mriežka+radiátor a filter+mriežka), pre koncového konzumenta informácií ešte užitočnejšie ako samostatné testy jednotlivých prekážok.

    1. Chybky opravené, ďakujeme za ich nahlásenie.

      No, to ladenie… veci ktoré spomínam v článku sú len zlomok toho, s čím všetkých sme bojovali, aby bola s výsledkom spokojnosť. Hlavne všetky prvý na maske, respektíve na držiaku boli urobené s viacerých materiálov rôznymi spôsobmi a to testovanie všetkých kombinácií na dosiahnutie čo najlepšieho výsledku. Aj som rád, že to už mám za sebou, pretože z nadšenia to postupne prechádzalo do frustrácie, ale ten zápal sa znovu vrátil, keďže je to doladené a funguje a jednotlivé veci fungujú spolu ešte lepšie, než som očakával.

      Prekážky… takto. Z toho tunela chceme samozrejme vytrieskať maximum, keď už bolo s ním toľko práce, ale štandardné testy musia mať nejakú prijateľnú časovú náročnosť. Štandardnými testami myslím také testy, ktorými prejde každý ventilátor. V rámci nich sme uvažovali, že budeme prekážky testovať samostatne. To sú oproti laboratórnemu stavu bez prekážok ďalších päť režimov (dva rôzne filtre, mriežka, dva rôzne radiátory), v ktorých budeme merať pri siedmych hladinách hluku statický tlak aj prietok a to všetko ešte push aj pull.

      Testom s kombinovaným prekážkami by sme sa ale možno mohli venovať v rámci tematických člańkov? Tým myslím v takých článkoch, ktoré budú zamerané špeciálne na túto problematiku a na testy by sme zobrali povedzme iba zopár ventilátorov. Takých, ktoré budú zo štandardných testov z nejakých dôvodov atraktívne pre takéto doplnkové merania. Stačilo by tak? Prípade vítam akékoľvek iné nápady.

      A pravda, s filtrami má zmysel testovať s obidvoch strán. Takže čo som písal teda neplatí a obojstranne budeme testovať aj s filtrami. To bol pokus o tú časovú úsporu, ale prekukli ste ma. 🙂

      1. Myslím že tématické články sú super nápad, a kľudne aj opačným smerom – základné jednoduché testy väčšieho množstva „kandidátov“ z ktorých následne vyberiete najzaujímavejšie kúsky do „štandardného“ testovania. Týmto pokryjete aj veľké množstvo trhu (vyššia návštevnosť z vyhľadávania menej známych kúskov kde recenzie často ani neexistujú takže by ste mali byť navrchu vyhľadávania) s výrazne nižšou náročnosťou na čas, a čitateľ následne na stránke možno aj zostane a pozrie aj podrobné testy lepších alternatív.

        1. Z výberu iba niektorých ventilátorov na podrobnejšie testovanie (na základne nejakých, povedzme základných testov) by som asi nemal dobrý pocit. Už len preto, že viem, ako to pri niektorých komponentoch býva. Pre 99 zo 100 prípadov existuje lepšia alternatíva, ale je tam ten jeden prípad, pre ktorý dávajú dobrý zmysel. A ten by sa pri takejto selekcii nemusel nájsť a to by ma zožieralo.

          Preto sa mi viac pozdávajú pre všetky ventilátory hutné štandardné testy, v ktorých sa bude pracovať iba s jednou prekážkou. A pre vybrané modely sa potom môžu nabaliť extra testy s kombinovanými prekážkami. Tento postup mi už vadiť nebude, pretože tá selekcia bude na základe podrobnej analýzy zo štandardných testov. Samozrejme radiátorom z jednej strany (na push) a filtrom z druhej strany (na pull) súčasne nemá veľmi zmysel trápiť taký ventilátor, ktorý si poriadne neporadí s filtrom či radiátorom ani samostatne. 🙂

          1. Asi ste o tom všetkom už premýšľali ale i tak postnem to tento môj komentár:

            Ja by som to urobil asi tak že na začiatok si treba povedať koľko času mám na test jedného typu ventilátora (napr Arctic P12).

            Potom urobiť všetky možné testy aby sa zistila ich časová náročnosť a/alebo sa optimalizovalo ich poradie.

            Interne otestovať zopár čo najviac odlišných koštrukcií ventilátorov napr. od najtenšieho po najhrubší a/alebo rôzne tvary lopatiek. Zistiť v ktorých testoch vidno najväčší rozdiel mezdi nimi, hľadať „edge cases“, zistiť ktoré testy dávajú identické dáta/grafy.

            Následne povyberať testy pri ktoré trvajú čo najkratšie a zároveň je najviac vidieť rozdiel medzi rôznými ventilátormy plus nejaké o ktorých sa predpokladá žeby ich najviac ľudí chcelo vidieť. Na začiatok by som povedal že menej je viac. Bude asi lepšie mať dobre otestovaných veľa ventilátorov ako perfektne zopár.
            Porozmýšľať koľko nových ventilátorov sa uvedie a za rok, koľko z nich by som chcel odtestovať a toto dá určitú predstavu koľko času potrebujem na test jedného.

            Tým je vytvorená nejaká štandardná metodika ktorou by sa testovalo a vo zvyšnom čase by sa robili nejaké špeciálne testy napr. milión kombinácií rôzných mriežok/filtrov, chovanie v hraničných situáciach. Stále je dobré mať nejaký časový buffer keby boli nejaké problémy.

            Pravdepodobne po nejakej dobe príde na nejakú zmenu metodiky lebo sa získajú znalosti/skúsenosti alebo sa nájde spôsob ako nejaké veci zautomatizovať. Toho sa netreba báť.

            Neviem prečo ale mám pocit že ľudia vo všeobecnosti až tak netúžia po dátach ale po emóciach. Keď som hľadal aké pneumatiky kúpiť na auto ponachádzal som si testy, popozeral kopec dát a podľa toho som si vybral. To isté aj ohľadom práčky či procesora do PC. Keď som sa bavil o tom s ľuďmi z okolia skoro nikto toto nerobí. Drtivej väčšine stačí slovné zhodnotenie čo je dobré. Keď sa pozerám na najväčšie youtube kanály tak tiež je to poväčšine rovnaké. Väčšinou predáva emócia. A skĺbiť emóciu s dátamy často je ťažké a asi najťažšie je to robiť aj s humorom. Tak aj nad tým by som sa zamýšľal, že Váš úspech nebude zavisieť iba od kvality dát ale aj z časti aký dobrý ste zabávači (som rád že robím ako projektant inak by som asi bol bezdomovec 🙂 ) a z veľkej aj od šťastia.

            1. Jasné, nejaký marketingový plán máme. Budeme to budovať tak, aby to bolo atraktívne z dlhodobého hľadiska. To znamená, že na začiatok nevystrieľame všetky AAA ventilátory a potom budeme tŕpnuť, kedy kto vydá niečo zaujímavé. Samozrejme dôležité budú očakávané novinky a verím, ako bude najbližšie tá nová generácia 140 mm ventilátorov od Noctuy (v aktuálnej roadmape je písaná na Q2/2022), ktorých testy budeme mieriť na launch, aj keď teda asi nás nikto nepredbehne ani keby vyšli o deň neskôr.

              Nejaké štatistiky zo starších článkov s chladiacimi témami máme a všetky sa pekne zdieľali aj v zahraničí a návštevnosť na nich je fajn. Tak ak sa v tomto smere nič nezmenil, bude to dobré… ak by to malo byť iba o emóciách a násilnom vyhľadávaní neopodstanených senzácií, tak to radšej zabalím a pôjdem sa venovať niečomu inému. Ale to, samozrejme, nedovolím, keď sme to dotiahli až sem. Okrem robenia zo seba šaška urobím všetko preto, aby sme expandovali a keď nám niekto ako Steve Burke alebo Linus robením z komára somára pomôže, jedine dobre. Som ochotný ísť aj do nejakých (vecných) trash talkov, čo je dnes najmä v športe populárne, hoci sa mi teda táto forma marketingu dosť hnusí. Ale čo sa dá robiť, keď je to na dobrú vec, aj keď ma the patient nebude mať rád. 🙂

              Testy ventilátorov sa budem snažiť písať atraktívne, stavať ich na unikátnych a inde nezistených záveroch, a keď to bude dostupné aj v angličtine tak verím, že to bude v pohode stačiť. Oldschoolových čitateľov, ktorým júruberi lezú krkom, bude celosvetovo dosť. Navyše si myslím, že aj sa k nejakej téme video formát nehodí, tak je to problematika ventilátorov.

              K financovaniu snáď pomôžu aj nejaké interné spolupráce s firmami ako meranie špecifikácií, s jednou firmou sme komunikovali už aj o meraní vibrácií predprodukčných vzoriek a tak. Blbé je, že väčšine firiem ide iba o prachy, predaje a kvalitativne aspekty nie sú priorita. Z týchto našich testov sa ale ukáže všetko a už len to bude to atraktívne. Prvá a posledná kapitola bude tak ako vždy aj pre nenadšencov a keď človek z meraní ten ventilátor pozná ako vlastnú dlaň, tak sa to dá podať tie závery jednak atraktívne/čítavo, jednak unikátne. A to sú dve silné zbrane.

              Radi by sme s ventilátormi a vecami okolo nich postupom času oslovili aj nových čitateľov, ktorý sa doposiaľ o tieto témy nezaujímali. Mám to v hlave, že to nemže byť len „suché“ konštatovanie faktov. Otvorená huba, vyvalené oči ani faceplamy z náhladových fotografií nebudú určite cesta, ale nejakú formu snáď dobre vystavaného story-tellingu do toho vložím. 🙂

  2. článok ponechávam bez komentára, len hlboko sa klaniam odvedenej práci, umu a trpezlivosti pri konštrukcii! Teraz ešte hodne trpezlivosti, umu a času stráveného pri testovaní, som zvedavý na tie 50 stránkové elaboráty ku každému ventilátoru 🙂

    1. Ďakujem Mirko, tiež sa skláňam každému, kto tie testy bude poctivo študovať spolu s nami. Zrovna toto u mňa o trpezlivosti rozhodne nebude. Tú budem potrebovať skôr na iné veci, ktoré tiež musím riešiť namiesto hrania sa s ventilátormi.

      Akurát som sa prichytil pri tom, že úplne ignorujem dnešné povinnosti a už nejakých šesť hodín (ale zdá sa to teda ako šesť minút :)) analyzujem rôzne možnosti uchytenia Noctua NF-A12x25 PWM. Okrem predinštalovaných antivibračných rohov je v príslušenstve silikónový rámček na celú plochu obvodu kontaktnej časti, ale aj tŕne (tie dlhé, čo sú namiesto samoreziek) a samozrejme v závislosti od konkrétnej montáže cez konkrétnu prekážku sa rôzne vyvíja aj statický tlak či intenzita vibrácií na rámčeku. Achjo, od tohto sa tak ťažko odchádza a premáha k niečomu inému, neventilátorovému. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *