MSI MAG B650 Tomahawk WiFi v detailoch
Vyššia cena základných dosiek je jedna z hlavných tém okolo desktopových počítačov. Obzvlášť v kontexte s platformou AMD. Pokiaľ sa však zostavu rozhodnete stavať na pamätiach DDR5 s vidinou dlhšej morálnej životnosti, tak B650 Tomahawk WiFi oproti podobne vybaveným doskám s čipsetmi Intel je na „cenových“ miskách váh skôr vyššie a s atraktívnejším pomerom cena/hodnota.
Čipset B650 je pre najnovšiu generáciu základných dosiek AMD stále najlacnejší. Na ceste je už síce jeho lacnejší variant (s o trochu slabšou výbavou) a neskôr budú (na Computexe) predstavené aj dosky s low-endovým čipsetom A620. To už bude na trhu koexistovať šesť rôznych čipsetov, no zatiaľ sú to stále štyri a testovaná doska MSI MAG B650 Tomahawk WiFi používa z nich ten najnižší, ale s výbavou na úrovni, ktorá pre väčšinu používateľov stále stačí.
Oproti doskám s čipsetmi B650E síce nepodporuje rozhranie PCIe 5.0 pre grafickú kartu a ani pre SSD, ale to sa v tejto cenovej relácii netýka ani konkurenčnej platformy Intel B660, ktoré, navyše oproti B650 neumožňujú ručnú zmenu násobiča CPU.
| Parametre | MSI MAG B650 Tomahawk WiFi | |
| Pätica | AMD AM5 | |
| Čipová súprava | AMD B650 | |
| Formát | ATX (305 × 244 mm) | |
| Napájacia kaskáda procesora | 17-fázová | |
| Typ podporovaných pamätí (a maximálna frekvencia) | DDR5 (6600 MHz) | |
| Sloty PCIe ×16 (+ PCIe ×1) | 2× (+ 1×) | |
| Od stredu pätice k prvému PCIe ×16 | 96 mm | |
| Od stredu pätice k prvému slotu DIMM | 56 mm | |
| Diskové konektory | 6× SATA III, 3× M.2 PCIe 4.0 (60–80 mm) | |
| PWM konektory na ventilátory alebo pumpu kvapalinového chladiča | 8× | |
| Interné porty USB | 1× 3.2 gen. 2 typ C, 4× 3.2 gen. 1 typ A, 4× 2.0 typ A | |
| Ďalšie interné konektory | 1× TPM, 2× ARGB LED (5 V), 2× RGB LED (12 V) | |
| Displej POST | nie (ale má debug LED) | |
| Tlačidlá | Flash BIOS | |
| Externé porty USB | 2× 3.2 gen. 2×2 typ A, 3× 3.2 gen. 2 typ A, 4× 3.2 gen. 2 typ A, 2× 2.0 typ A | |
| Videovýstupy | 1× HDMI 2.1, 1× DisplayPort 1.4 | |
| Sieť | 1× RJ-45 (2,5 GbE) – Realtek RTL8125B, WiFi 6E (802.11 a/b/g/n/ac/ax), Bluetooth 5.2 | |
| Zvuk | Realtek ALC4080 (7.1) | |
| Ďalšie externé konektory | – | |
| Odporúčaná maloobchodná cena | 252 eur/5999 Kč |
MSI MAG B650 Tomahawk WiFi
Rad základných dosiek Tomahawk v ponuke MSI predstavuje akúsi zlatú strednú cestu. A asi by sa dalo konštatovať i to, že v kombinácii s lacnejšími čipsetmi (na rozdiel napríklad od predsa len drahších variantov s Intel Z690 a Z790) sa z pohľadu celej konfigurácie podieľajú aj na dosiahnutí čo najlepšieho pomeru cena/výkon.
Veľa lacnejších možností s výbavou na úrovni B650 Tomahawk WiFi nie je. A pri tých, čo sú, môže niekomu vadiť použitie staršieho zvukového čipu Realtek ALC897 alebo menší formát (mATX) so slabšou konektivitou. Napriek tomu sa za pozoruhodnú alternatívu dá považovať doska Gigabyte B650 Aorus Elite AX. Tá bude mať, ako to už býva, v niečom strácať, ale v inom zase mať navrch. Na to ukáže zase až podrobný rozbor.
MSI MAG B650 Tomahawk WiFi je základná doska formátu ATX (t.j. s PCB o rozmeroch 305 × 244 mm) s troma slotmi M.2 na SSD 4.0 ×4 (60–80 mm) a troma slotmi PCI Express. Dva z toho sú dlhé, v plnotučnom (16 liniek podporuje ale iba prvý, k druhému sú z čipsetu B650 vyvedené iba dve linky) a jeden krátky, jednolinkový na pripojenie rozširujúcich kariet, typicky sieťových, zvukových alebo s radičom USB. Podobne je to aj na iných doskách B650, ktoré linky PCIe z čipsetu využívajú najmä pre sloty M.2.
V rámci výbavy interných konektorov sú vyvedené aj dva 19-piny na pripojenie portov USB na prednom paneli skriniek. Pri niektorých oskách sme kritizovali, že výrobcovia používajú iba jeden (a polovicu konektorov USB na skrinke sa tak v niektorých prípadoch nedá pripojiť), ale tu sú v pare (teda pre štyri porty USB 3.2 gen. 1) rovnako ako konektory USB 2.0. Najrýchlejší interný konektor USB (10 Gb, štandard 3.2 gen. 2) je tradične vedľa 24-pinového konektoru ATX.
S ohľadom na kompatibilitu aj so staršími chladičmi či ventilátormi RGB sú v počte dvoch aj 4-pinové konektory RGB na 12 V. To chvíľu nebývalo, ale tento starší štandard sa na PCB základných dosiek vrátil. Na pripojenie nových komponentov s RGB LED sú vyvedené prirodzene aj 5-voltové konektory s troma pinmi. Tie sú takisto dva.
Napájacia kaskáda CPU je 17-fázová (14+2+1), rozdelená na tri vetvy (Vcore, SOC, MISC). Jej chladiče majú spolu viac než 350 gramov a s profilu je vidieť i väčšie rebrá a teda snahu u týchto hliníkových monolitov dosiahnuť väčšou plochu povrchu na efektívnejšie chladenie.
Pod pasívmi sú napäťové regulátory Microchip MPS2210 konštruované na prúdovú kapacitu do 80 A. Celková teoretická zaťažiteľnosť je tak 1280 A. Takýto nápor by však nebolo možné uchladiť a v praxi sa počíta tak so štvrtinovou záťažou, pri ktorej býva dosahovaná aj ešte stále slušná efektivita. Ovládač PWM je MPS2223.
A potom je tu ešte jeden, menší napäťový regulátor, ktorý je netradične umiestnený zo zadnej strany, blízko backplate pätice. Nevieme, čo presne v rámci procesora napája, ale oddelený je z dôvodu odlišného napätia, ktoré chcel výrobca dosiahnuť. Tento napäťový regulátor svoj chladič už nemá a pri vysokej procesorovej záťaži bol epicentrom najvyšších teplôt. Vidieť to aj na termovíznej snímke, kde sme na PCB zaznamenali vyššiu povrchovú teplotu ako na puzdre najteplejšieho napäťového regulátora z časti Vcore. Teplota samotného MOSFETu bude výrazne vyššia ako nameraných 79 °C a v rámci napájacej kaskády môže, ale i nemusí ísť (prúdová záťaž aj napriek na tento regulátor aj napriek vyšším teplotám, ktoré zrejme „znesie“, nebude ktovieako vysoká) o najslabšie miesto.
Na zadnom paneli je až desať portov USB, z ktorých je jeden bleskový – štandard 3.2 gen. 2×2 typu C a pomalé (2.0) sú iba dva, akurát na pripojenie klávesnice a myši. Zvyšok je kombinácia 5 a 10-gigabitových v pomere 4:3.
Pre dva videovýstupy HDMI (2.1) a DisplayPort (1.4) je tu dobrá pripravenosť aj pre APU. Odporcovia redukcie audiokonektorov (napríklad na doskách Gigabyte) zase ocenia plnohodnotnú zostavu piatich 3,5 mm jackov, ktorá obsahuje aj optický výstup S/PDIF. Sieťová výbava je tvorená kombináciou konektora RJ-45 (Realtek RTL8125B) na káblové pripojenie a WiFi 6 s dvoma konektormi SMA na antény WiFi.
Týmto predstavenie čiastkových vecí základnej dosky MSI MAG B650 Tomahawk WiFi uzatvárame, nasleduje kapitola s rozborom UEFI a potom už testy všetkých kľúčových vecí.
- Contents
- MSI MAG B650 Tomahawk WiFi v detailoch
- Ako to vyzerá v BIOSe
- Metodika: výkonnostné testy
- Metodika: ako meriame spotrebu
- Metodika: merania zahrievania a frekvencií
- Testovacia zostava
- 3DMark
- Borderlands 3
- F1 2020
- Metro Exodus
- Shadow of the Tomb Raider
- Total War Saga: Troy
- PCMark a Geekbench
- Výkon na webe
- 3D rendering: Cinebench, Blender, ...
- Video 1/2: Adobe Premiere Pro
- Video 1/2: DaVinci Resolve Studio
- Grafické efekty: Adobe After Effects
- Kódovanie videa
- Kódovanie audia
- Fotky: Adobe Photoshop, Affinity Photo, ...
- (De)kompresia
- (De)šifrovanie
- Numerické výpočty
- Simulácie
- Testy pamätí a cache
- Rýchlosti slotov M.2 (SSD)
- Rýchlosti portov USB
- Rýchlosť ethernetu
- Spotreba bez limitov napájania
- Spotreba s limitmi napájania
- Dosahované frekvencie CPU
- Zahrievanie CPU
- Zahrievanie VRM – termovízia Vcore a SOC
- Zahrievanie SSD
- Zahrievanie čipsetu (južný mostík)
- Záver
Asi bych si raději připlatil, v souhrnu s novými pamětmi pak 8 tisíc za desku už jen trochu štípne 😀
Vďaka za parádnu recenziu.
Pred mesiacom som prešiel z AMD 1700@3,8Ghz (Asrock Fatal1ty X370 Gaming X) na 7950X a túto dosku.
Ohľadom tejto dosky:
Som s ňou spokojný. Chcel som niečo lacnejšie, aby mala S/PDIF, DP+HDMI a rozumné množstvo USB portov. SSD (Patriot Viper VPN100 2TB) prekvapivo v reály ide podstatne rýchlejšie (25-100%) v reálnej záťaži čo sa týka encodingu.
Cenovo bola táto MSI o chlp drahšia ale pocitovo vyzerá kvalitnejšie ako pôvodná Asrock x370. Všetci sťažujú že nie sú tie dosky lacné ale z môjho pohľadu je to ospravedlnené kvalitou. Ale súhlasím s tým že chýba niečo pod 100€
Neviem kde je problém ale RAM mi nejde plnou rýchlosťou. Mám 2x16GB@6200Mhz, sú aj v zozname podporovaných/testovaných pamätí. Chcel som ich prevádzkovať na 6000Mhz (cez EXPO profil) ale hneď hádzali chyby a encoding mi padal. Zmena slotov nepomohla, nejdú na 6000Mhz ani keď je použitý iba jeden modul. Na 5600Mhz sú úplne stabilné (OCCT nehodilo po 8h ani jednu chybu). Vzdal som ďalšie riešenie lebo čas investovaný do toho má pre mňa väčšiu cenu ako výkonový nárast a mali na ne vtedy cenu ako za najlacnejšie 5200MHz.
Degradácia silikónu & pasty:
Mal som 1700 ktorá vedela bežať na 4Ghz ale prevádzkoval som ju na 3,8Ghz. Po viac ako 5 rokov (z toho cca 3 roky bez prestávky išla na 100%) degradovala a encoding padal raz za 2-8 hodiny. Podtaktovanie na 2,7Ghz pomohlo ale po ďalšom roku už nebola schopná stabilne encodovať 12h. Na bežné použitie som stále fungoval na 3,8Ghz, jedine hra zvykla raz 2-6h padnúť. CPU chladič bol Noctua D15, teploty neboli vysoké, do 75 stupňov. Prekvapivo som behom 6 rokov ani raz neprepastoval Arctic MX4 a keď som D15 skladal dole tak pasta nebola vôbec vyschnutá, bez problémov som zložil chladič.
Čo sa týka 7950X:
Stále krútim hlavu nad tým že nebola vydaná 7950 bez X. Primárne mi ide o efektivity, až sekundárne o výkon keď si vyberal nový CPU.
Momentálne mám v R23 1800 a 34500 bodov v zahriatom stave (limituje teplota), pri vychladnutom PC 35500 (limituje 142W PPT). Čo je oproti 2000 a 38000 bodov 10% ale spotrebou a teplotou som niekde úplne inde.
Moje nastavenia:
Ventilátory na 6 ročnej Noctue D15 bežia na 1000 otáčok.
RAM 2x16GB@5600Mhz
Thermal limit je 80 stupňov, pri paste je napísané že do 80 stupňov nesche (limitujúci faktor, HWinfo mi ukazuje package power 125-130W pri encodingu)
PPT 142W, TDC 110A, EDC 170A
CPU boost clock override -750Mhz
Curve optimizer som pomaly per core týždeň optimalizoval na 1 chybu per core per hour a následne som všetko zvýšil 5 kvôli stabilite
PC prešlo cez max test stability OCCT CPU&RAM. Následne 5 dní 24h denne encodovalo 2 videa zároveň plus rôzna ďalšia záťaž. Ani jedno video nebolo chybné čo bol lepší výsledok ako som čakal.
Moje postrehy pri ladení spotreby 7950X:
Skúsil som ponastavovať všetko ako je vyššie uvedené (okrem PPT ktoré bolo 125W) a meniť jednotlivé parametre a púšťať R23.
CPU boost clock override mal prekvapivo malý vplyv na R23 single core test ale vcelku výrazný na spotrebu. Pri nastavení +200 a -250 boli výsledky rovnaké 1975 bodov a 16,4W na jadro, -500 to bolo 1885 bodov a 15,5W, -750 1800 bodov a 12,2W a pri -1000 1715 bodov 10,1W. Takže pri znížení z max na -750 sa prišlo o 10% výkonu a spotreba klesla o 35%. Na multicore test to malo menej ako 5% vplyv.
Curve optimizer pri nízkych CPU boost clock, PPT a teplote mal skoro nemerateľný vplyv na R23.
Vypnutie PPT na ST nemá vplyv. MT sa trochu zvýši ale potom narazí na teplotný limit kedy core package skáče okolo 125-130W.
Nastavenie ventilátorov:
Nastavenie ventilátorov je pri 7950X oproti 1700 je úplne iné. Pri 1700 som nastavil na chladiči pri 50 stupňoch min otáčky a pri 90 max otáčky. Pri 7950X v default nastaveniach teploty veľmi rýchlo stúpajú a následne aj klesajú. Prvé dni mi manželka išla hlavu odtrhnúť, čomu som sa nečudoval, lebo ventilátory pulzovali ako šialené. V BIOSE okrem nastavenia rýchlosti natvrdo nebolo možné s tým bojovať. Namiesto SpeedFanu som začal používať Fan Control. Teplotný senzor som použil CCDs Average ktorý oveľa menej skáče hlavne keď sa záťaž zamkla na jednom jadre. Nastavil že sa teplota priemeruje jednu minútu.
Teraz sú max otáčky také isté ako pred tým (min 450, max 1000) ale o PC ani nevieme. (intake 2x140mm a outake 1×140 je nastavený o 200 otáčok menej kedy ich prehlušia ventilátory na Noctue D15)
Vďaka za vyčerpavajúci komentár so skúsenosťami z bežnej praxe.
O aké pamäťové moduly sa jedná? Skúšali ste ladiť aj frekvencie pamäťového radiča (FCKL/UCLK)? Uncore je na 1500 MHz?
Úprava hodnoty PPT nemá na nič vplyv z dôvodu „nízkeho“ výkonu, ktorý sa už od TDP 35 W (PPT 47 W) vyššie obvykle príliš nemení. To snáď iba s mimoriadne výkonnými chladičmi, ktoré zaťažené jadrá Ryzen 9 7950X v ST záťaži držia pod 70 °C, čo umožňuje dosiahnutie 5,85 GHz.
Jedná sa o Patriot Viper Venon PVV532G620C40K. Priamo tieto nie sú v MSI compatibility zozname ale ich RGB verzia, ktorá by mala byť identická, tam je. Pri 6200Mhz by mali fungovať 2 moduly, pri 6000Mhz 4. Tiež je tam napísané „CPU quality is the key for reaching over 6200MHz.“ tak možno som iba fakt nemal šťastie na CPU.
Hlavne som zmätený tým že pri 5600Mhz sú fakt rock solid a pri 6000Mhz do 2h BSOD pre web browsingu a keď som pustil OCCT memory test tak do 5 sekúnd tam bolo kopec chýb.
S FCKL/UCLK som nič nerobil, RAMku som nikdy netaktoval tak som iba menil profily v EXPO.
Nejde o taktovanie pamätí. Niektoré dosky s povolenim Expo vynútia vyššie frekvencie pamäťového radiča a i to môže eventuálne pri vyššej priepustnosti spôsobovať nestabilitu systému. Podrobnejšie sme to riešili v teste Aorus X670 Elite AX. Predpokladám, že vo Vašom prípade bude UCLK 1500 MHz, keď to tak B650 Tomahawk nastavuje aj s našimi testovacími pamäťami (DDR5-6000), ktoré rýchlostne od tých Vašich zase až tak ďaleko nemajú.
pises to vo februari, v172 ktory opravuje expo vysiel az 06.2023.. Ja som dosku kupoval teraz piatok a kym som nenahodil ten v172, tak sa expo6000 sekalo => nemohlo ti to fungovat pred pol rokom…
A napriek tomu… Asi nebudú DDR5-6000 ako DDR5-6000 a (ne)stabilita môže byť závislá aj od použitého CPU.
Pokiaľ si myslíte, že sme si výsledky snáď vymysleli, tak s tým nepomôžem. 🙂
7950X: Není vcelku jedno, že nebyla vydaná verze bez X? Ľubo mi potvrdil, že lze nastavit Eco Mode stejně jako u předchůdců. Na 3950X/X470 (MSI) jde s nejnovější verzí UEFI příkon umravnit až na 45W. Vydat takový model má pak smysl jen pro OEM (výrobce hotových sestav).
Ryzen 9 7950 (bez X) by bol asi lacnejší. Rodziel maloobchodnej ceny medzi R9 7900X a R9 7900 je okolo 60 eur… podľa trendu zväčšujúceho sa rozdielu smerom k vyšším modelom procesorov by to u 7950(X) mohlo atakovať sto eur. A teraz mi napadá, že za takých podmienok by už asi dochádzalo k určitej kanibalizácii R9 7900X (Ryzenom 9 7950 za podobné peniaze).
Z textu je zřejmé, že to mínil hlavně z pohledu efektivity a provozních vlastností. Nakonec taky i před tím obšírně rozebírá degradaci staršího čipu.
Jasné. Ona tá efektivita paradoxne asi môže byť vyššia u X modelov. Tým, ako sú stavané na vyššie frekvencie, s ktorými súvisia vyššie „kvalitatívne“ nároky. Snáď sa nám raz podarí dostať k testu, v ktorom sa bude pri rovnakom výpočtovom výkone hladať čo najnižšia spotreba. Samozrejme by to muselo vychádzať z piremeru viacerých vzoriek každého modelu.
Zabudol som tu napísať rozdiely medzi CCD.
Ako kremík ide z linky tak sa testuje na zopár vecí a potom sa mu dá nálepka čo bude. Sú veci ktoré korelujú viac a niektoré menej. Chápem to tak že výkon a spotreba má istú koreláciu ale nie je to isté. Nikde som to nenašiel napísané ale podľa toho čo som videl na fórach a čo som ja otestoval tak v prípade 7950X sú v nej 2 CCD. Jedno je zamerané na výkon a druhé na spotrebu. Prvé to dosahuje tým že zvláda vyššie napätie a s tým ide ruka v ruke vyššia frekvencia. Druhé zas zvláda nižšie napätie pri rovnakej frekvencii a nižšie napätie znamená nižšia spotreba.
Prvé CCD je primárne, na neho dáva aj OS primárne záťaž a drží sa na max teplote. Pri ňom mi vyšli v Curve Optimizer tieto hodnoty (menej ako 1 chyba za 10 minút): -24, -26, -22, -23, -13, -15, -23, -18.
Druhé CCD je skôr sekundárne, stále je približne 5 stupňov pod teplotným limitom ak je celé CPU zaťažené zároveň. Pri ST záťaži dosahovalo trošku menšie frekvencie a CO hodnoty pre všetky jadrá sú maximum čo sa dá nastaviť a to -30 s tým že najhoršie malo iba 1 chybu za 78 minút testov takže by v pohode mohlo ísť napätie dole keby sa dalo nastaviť viac.
Pre zaujímavosť, pustil som teraz do kolečka R23. Prvé CCD má v priemere 4525Mhz, 6,2W per core a 77 stupňov. Druhé CCD má 4545Mhz, 5,8W a 73 stupňov.
CO som zbytočne ladil príliš dlho pre moju potrebu. Keby som to neladil na spotrebu ale výkon tak som videl na fórach že vtedy to vedelo urobiť 10% k max výkonu. Keď som sa zamýšľal nad tým mojím výsledkom a krivkou napätia/frekvencie/spotreby tak pri nížších frekvenciách to napätie až taký veľký rozdiel neurobí.
Ono ide hlavne o ľudí ktorí si nestavajú PC. Ja si staviam pre seba PC ale viacerím som „stavial“ PC štýlom na Alze (poprípade Tichepc.sk) si vyklikaj tieto komponenty a priplať si 30€ nech ti to postavia (aby to mohli ako celok vyreklamovať). A tí nechavajú všetko na defaulte. Potom príde kamoš ku mne a čuduje sa že môj PC skoro nepočuje a jeho prehluší firemný nb.
A tiež ukázať v testoch že Zen 4 vôbec nemusí byť nanžratá obluda.
Inak chápem že nemá veľký zmysel vydávať 7950 bez X. Ľudí pre ktorých je priority výkon na watt je málo a tých zopár si to nastaví tak ako chce. A výkonvo by 7950 bola tak isto ako 7900X.
Ještě k těm ventilátorům, měla by jít nastavit regulace dle teplot VRM (MOS), ne?
Dá sa určite nastaviť v BIOSe na väčšine headerov, neviem či sa dá nastaviť na „CPU“ header.
Minimálne ale vo Fan Control sa dá ale je to núdzovka kvôli nízkemu rozsahu teplôt a vysokej hysterézii.
HWinfo mi ukazuje teplotu v záťaži pre System 55, MOS 60, Chipset 55, VR 65 s tým že v miestnosti mám ani nie 25 stupňov a package power je 120W. Z hlavy presne neviem ale mimo záťaž sa mi zdá že sú tak o 10-15 stupňov menšie.