Test Sapphire RX 6650 XT Nitro+: Suverénnejšie proti RTX 3060

Metodika: ako meriame spotrebu

Radeon RX 6650 XT v ponuke AMD nahradzuje grafickú kartu RX 6600 XT. Tá za určitých okolností výkonnostne poráža GeForce RTX 3060, ale vždy iba tesne. Teraz, po frekvenčnom zrýchlení GPU a zvýšení pamäťovej priepustnosti, je dominancia Radeonu už jednoznačná a efektivita je pritom stále na strane AMD. Nereferenčné vyhotovenie Sapphire Nitro+ je navyše nadštandardne tiché – po novom je chladič o dosť robustnejší.

Metodika: ako meriame spotrebu

Spôsob merania spotreby sme ladili pomerne dlho a ešte nejaký čas ho ladiť budeme. Ale už teraz máme k dispozícii prípravky, s ktorými môžeme spokojne fungovať.

Aby ste dostali presnú hodnotu celkovej spotreby grafickej karty je treba mapovať interný odber na slote PCI Express a externý na prídavnom napájaní. Na analýzu slotu PCIe bolo treba zostrojiť medzikartu, na ktorej meranie spotreby prebieha. Jej základ sú odpory kalibrované na presnú hodnotu (0,1 Ω) a podľa výšky úbytku napätia na nich vieme vypočítať prúd. Ten následne dosadzujeme do vzorca k zodpovedajúcej hodnote výstupného napätia ~ 12 V a ~ 3,3 V. Úbytok napätia je pritom natoľko nízky, že VRM grafickej karty nijako nerozhodí a na výstupe je stále viac než 12/3,3 V.

Spotrebu meriame na karte medzi grafikou a slotom PCI Express. O návrh a realizáciu sa ochotne postaral Rado Kopera (ďakujeme!)

Na podobnom prípravku pracujeme aj pre externé napájanie. Pri ňom sú však dosahované podstatne vyššie prúdy, je nevyhnutná aj dlhšia kabeláž a viacero priechodov medzi konektormi, čo znamená, že úbytok napätia bude treba odčítavať na ešte menšom odpore 0,01 Ω, súčasný stav (s 0,1 Ω) máme zatiaľ nestabilný. Dokým to poriadne vyladíme budeme na merania na kábloch používať prúdové kliešte Prova 15, ktoré takisto merajú s peknou presnosťou, akurát majú rozsah do 30 A. To ale stačí aj na OC verziu RTX 3090 Gaming X Trio. V prípade, že by bola nejaká karta cez rozsah, je vždy možnosť realizovať meranie spotreby na dvakrát (najprv na jednej a potom na druhej polovici 12 V vodičov).

A prečo sa vôbec trápime s takýmito prípravkami, keď má Nvidia analyzátor spotreby PCAT? Pre úplnú kontrolu nad meraniami. Zatiaľ čo naše zariadenia sú transparentné, tak to od Nvidie používa procesor ktoré môže (ale samozrejme i nemusí) merania rôzne prifarbovať. Po testovaní grafiky AMD na meracom prístroji Nvidia by sme asi pokojne nezaspávali.

Na čítanie a záznam meraní používame riadne skalibrovaný multimeter Keysight U1231A, ktorý vzorky posiela do XLS. Z neho získavame priemernú hodnotu a dosadením do vzorca s presnou hodnotou výstupných napätí na vetve získavame podklady do grafov.

   

Čiarové grafy s priebehmi budeme rozoberať pre každú časť napájania zvlášť. Aj keď podiel na 3,3 V je obvykle zanedbateľný, monitorovať ju treba. Ťažko povedať, čo táto vetva presne napája, ale obvykle je odber na nej konštantný a keď tak sa mení iba s ohľadom na to, či sa vykresľuje statický alebo dynamický obraz. Spotrebu meriame v dvoch náročnejších hrách (F1 2020 a Shadow of the Tomb Raider) a jednej menej náročnej (CS:GO) s nastavením najvyšších grafických detailov a rozlíšenia UHD (3840 × 2560 px). Potom v pri 3D renderingu v Blenderi s použitím renderera Cycles na známej scéne Classroom. Okrem testov s vysokou záťažou je však dôležité mať prehlaď o odbere vo webovom prehliadači (tým je v našom prípade akcelerovaný Google Chrome), kde trávime tiež dosť času. Jednak teda pri sledovaní videa alebo pri prechádzaní stránkami. Obvyklej priemernej záťaži tohto typu zodpovedá stránka FishIE Tank (HTML5) s 20 rybičkami a webové video v našich testoch spotreby zastupuje vzorka s kodekom VP9, dátovým tokom 17,4 mb/s a 60 fps. Naproti tomu testujeme spotrebu videa i offline, v prehrávači VLC. To na vzorke HEVC (45,7 mb/s, 50 fps). A nakoniec ešte odber grafickej karty zaznamenávame aj  na pracovnej ploche nečinných Windows 10. S jedným i s dvoma aktívnymi monitormi UHD@60 Hz.


  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Zen 6 konečně přinese pokročilejší 2.5D čiplety, má RDNA 5 GPU

Zatím se objevilo jenom málo informací o tom, co přinesou procesory AMD Ryzen s architekturou Zen 6. Samotné jádro by mělo být evolucí Zenu 5, protože AMD používá cosi jako „tick-tock“ model, kdy sudé architektury jsou méně agresivní a rozvíjejí novinky uvedené v lichých. Ale vypadá to, že vše ostatní v SoC okolo jádra by naopak mohlo být docela radikální posun, který úplně změní stárnoucí koncepci „uncore“ u desktopových Ryzenů. Celý článok „Zen 6 konečně přinese pokročilejší 2.5D čiplety, má RDNA 5 GPU“ »

  •  
  •  
  •  

Microsoft zpřísnil požadavky Windows 11, už nepojedou na Core 2

Když vyšly Windows 11, měly poměrně striktní hardwarové požadavky například s povinným TPM2, což chvíli dělalo spoustě lidí vrásky. Oficiálně navíc podporují jen velmi omezený seznam nových procesorů s nejasnou hrozbou, že na starších nemusí například fungovat budoucí aktualizace. Nyní Microsoft potichu utáhl šrouby. Naštěstí ne tak, že by opravdu začal vymáhat tento seznam, ale systém přestane fungovat na řadě starších procesorů. Celý článok „Microsoft zpřísnil požadavky Windows 11, už nepojedou na Core 2“ »

  •  
  •  
  •  

AMD potvrdilo detaily Zenu 5: 6 ALU, AVX-512 s plným výkonem

Letos (snad v třetím kvartále) vyjdou procesory AMD s novou architekturou Zen 5. Bude to opět velká změna, zatímco předchozí Zen 4 byl v podstatě evoluce Zenu 3, a podle různých nepřímých náznaků, mezi nimiž jsou i výroky architekta Mike Clarka, by to prý mohla být vůbec nejzajímavější architektura AMD od prvního Zenu. Je zajímavé, že až dosud o ní byly informace z jediného youtuberského zdroje. Právě ale byly oficiálně potvrzeny přímo z AMD. Celý článok „AMD potvrdilo detaily Zenu 5: 6 ALU, AVX-512 s plným výkonem“ »

  •  
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *