Ako testujeme
Že je 32-jadrový zlepenec AMD najvýkonnejší desktopový procesor súčasnosti už dobre viete. Oproti konkurenčnému CPU Intelu má však i vyššie výdaje tepla. A už i ten nenechal v testoch nič chladné. Aký má teda výkon na watt tento monštruózny Ryzen? Ako sa s ním popasujú bežne dostupné dosky s tradičným chladením a kde sú hranice? Všetko sme otestovali na ASRock X399 Taichi.
Predtým, než sa zaryjeme veciam hlbšie pod kožu, zopár kľúčových informácií ku komponentom testovacej zostavy. Základná doska má pre procesor vyhradených osem fáz so 60A MOSFETmi IR3555M. Na doraz by mali byť schopné na doraz dodať 960 W. K takémuto výkonu sa, samozrejme, za normálnych okolností (tj. bez extrémneho chladenia) ani vzdialene nepriblížime.
K procesoru používame špičkové pamäte (4× 8 GB) G.Skill Flare X s aktívnym XMP (3200 MHz/CL14). Priepustnosť v Aida64 dosahuje 80 GB/s pre zápis i čítanie. Latencia je potom zhruba 64 ns. A nakoniec tretí dôležitý komponent – chladič Noctua NH-U14S TR4-SP3, zvládne na TR 2990WX viac, než by ste možno očakávali. Ale zoberme to pekne poporiadku.
Ako testujeme
V rámci príprav odstraňujeme z napájacej kaskády základnej dosky pasív VRM a štartujeme zostavu bez neho. To ale iba na chvíľku, za účelom termovízie a zistenia, ktorý z MOSFETov sa najviac zahrieva. To preto, aby sme naň mohli nainštalovať termočlánok a počas testov z tohto miesta odčítavať teplotu. Vtedy je už pomerne ťažký, 300-gramový, pasívny chladič na svojom mieste.
Okrem priemernej teploty jadier je dôležitá i hodnota tCTL (T Control), ktorá umelo navršuje reálnu teplotu jadier o +27 °C. Je to z bezpečnostných dôvodov. Keď tCTL dosiahne 115 °C, procesor začína throttlovať/zhadzovať násobič na 5,5. To je jeden z dvoch dôvodov, kedy už môžeme hovoriť o prehrievaní, ktorého vplyvom je rapídna strata výkonu. Rovnako sa procesor správa i v momente, kedy interný teplotný snímač (VR) z napájacej kaskády hlási 120 °C. Frekvencia vtedy klesá na 550 MHz.
Testy prebiehajú tradične vo veternom tuneli so štvoricou ventilátorov Noctua NF-A12S PWM nastavených na 5 V (cca 610 ot./min). Systémové chladenie je mimoriadne dôležité, na takom benchtable by teploty napájania dosahovali podstatne vyšších teplôt.
Cieľom týchto testov bolo nájsť čo najúspornejšie, ale pritom stabilné nastavenia v optimálnych podmienkach reálneho prostredia. Na úvod začíname s UEFI na „auto“, potom hľadáme čo najúspornejšie nastavenia, ale súčasne pri zachovaní pôvodného výkonu. Ďalej z ohľadom na čo najvyššiu efektivitu a stabilitu vytvárame (a testujeme) i profil pre OC.
Zvolený záťažový test je extrém extrémov, FFT je v Prime95 nastavené na konštantných 128K. Takáto záťaž vytrieska z procesoru ešte viac než konvenčné presety či IntelBurnTest s AVX Linpack. Záťaž trvá 900 sekúnd. Pomocou termovízie v 15 minúte odčítavame zahrievanie pasívu a maximálnu „viditeľnú“ teplotu v oblasti napájacej kaskády.
Od 11. do 14. minúty cez power meter RS-232 Extech 380801 zase logujeme spotrebu celej zostavy. Vďaka použitiu napájacieho zdroja Seasonic Prime Titanium (650 W) s naozaj vysokou účinnosťou sú tieto výstupy veľmi blízko reálnemu príkonu komponentov.
