Aerodynamická musí byť aj mriežka
Prečo má v skrinkách a zdrojoch plocha mriežok pred ventilátormi takmer vždy nepraktické výseky na priechod vzduchu? Či je to z dôvodu ľahostajnosti k všestranne poctivému výrobku alebo z nevedomosti o tom, ako neefektívne riešenie to je, teraz nezistíme. Vypracovali sme ale porovnávajúci test, ktorý odkazuje na to, aké zhoršenia šesťuholníkové mriežky spôsobujú. Oproti nereštriktívnym kruhovým vyrobených z drôtov sú rozdiely výrazné.
Priznajte sa, koľko ste už vyzerali mriežok? Je na počudovanie, že takéto dorábky majú zmysel aj v súčasnosti. Stále sa totiž v počítačoch používajú mriežky, ktoré zvyšujú hlučnosť ventilátora a súčasne znižujú jeho prietok. Chladiaci výkon na jednotku hluku sa tak výrazne zhoršuje. A pritom stačí upraviť tvar výseku.
Z nepochopiteľných dôvodov sa medzi výrobcami najviac udomácnila šesťuholníková mozaika. Niektorí používajú štvorčeky, kruhy či nejaký iný, pravidelne sa striedajúci vzor. V lepších prípadoch vídať pomerne úzke steny medzi výsekmi, vďaka čomu je priestor pred ventilátorom viac otvorený a menej reštriktívny. Chladiacu efektivitu to síce zvyšuje, ale znižuje sa pevnosť konštrukcie a hlavne, ani tá efektivita nie je taká, aká by mohla byť s drôtenou kruhovou mriežkou. S tou sa už ale viac-menej (a teda skôr menej ako viac) stretávame iba pri napájacích zdrojoch ATX.
V moderných skrinkách sa už neobjavuje a aj firmy, ktoré ju kedy vo svojich návrhoch používali, od tohto typu mriežky upustili. Hlavným dôvodom bude zrejme šetrenie. Vyraziť do plechu zadného panela vzorované sito je podstatne lacnejšie ako vyraziť kruh a k nemu ešte vyrábať drôtenú mriežku. Ale aby bola poriadna mriežka „drahá“ aj pre 500-eurové skrinky? V lacných skrinkách samostatnú kruhovú mriežku neočakávame, ale aj v rámci nich by výrobne nenákladné výseky do plechu mohli kopírovať kruhovitý tvar.
Za ostatných 7–10 rokov sa ale mriežky v skrinkách predsa len trochu zmenili, k lepšiemu. Vstupné ventilátory sa už často inštalujú iba cez bočné koľajničky a s mriežkou už nijako nebojujú. Ktovie, do akej miery to tak výrobcovia robia pre samotné ventilátory. Zrejme to bude hlavne z dôvodu rozmachu AIO vodníkov a ich častej podpory za čelným panelom (keďže strop je pre ne často nízky). Vzadu, na výduchu, je ale mriežka vždy. Tam chráni nielen počítač samotný, ale i používateľa či iné živé tvory, ktorým by mohol stret s ventilátorom ublížiť. V týchto miestach je ale zase vždy neefektívne vzorovaná mriežka. Jednu takú sme si aj my vyrobili na testy ventilátorov. Má šesťuholníkovú perforáciu, ktorá z celkovej plochy tvorí 50 % (polovica je teda „uzatvorená“). Do duelu potom máme tradičnú kruhovú mriežku z 1,5 mm hrubej guľatiny.
Na merania sme použili ventilátor Noctua NF-A12x25 PWM. Jednak preto, že sa jedná o pomerne populárny a dobre rozšírený ventilátor. Navyše je z vyššej cenovej kategórie a dá sa predpokladať, že jeho majiteľov bude zaujímať, ako si poradí s prachovými filtrami. Nielen filtre, ale aj iné prekážky budeme síce používať v rámci štandardných testov ventilátorov, ale vhodný je aj samostatný článok s trochu upravenou metodikou.
Prietok aj tlak meriame vo veternom tuneli tak, ako sme opisovali v metodike na testy ventilátorov, trochu inak ale meriame hlučnosť. Tú v týchto testoch mriežok nezarovnávame na rovnakú hladinu, ale máme fixné hladiny prevádzkových napätí testovacieho ventilátora. Je to z dôvodu, aby bolo z testov mriežok (ale aj prachových filtrov, ktoré máme už otestované) vidieť nárast hlučnosti, ktorý je spôsobený väčším mechanickým odporom, pokiaľ sa pred alebo za rotor postaví prekážka. NF-A12x25 PWM tak používame s 9 V (~ 1650 ot./min), 7 V (~ 1330 ot./min) a 5 V (~ 980 ot./min). Pri maximálnom výkone sme netestovali, pretože málokto bude prebíjať prachové filtre rýchlosťou okolo 2100 ot./min, pri ktorých je, prirodzene, hlučná aj Noctua.
Vyšších hladín hluku vo výsledkoch sa nezľaknite. Sú také preto, že na dostatočne vysoké rozlíšenie aj pre veľmi nízke otáčky parabolickým goliérom okolo hlukomera zvyšujeme citlivosť snímania. Rovnaký prípravok používame aj pri hĺbkovej analýze zvuku, kde hladinu hluku m meriame v rozsahu 20–20 000 Hz na 240 frekvenciách. Viac k tejto problematike sa dočítate v článku Vyznajte sa v meraniach frekvenčných charakteristík zvuku. Ak vás zaujímajú testy ventilátorov a zatiaľ neviete čítať spektrografy, odporúčame si doplniť prehľad, bude sa vám hodiť.
Článok pokračuje ďalšími kapitolami.
- Contents
- Aerodynamická musí byť aj mriežka
- Výsledky: Vplyv na prietok, tlak a hlučnosť
- Výsledky: Frekvenčná charakteristika zvuku
- Buďte nároční, požadujte funkčné tvary
Vďaka za test.
Nebolo by lepšie keby v tebuľke s frekvenciami a dBu sa hodnoty zaokrúhľovali? (napr. na cezlé Hz, dBu tiež kľudne aj na celé čísla)
Viete nejako vysvetliť zmyznutie špičky na 200hz pri hexa mriežke? Tá bola doteraz vo všetkých prípadoch.
Neviem ako je to technicky možné ale bolo by top keby ste mali spektograf robený ako na notebookcheck.net kde sa grafy prekrívajú napr. sekcia Speaker – Pink noise:
https://www.notebookcheck.net/realme-GT-NEO-2-Smartphone-Review-Challenge-to-the-top-class.581703.0.html
Viac desatinných miest pôsobí mätúco? V príapde frekvencií sú to presné/surové hodnoty a znižovať rozlíšenie zaokúhľovaním dBu sa mi, priznám sa, veľmi nechce. Ale ešte nad tým porozmýšľam. 🙂
Frekvencia 200 Hz s prekážkou pred rotorom nedominovala s plastovým filtrom a ani bez prekážky. Tie pruhové grafy sú export z TrueRTA, teda z aplikácie, v ktorej sa frekvenčná charakteristika zvuku meria. Na zložené grafy s prekrývajúcimi sa stĺpcami by sme museli grafy vytvárať ručne. To, samozrejme, možné je a je to dobrý tip, ale hneď to asi nezvládneme – veľa palčivejších vecí. No príde čas aj na to. Určite sa to dá spraviť aj lepšie a interaktívnejšie. Každopádne zatiaľ sa dajú tie spektrografy medzi sebou pekne porovnávať tak, že medzi nimi preklikávate. Naformátované sú všetky rovnako, takže jediné, čo v obrázkoch skáče, sú pruhy s intenzitami hladín hluku jednotlivých frekvencií.
Čím viac číslic tým väčší problém je pre mozog to číslo spracovať.
V práci máme na to viac pohľadov. Zaokrúhľueme väčšinou na 3-4 číslice a pri veľkých/malých číslach prípona (napr. 1,23; 12,3; 123; kilo, mega, mili…) alebo na presnosť merania (presnosť 5%, 1,23 -> 1,25). Samozrejme ak je to možné je to vizuálna vec a interne rátame s max. presnosťou. Netreba zabúdať na oddeľovanie tisícok napr. medzerou.
Musím sa priznať že rozklikávať tie grafy ma nenapadlo a ide to super. A aj vďaka tomu som videl že som sa mílil a fakt rpi tých dvoch prípadoch to bolo na minime.
To bude pravda, že menej číslic znamená lepšiu orientáciu. Jasné, v niekorých prípadoch sa to dá elegantne riešiť aj predponami, ale zrovna pri tých frekvenciách treba do grafov a tabuliek vypichnúť univerzálnu jednotku, buď Hz alebo kHz a keďže tam je ten veľký rozsah, tak 20–20 000 Hz alebo 0,020–20 kHz je na jedno kopyto s tým, že ten variant s kHz pre nižšie frekvencie vyzerá teda pekne neprirodzene. Asi by to bolo možné zaokruhliť na celé čísla a hladiny hluku v dBu na jedno desatinné miesto. Než sa nejako rozhodnem, budem chvíľu zvádzať vnútorný boj. 🙂
Viem, že to hraničí s chorobou a väčšina ľudí to takto nehrotí, ale desatinné miesta sa mi škrtajú naozaj ťažko. Čo by som dal zato, keby z manometra vodné stĺpce liezli s troma ciframi za desatinnou čiatkou alebo aspoň s dvoma a nemusela byť pre stotiny nevyhnutná konverzia z jemnejších milibarov.
Keď som videl „0,020–20 kHz“ tak ma až zabolelo 😀
Hlavne som myslel 3. kapitolu tabuľku „Dominant sound freq. and noise level, Noctua NF-A12x25 PWM@7 V“ a grafy v tej kapitole kde by som hneď sekal tie 3 čísla za desatinnou čiarkou.
Neviem či ste niečo nemenili lebo sa teraz všetky kapitoly volajú „Aerodynamická musí byť aj mriežka“
Dajú sa tu do komentárov vkládať obrázky?
— Neviem či ste niečo nemenili lebo sa teraz všetky kapitoly volajú „Aerodynamická musí byť aj mriežka“
Toto neviem, čo je, sakra. WordPress sa asi zbláznil, pretože ani raz som takto tie kapitoly nepomenoval a opravujem to už tretíkrát. Ale pravdepodobnejšie bude to, že som pri rannajších opravách pred spaním (achjo, ten obrátený režim… ) z nepozornosti vplyvom vyčrepania robil nejakú kravinu. No, snáď to nebude zákernosť. Martin? 🙂
Obrázky vkladať možné je, cez HTML tag img. Keby to náhodou nešlo, dajte vedieť a pokiaľ sa zareistrujete, tak vám zvýšime vám oprávnenia. Na základnej úrovni, pri východiskových právach máme na webe ochranu proti spamu, ktorá niekedy odmieta aj bežné URL.
Ľubo, nechcem byť nejaký impertinentný, ale videl si už špirálu? napr. to čo má slimák na ulite, či pružina, aj keď toto nie je dobrý príklad, ale v princípe je to tiež krivka, len otočená okolo osi, nie bodu… ukázané mriežky sú drôty ohnuté do kruhu pripevnené ako sústredné kružnice, tak skôr by som to nazýval len „kruhová mriežka“ podľa tvaru, aj keď môžu byť vysekané do plechu kľudne do kruhu, akože aj sú a naproti tomu mriežky z drôtu môžu byť špirály, t.j. z jedného zatočeného dlhého kusu drôtu, ale prisámbohu, takú som ešte nevidel…
Jasné, moja chyba, opravené. Správne je to, samozrejme, kruhová mriežka. Vďaka za upozornenie. 🙂
Správně je to podložka pod hrnec 😛
Podobná sa používa aj na grilovanie. 🙂
Vďaka za test, výsledok podľa očakávania. 🙂 Tiež nechápem aký je problém u high-end modelov skriniek nechať holý otvor a pribaliť jeden alebo viac druhov mriežky na výber. Zjavne to výrobcovia nevidia ako prioritu. Aj v Lian-Li od toho upustili. Ale pekne na tomto vidieť čo všetko treba brať do úvahy ak chce človek ladiť akustiku naozaj do detailov. Nestačí skrinka s dobrým airflow ani kvalitné ventilátory, keď to vie o desiatky percent degradovať taká vec ako mriežka na otvore.
Napadlo mi aj, či to nemože byť z estetických dovodov…. že by tá mriežka nebola v súlade so súčasnými vizuálnymi očakávaniami. V čiernej by ale IMHO vyzerala lepšie ako čokoľvek z toho, čo sa dnes používa. Ale možno som zaujatý? 🙂
Asi to bude kombinácia všetkého. Aj dizajn, aj výrobné náklady a časová nenáročnosť. Vyrazia to naraz do plechu popri všetkom ostatnom a vybavené. Keď sa na to nikto nesťažuje, nemajú dôvod to meniť.
Problém to samozřejmě je. Někdo musí naohýbat drát, vyrobit z něj mřížku a tu pak pomocí 4x samořezných vrutů přidělat.
Oproti tomu výroba plechové mřížky je jen o raznici, pokud se takových plechů vyrobí tisíce, není nad čím váhat. Důvod je čistě ekonomický, výroba ražené mřížky je zásadně levnější, z BOM odpadá spousta materiálu a z výrobního postupu spousta operací (což je asi ještě důležitější).
Když jsem byl mladý (těsně po revoluci), tak všechny PC měly mřížky z drátu, byla to nejčastější forma zabezpečení pohyblivých částí, jenže taky to PC stálo desítky tisíc Kčs. Pak přišly první ražené, které evokovaly právě ten drátový profil, po nich přišly ražené s klasickými kruhovými dírkami a nakonec jako vylepšení poměru vyděrované plochy tyhle „plástve.“
a ještě jeden důvod jsem zapomněl: pokud chcete použít drátovou mřížku, musíte pod ni osadit ventilátor, do kterého se pak „zahryznou“ vruty. Takže výrobci kejsů nemůžou udělat jen přípravu (vykroužit díru), ale musí osadit i ventilátor, což je další důvod, proč se tyhle typy mřížky vytratily.
„Důvod je čistě ekonomický…“
Prečo ale tá raznica nemá tvar tých sústredných kružníc? To by výrobu nepredražilo a problém snáď nebude ani v realizácii. Navyše, keď pri skrinách zdrojov to stále ide… na modernej počítačovej skrinke som takýto tvar snáď ešte ani nevidel. By ma skrátkazaujímalo, prečo sa presedlalo neefektívnejšie riešeia aj na úrovni vyrazených profilov (o drôtenej mriežke sa zatiaľ vôbec nebavme…) 🙂
„…všechny PC měly mřížky z drátu, byla to nejčastější forma zabezpečení pohyblivých částí, jenže taky to PC stálo desítky tisíc Kčs. Pak přišly první ražené…“
Preto by som poriadnu mriežku očakával aspoň v high-ende, ale bohužiaľ. A poriadnou myslím fakt tú kruhovú drátenú. Pri porovnaní takejto s iba „vyrazenou“ by sme asi tiež narazili na to, že tie ostré hrany ženú zvuk do nepríjemnejších frekvencií.
Ano, přesně tak. Podle mě to naráží na problém malé otevřené plochy – viz toto: https://i.ytimg.com/vi/lI-2SMqznCo/maxresdefault.jpg (což byl typický znak pro levné AT zdroje okolo let 95-00) nebo toto (tam bych zase asi hádal, že budou šumy a svisty): https://media.istockphoto.com/photos/old-computer-power-supply-pc-computer-equipment-picture-id468331504?s=612×612
A high end? Ten se už IMHO pár let reálně nedělá, aspoň já ty skříně s prémiovou cenou, ale dosti diskutabilními vlastnostmi, za něj nepovažuju.
Toto sú ale úplne iné layouty. Zdroje som myslel z novodobejšej historie či súšasné, kde je použitý 120–140 mm ventilátor. Niektoré drôtenú mriežku stále majú, tak prečo nemôžu byť v skrinkách? Jasné, sú výrobne drahšie, ale to aj v rámci konštrukcie zdrojov a tam to zase až tak zjavne nevadí.
Je to síce pritiahnuté za vlasy, ale jedna vec mi behá po rozume. Nebude to asi dôvod, ale výrobcovia zdrojov majú určite väčší záujem v tom, aby bol ten airflow slušný aj pri nízkych otáčkach, pretože sa stlačí percento reklamácií. Výrobca skrinky asi príliš nerieši, či bude používateľ reklamovať grafickú kartu či základnú dosku, ktorú vyrába niekto iný. Inak si neviem príliš vysvetliť, prečo sa v rámci výroby zdrojov drôtená mriežka zaplatí a pri skrinkách z podobnej cenovej kategórie nie.
Pravda je, že kedysi boli vyrazené mriežky aerodynamicky lepšie, ale ale boli náchylnejšie na poškodenie a tiež na sa na nich dalo pri nešikovnosti porezať. 🙂 Takisto sa cez také výrezy ľahšie omylom prestrčí nejaký káblik a pri kolízii s rotorom môže zastaviť, poškodiť alebo aj odpraviť ventilátor. https://c1.neweggimages.com/ProductImageCompressAll1280/11-133-172-10.jpg
Môj názor je, že okrem ekonomických dôvodov sa prešlo na „sieťové výrezy“ aj kvôli bezpečnosti… aby nebolo možné strčiť prst do ventilátora. Obzvlášť detské pršteky. 😉 U zdrojov je to iné, lebo tie sú zavreté v skrinke.
plno skriniek sa stále dodáva s ventilátormi…
namiesto ventilátora kľudne môžu použiť napr. gumenú „maticu“ ako protikus, ale to… jajáááj, ďalšie náklady!
díky za test Ľubo, dopadol presne podľa očakávania – akustika trpí, vetranie tiež, ale to je len taký detail, hlavne že výrobca si uľahčí robotu, ušetrí pár centíkov a namiesto parádnej mriežky naseká diery s ostrými hranami…
mimochodom, nemáte nejaký spoľahlivý postup, ako vyrezať kruhový otvor do plechu? samozrejme flexu na hulváta nemyslím, niečo aby bol otvor naozaj kruhový, ale netrvalo to pol dňa…
Laser, a môžem odporučiť firmu Dendera.
dar přítele Lejzra nemám a posielať skrinku do Čiech na vyrezanie dvoch otvorov do skrinky mi nepríde príliš praktické, náhodou niekto v okolí ZA také niečo nerobí? a vlastne, dá sa takto vyrezať otvor do hotovej skrinky, t.j. nie do plochého plechu?
Úplne plochý byť asi nemusí, ale tu by to bolo na výšku cca pol metra a to už neviem (plus pri lejzri treba nejako izolovať druhú stranu, aby nebol deravý aj predok :)). Opísanie otvoru tou otočnou rezačkou bude asi lepšie, musíš napísať Ježiskovi. 😉
no, tá rezačka vyzerá celkom použiteľne na také to domáce vyrezávanie do skrinky. Ježiška s tým zaťažovať nebudem, však vieme, že…. 🙂
Záleží jakou požaduješ přesnost, hranu a jestli ti překáží lak. V rychlosti lze plamenem, ale koukám, že nějaký Malco Hole Cutter vypadá do podmínek domácí dílničky docela užitečně. Viz: https://www.youtube.com/watch?v=kn6xUG7wkAI
obyčajná kruhová diera do pc skrinky, odstrániť tie vysekané šesťuholníkové dierky, lebo keď vidím tie merania…
hento „udělátko“ vo videu by mi úplne stačilo
Ak mám pravdu povedať dosť ma to prekvapilo, netušil som že aj tento ešte relatívne vzdušný vzor (sú aj horšie na trhu) má až taký efekt aj na kvalitný ventilátor. Teraz si už fakt nebudem vôbec vedieť vybrať skrinku 😀
IMHO dôvod bude dizajn a zároveň jednoduchosť výroby, mriežky v dnešnej dobe pôsobia retro dojmom a dizajn je až na prvom mieste pri návrhu novej skrinky. Môžme byť radi že sa aspoň čiastočne ustúpilo od „akvárií“ a trochu sa hľadí aj na airflow, aj keď mám pocit že na chladenie GPU sa často zabúda.
Btw čistou náhodou sú nejaké plány na test skrinky Jonsbo D30 alebo D40?
D30 aj D40 su atraktívne skrinky, ktoré za test určite stoja. 🙂 Ak sa naskytne príležitosť, určite ich otestujeme.