V testoch Pentia G7400 sme sa nevenovali jeho chladiču, to teraz ale napravíme. Laminar RS1 sa dodáva aj s Celeron G6900, teda s ďalším úsporným procesorom, ktorého nároky boxovaný chladič výrazne presahuje. Aj v tejto triede je oproti minulej generácii je nárast efektivity a Laminar RS1 je pri rovnakej hlučnosti efektívnejší než predchodca s medeným jadrom, čo si zaslúži zvýšenú pozornosť.
Boxované chladiče Intelu by už rozhodne nemali byť terčom žiadnych posmeškov a neopodstatnenej dehonestácie. Taký Laminar RM1 je účinnejší (pri rovnakej hladine hluku má vyšší chladiaci výkon) ako Arctic Alpine 17 a o triedu nižší Laminar RS1 na tom nie je oveľa horšie.
Detaily chladiča Intel Laminar RS1
Rozmery Laminar RS1 sú na chlp rovnaké ako u Laminar RM1, ktorý sa dodáva k výkonnejším procesorom (Core i3–Core i7). Na výšku má 47 mm a stále sa zmestí do viacerých veľmi malých skriniek s doskami Mini-STX, vrátane ASRock MiniDesk B660.
Laminar RS1 má s RM1 zdieľa veľmi veľa spoločných komponentov, medzi ktoré patrí aj ventilátor. V ďalšom texte tak bude prehľadnejšie a príjemnejšie na čítanie, keď sa poukážeme na rozdiely. Pri ventilátore je ale vhodné spomenúť, že sú použité veľké zahnuté lopatky, ktorých geometria sa osvedčila aj pri väčších ventilátorov.
Ventilátor RS1 má v priemere 80 mm a hoci je puzdro motorčeka pomerne veľké, tak veľká zostala aj plocha pre lopatky. Tá je určite väčšia, ako bývala na starších boxovaných chladičoch Intelu, hoci tento ventilátor už nemá šesť, ale iba päť lopatiek. Okolo ventilátora je potom rovnaká plastová korunka ako u RM1 s jedným rozdielom – chýba jej modré lemovanie vnútorného obvodu. To je ale dekorácia.
Korunka je odnímateľná, o pasív drží troma skrutkami. Z bočného pohľadu je dobre vidieť, že medzi plastovými rebierkami sú vzduchové medzery (netýka sa to iba RS1, ale aj RM1), ktoré znižujú efektivitu chladenia. Správne by okolo rotora mala byť nepriedušná obruč, podobná tej, ktorú má najväčší Laminar (RH1) z balení Core i9. Ventilátor by tak vyvíjal na pasív vyšší tlak a chladenie by bolo účinnejšie. Touto problematikou sa trochu zaoberal aj Mark Tyson z TomsHardware, ktorý okolo ventilátora urobil jednoduchý golier. Takýto, v podstate tunel, pokiaľ aspoň trochu presahuje na výšku ventilátor, na vstupe zabezpečuje aj laminárnejšie prúdenie. Rotor tak má k dispozícii viac vzduchu, čo sa tiež podieľa na vyššej efektivite.
Takýto tunel však predstavuje vyššie výrobné náklady a to je zrejme i dôvod, prečo v tejto triede chýba. Aj keď je teda zvláštne, že „sa zaplatili“ také objemné jadrá (špeciálne v rámci Laminar RM1, ktoré je z medi). Je však možné, že tie sa na výslednom chladiacom výkone podieľajú viac než aerodynamické úpravy okolo ventilátora.
Jadro Laminar RS1 je hliníkové podobne ako to mal Intel zaužívané aj v minulosti. Lacnejšie chladiče mali jadrá z lacnejšieho materiálu. Ale aj tak má pasív RS1 oproti starším hliníkovým monolitom podstatne vyššiu hmotnosť (177 g), takmer o 90 %. Čiastočne to je dané aj oceľovým krížom s push-pinmi, ktoré bývali pripevnené o rámček ventilátora. Teraz sú súčasťou základne.
Teplovodivá pasta je aplikovaná od výroby v troch prúžkoch, ktoré sa po inštalácii zlejú do homogénnej vrstvičky. Úmerne s väčším IHS procesorov Alder Lake sa zväčšil aj prierez jadra a iná je aj jeho povrchová úprava. Tá je jednak poniklovaná (predtým to bol surový hliník), jednak sa vyznačuje sústrednými kružnicami po strojovom obrábaní. Sú to veľmi jemné drážky, ktoré zväčšujú kontaktnú plochu s tepelným rozvádzačom procesora.
V rámci radiátora sa striedajú tri rôzne tvarované rebrá. A síce dva typy, ktoré sa na zväčšenie plochy rozvetvujú do „Y“. Z nich je jeden širší a druhý užší. Tam, kde sa už vidlička nezmestila, je priame, rovné rebro. Predtým, na starších chladičoch, to bolo buď alebo. Buď sa používali iba vidlicovité rebrá alebo rovné. Pri nových chladičoch sa tak vývojári evidentne viac zaoberali tým, aby bola pri podobných rozmeroch vyžarovacia plocha väčšia.
Chladič Laminar RS1 je oproti RM1 iný ešte v jednej veci, už nemá načierno eloxované rebrá. Tie zostali „prírodné“.
Metodika
Chladiče testujeme pri maximálnom výkone a pri nižších rýchlostiach, ktoré zodpovedajú fixným hladinám hluku 45, 42, 39, 36, 33 a 31 dBA. Hladiny hluku snímame hlukomerom Reed R8080 (s parabolickým golierom na zvýšenie citlivosti) zo vzdialenosti 15 centimetrov od zdroja zvuku (ventilátora).
Merania prebiehajú tradične vo veternom tuneli, s dvoma 500-otáčkovými Noctua NF-S12A PWM na vstupe a s rovnakým počtom týchto ventilátorov na výstupe. Teplota vzduchu (21–21,1 °C) na vstupe je stála, riadne kontrolovaná počas celého priebehu testovania. Testy prebiehajú na procesore Intel Core i5-12400 stepping H0 (t.j. variant s menším jadrom, ktoré majú aj Core i3, Pentiá a Celerony). To v režime bez napájacích limitov (priemerná spotreba CPU je vtedy okolo 93 W) a s PL2 obmedzeným na úroveň TDP (65 W). Záťaž simulujeme v Cinebench R23, testovacia základná doska je MSI MAG Z690 Tomahawk WiFi DDR4. Z logu okrem zahrievania CPU vyťahujeme do grafov aj teploty snímačov MOS a CPU socket. Výsledky teda ukazujú i to, ako ventilátor okrem pasívu ochladzuje aj okolie pätice so súčiastkami, ktoré sa zahrievajú na kritické hodnoty.
