Toto sme tu ešte nemali – ventilátor s nábežnými hranami lopatiek rotora na opačnej strane, ako bežné. Primárne sa to robí pre lepší výhľad na „ventilátory bez statorových vzpier“ v skrinkách s presklenými bočnicami. Okrem toho má takýto netradičný návrh aj celkom jasné a merateľné výhody a takisto nevýhody, aj čo sa týka funkčných vlastností. Poďme si všetko postupne rozobrať.
Merania intenzity (a spotreby) osvetlenia
Súčasťou moderných ventilátorov je často aj osvetlenie. Nejedná sa už síce o „chladiaci“ parameter, ale pre niektorých používateľov je prítomnosť (A)RGB LED dôležitá. Preto v rámci testov meriame aj to, ako intenzívne toto osvetlenie je. Tieto testy ako jediné prebiehajú externe, mimo veterný tunel.
Svietivosť ventilátorov zaznamenávame v komore s reflexnými stenami. Takáto vnútorná úprava je dôležitá pre zvýšenie rozlíšenia na to, aby sme pri ventilátoroch s nižšou svietivosťou vôbec niečo namerali. Ale aj preto, aby sa namerané hodnoty nezlievali a bolo evidentné, ktorý ventilátor svieti sviac a ktorý menej.
Intenzita osvetlenia je snímaná vo vodorovnej polohe ventilátora, nad ktorým je snímač luxmetra (UNI-T UT383S). Ten je nacentrovaný na komory s priezorom na snímanie intenzity osvetlenia.
Osvetlenie regulujeme cez IR ovládač a odtieň nastavujem na úroveň RGB 255, 255, 255 (biela). Jas zaznamenávame pri maximálnej a minimálnej intenzite. Podľa toho ľahko zistíte, či je svietivosť ventilátora dostatočne vysoká, ale naopak i to, či je pre vás spodná úroveň dostatočne nízka.
Popri intenzite jasu meriame aj spotrebu, ktorá jje prináleží. To znovu cez bočník, ktorý je medzi zdrojom Gophert CPS-3205 a ovládačom (A)RGB LED. Po tomto získavame údaj o spotrebe osvetlenia. V grafoch ju udávame samostatne, ale aj v súčte so spotrebou motorčeka ako celkový maximálny príkon ventilátora.
Na mriežku ste ich montovali tak ako budú štandardne v skrinke, čiže v pull konfigurácii s mriežkou pred nimi? Ak hej tak škoda toho katastrofálneho zvukového profilu na mriežke, inak by bol ideálny ako spodný fan do skriniek typu ASUS Prime AP201. Otázka je aký zvukový profil budú mať na netradičnej mriežke v skrinkách typu Jonsbo D30/D40 a ich kópií (napr. Gamemax Spark/Spark Pro). Inak ma napadá využitie už fakt iba na predok skrinky keď z nejakého dôvodu chce mať človek tú „peknú“ stranu vnútri skrinky, nie zpredu 🙂
Áno, mriežka sa na účely testov inštaluje štandardne pred ventilátor, respektíve pred rotor (na pull). V opačnom prípade je dosah na vyššiu hlučnosť výrazne menší. Pri reverznom variante TF120 to bude ale na kritických frekvenciách, ktoré exponuje mriežka, vždy „horšie“. Kvôli tým statorovým lamelám… a keď sa stretne takéto kombo, kde je pred ventilátorom nielen mriežka, ale teda aj tie vzpery, tak to v pásme 300–400 Hz nie je sranda. Obzvlášť teda pri tých nižších rýchlostiach, ktorými človek tak nejako predpokladá, že chod chladenia bude tichý… isteže, vzor od vzoru (mriežky) sa bude hlučnosť líšiť, ale z nejakých interných testov, čo máme, môžem konštatovať, že ten trend sa úplne meniť nebude. Snáď sa tie testy s vplyvom rôznych mriežok na výkonnostno-akustické bude výhľadovo blížiť aj nejakej publikovateľnej podobe. On je trochu „problém“ v tom, že pre rozumné závery nestačí otestovať 15 mriežok s jedným ventilátorom, ale musí to byť v kombinácii s viacerými. A čím viac, tým lepšie, samozrejme.
S tvarem statorových paprsků si mohli alespoň trochu pohrát. S přihlédnutím k ceně je hluboká ostuda, že paprsky nechali beze změny, na plocho, s poměrně ostrými hranami.
To máte stopercentne pravdu. Pokiaľ je jasne preukázateľné, že statorové vzpery na sacej strane zvyšujú hlučnosť, ich aerodynamický dizajn by mal na to reagovať. Spôsobom, aby bol negatívny dosah na hlučnosť (a takisto prietok vzduchu) čo najnižší. Keď je konštrukcia statorových vzpier rovnaká ako u štandardného variantu, tak je evidentné, že sa s návrhom a psychoakustickými optimalizáciami príliš netrápili. Vzpery na výstupe, majú na výkonnostno-akustické vlastnosti podstatne menší vplyv. Aj preto im často nie je venovaná príliš veľká pozornosť a nerieši ich ani Noctua, ktorá dolaďuje každú „prkotinu“.
Aj vzpery na najnovších ventilátoroch NF-A14x25r G2 sa zdajú byť nešikovné, neaorodynamické, ale na výstupe môžu byť. Na vstupné vzpery pri reveznom dizajne by šla pravdepodobne inak. Asus sa tým ale príliš nezaoberal a možno i s otázkou „prečo by to mal robiť“, keď pre 99,9 % ich zákazníkov by táto práca (na aerodynamickejších) vzperách nezmenila nákupné správanie. Asi to riešime hlavne my, nadšenci. 🙂
Tak? Pracujete dnem i nocí, o hladu a beze spánku na něčem obsáhlejším s tou G2/vrtulí, jenž máte?
Viete prosím dotaz položiť ešte nejako inak, napísať ho inými slovami? Neviem, k čomu smeruje tá prvá otázka. Na druhú je odpoveď „nie“, NF-A14x25r G2 sa už neplánujeme nijako špeciálne venovať (teda, pokiaľ nepočítam spoluúčasť tohto ventilátora v rámci budúcotýždňových testov chladiča NH-D15 G2…).
Musíme počkať na non-r variant (NF-A14x25 G2) s kruhovým rámčekom, ktorý má pre 140 mm ventilátor štandardnú rozteč dier. U toho Vám viem sľúbiť viacero rozborov nad rámec tých, ktoré robíme pri ventilátoroch štandardne. Ale to až potom, keď bude možné riadne uchytenie na testovací tunel. Potom sa môžeme eventuálne znovu vrátiť aj k NF-A14x25r G2 s uchytením cez rôzne adaptéry, ako navrhoval the patient, a otestovať, porovnať. Na to by sme sa vlastne mohli predpripraviť aj skôr, pred vydaním NF-A14x25 G2, ak by niekto chcel dáta k tomu, ako by NF-A14x25r G2 fungoval cez jeho DYI adaptér, ktorý spraví zo 105-milimetrového uchytenia 125-milimetrové.
Pre radiátory by potom mohla byť pridaná hodnota takýchto adaptérov aj v tom, že by súčasťou ich konštrukcie boli aj tesniace prvky v rohoch. Takto, s veľkými dierami, dochádza k výrazným tlakovým stratám a celkom určite môžeme konštatovať, že za takýchto okolností NF-A14x25r G2 dieru do sveta ventilátorov v takomto prostredí (na radiátoroch) neurobí.
Rozumím. Tož se tedy nepracuje dnem i nocí na G2 chladiči, děkuji. Čekám tedy na klasickou 140, až bude.
Na testoch chladiča NH-D15 G2 sa pracuje, na stredu máme naplánované vydanie štandardných testov so štandardnou základňou i uchytením (k procesoru). K variantom LBC a HBC sa dostaneme až neskôr, pravdepodobne po vydaní procesorov Intel Arrow Lake. Potom začne vznikať aj nejaká nová testovacia metodika (s testami naprieč platformami, na platforme AMD – Zen 5 – aj Intel – LGA 1851), ktorá bude lepšie (než LGA 1200) reflektovať snahu výrobcov o optimálny kontakt chladiča s procesorom. Nie je to iba Noctua, ktorá sa týmito optimalizáciami zaoberá.