Toto sme tu ešte nemali – ventilátor s nábežnými hranami lopatiek rotora na opačnej strane, ako bežné. Primárne sa to robí pre lepší výhľad na „ventilátory bez statorových vzpier“ v skrinkách s presklenými bočnicami. Okrem toho má takýto netradičný návrh aj celkom jasné a merateľné výhody a takisto nevýhody, aj čo sa týka funkčných vlastností. Poďme si všetko postupne rozobrať.
Počiatočné zahorenie…
Ešte predtým, než začneme vôbec niečo merať, nechávame ventilátory po zapojení natočiť pár minút „naprázdno“. Je to z toho dôvodu, že bezprostredne po studenom štarte ventilátory dosahujú iné parametre ako po určitom čase krátkodobej prevádzky.
Do momentu, kým sa neustáli prevádzková teplota maziva, je dosahovaný typicky nižší maximálny výkon. Pri nižšej teplote je totiž mazivo hustejšie, s čím súvisí vyššie trenie. Maximálne otáčky preto ventilátory nedosahujú okamžite, ale až po prvých sekundách. Pred prvými meraniami tak nechávame ventilátory v zábehu aspoň 300 sekúnd pri 12 V, respektíve 100 % intenzite PWM.
… a záznam otáčok
Rýchlosť ventilátorov monitorujeme pomocou laserového tachometra, ktorý počet obrátok odčítava z reflexnej nálepky na rotore. Na tento účel používame zariadenie UNI-T UT372, ktoré v reálnom čase umožňuje aj priemerovanie vzoriek. Do grafov tak nezapisujeme špičkovú, ale priemernú hodnotu otáčok z časového úseku 30 sekúnd.
Samotné otáčky sú však pomerne nedôležitý parameter, ktorému sa často venuje vyššia pozornosť, než by bolo vhodné. To dokonca aj v mnohých testoch ventilátorov či chladičov, kde sa podľa otáčok normalizujú jednotlivé režimy, v ktorých sa merajú iné veličiny.

Viazať sa však na konkrétne otáčky je pomerne nešťastné rozhodnutie už len preto, že ventilátory nezískavajú žiadny spoločný znak. Pri rovnakých otáčkach sú všetky ostatné veličiny rôzne, neexistuje žiadny prienik. Dá sa poznamenať, že lepšia by bola normalizácia podľa akejkoľvek inej veličiny, či by sa jednalo o statický tlak, prietok alebo hladinu hluku, ktorá u nás vyhrala. O tom ale až v ďalšej kapitole.
Rýchlosť otáčok meriame iba preto, aby ste si vedeli konkrétny parameter (napríklad výšku statického tlaku alebo nejakú hladinu hluku) spojiť s niečím, podľa čoho si viete ventilátor sami nastaviť. Snáď na to jediné je informácia o dosahovaných otáčkach užitočná. V rámci analýzy ventilátorov budeme uvádzať aj to, aké majú ventilátory rozbehové a minimálne otáčky. Rozbehové otáčky bývajú vyššie než minimálne, pretože na rozhýbanie rotora je vyžadovaná väčšia sila než keď už sa rotor ventilátora otáča a hľadá sa minimálna intenzita napájania, pri ktorej nedochádza k jeho zastaveniu.









Na mriežku ste ich montovali tak ako budú štandardne v skrinke, čiže v pull konfigurácii s mriežkou pred nimi? Ak hej tak škoda toho katastrofálneho zvukového profilu na mriežke, inak by bol ideálny ako spodný fan do skriniek typu ASUS Prime AP201. Otázka je aký zvukový profil budú mať na netradičnej mriežke v skrinkách typu Jonsbo D30/D40 a ich kópií (napr. Gamemax Spark/Spark Pro). Inak ma napadá využitie už fakt iba na predok skrinky keď z nejakého dôvodu chce mať človek tú „peknú“ stranu vnútri skrinky, nie zpredu 🙂
Áno, mriežka sa na účely testov inštaluje štandardne pred ventilátor, respektíve pred rotor (na pull). V opačnom prípade je dosah na vyššiu hlučnosť výrazne menší. Pri reverznom variante TF120 to bude ale na kritických frekvenciách, ktoré exponuje mriežka, vždy „horšie“. Kvôli tým statorovým lamelám… a keď sa stretne takéto kombo, kde je pred ventilátorom nielen mriežka, ale teda aj tie vzpery, tak to v pásme 300–400 Hz nie je sranda. Obzvlášť teda pri tých nižších rýchlostiach, ktorými človek tak nejako predpokladá, že chod chladenia bude tichý… isteže, vzor od vzoru (mriežky) sa bude hlučnosť líšiť, ale z nejakých interných testov, čo máme, môžem konštatovať, že ten trend sa úplne meniť nebude. Snáď sa tie testy s vplyvom rôznych mriežok na výkonnostno-akustické bude výhľadovo blížiť aj nejakej publikovateľnej podobe. On je trochu „problém“ v tom, že pre rozumné závery nestačí otestovať 15 mriežok s jedným ventilátorom, ale musí to byť v kombinácii s viacerými. A čím viac, tým lepšie, samozrejme.
S tvarem statorových paprsků si mohli alespoň trochu pohrát. S přihlédnutím k ceně je hluboká ostuda, že paprsky nechali beze změny, na plocho, s poměrně ostrými hranami.
To máte stopercentne pravdu. Pokiaľ je jasne preukázateľné, že statorové vzpery na sacej strane zvyšujú hlučnosť, ich aerodynamický dizajn by mal na to reagovať. Spôsobom, aby bol negatívny dosah na hlučnosť (a takisto prietok vzduchu) čo najnižší. Keď je konštrukcia statorových vzpier rovnaká ako u štandardného variantu, tak je evidentné, že sa s návrhom a psychoakustickými optimalizáciami príliš netrápili. Vzpery na výstupe, majú na výkonnostno-akustické vlastnosti podstatne menší vplyv. Aj preto im často nie je venovaná príliš veľká pozornosť a nerieši ich ani Noctua, ktorá dolaďuje každú „prkotinu“.
Aj vzpery na najnovších ventilátoroch NF-A14x25r G2 sa zdajú byť nešikovné, neaorodynamické, ale na výstupe môžu byť. Na vstupné vzpery pri reveznom dizajne by šla pravdepodobne inak. Asus sa tým ale príliš nezaoberal a možno i s otázkou „prečo by to mal robiť“, keď pre 99,9 % ich zákazníkov by táto práca (na aerodynamickejších) vzperách nezmenila nákupné správanie. Asi to riešime hlavne my, nadšenci. 🙂
Tak? Pracujete dnem i nocí, o hladu a beze spánku na něčem obsáhlejším s tou G2/vrtulí, jenž máte?
Viete prosím dotaz položiť ešte nejako inak, napísať ho inými slovami? Neviem, k čomu smeruje tá prvá otázka. Na druhú je odpoveď „nie“, NF-A14x25r G2 sa už neplánujeme nijako špeciálne venovať (teda, pokiaľ nepočítam spoluúčasť tohto ventilátora v rámci budúcotýždňových testov chladiča NH-D15 G2…).
Musíme počkať na non-r variant (NF-A14x25 G2) s kruhovým rámčekom, ktorý má pre 140 mm ventilátor štandardnú rozteč dier. U toho Vám viem sľúbiť viacero rozborov nad rámec tých, ktoré robíme pri ventilátoroch štandardne. Ale to až potom, keď bude možné riadne uchytenie na testovací tunel. Potom sa môžeme eventuálne znovu vrátiť aj k NF-A14x25r G2 s uchytením cez rôzne adaptéry, ako navrhoval the patient, a otestovať, porovnať. Na to by sme sa vlastne mohli predpripraviť aj skôr, pred vydaním NF-A14x25 G2, ak by niekto chcel dáta k tomu, ako by NF-A14x25r G2 fungoval cez jeho DYI adaptér, ktorý spraví zo 105-milimetrového uchytenia 125-milimetrové.
Pre radiátory by potom mohla byť pridaná hodnota takýchto adaptérov aj v tom, že by súčasťou ich konštrukcie boli aj tesniace prvky v rohoch. Takto, s veľkými dierami, dochádza k výrazným tlakovým stratám a celkom určite môžeme konštatovať, že za takýchto okolností NF-A14x25r G2 dieru do sveta ventilátorov v takomto prostredí (na radiátoroch) neurobí.
Rozumím. Tož se tedy nepracuje dnem i nocí na G2 chladiči, děkuji. Čekám tedy na klasickou 140, až bude.
Na testoch chladiča NH-D15 G2 sa pracuje, na stredu máme naplánované vydanie štandardných testov so štandardnou základňou i uchytením (k procesoru). K variantom LBC a HBC sa dostaneme až neskôr, pravdepodobne po vydaní procesorov Intel Arrow Lake. Potom začne vznikať aj nejaká nová testovacia metodika (s testami naprieč platformami, na platforme AMD – Zen 5 – aj Intel – LGA 1851), ktorá bude lepšie (než LGA 1200) reflektovať snahu výrobcov o optimálny kontakt chladiča s procesorom. Nie je to iba Noctua, ktorá sa týmito optimalizáciami zaoberá.