Toto sme tu ešte nemali – ventilátor s nábežnými hranami lopatiek rotora na opačnej strane, ako bežné. Primárne sa to robí pre lepší výhľad na „ventilátory bez statorových vzpier“ v skrinkách s presklenými bočnicami. Okrem toho má takýto netradičný návrh aj celkom jasné a merateľné výhody a takisto nevýhody, aj čo sa týka funkčných vlastností. Poďme si všetko postupne rozobrať.
Základ metodiky, veterný tunel
Predtým, než sa pustíte do čítania metodiky s rozborom všetkých detailov, tak sa pozrite ešte na testovací tunel ako celok. To je srdce celého systému, ku ktorému sa pripájajú ďalšie tepny (manometer, vibrometer, powermeter, …). Pevnou súčasťou tunela je z meracích prístrojov iba anemometer.
Tvar veterného tunela je inšpirovaný Venturiho trubicou, ktorá sa na merania prúdenia kvapalín a plynov používa už dlho. Venturiho efekt pre potreby snímania rýchlosti vetra je známy aj z leteckého priemyslu. Konštrukcia na meranie počítačových ventilátorov má ale svoje špecifiká, ktoré tento náš návrh v sebe odráža.
Jednotlivé parametre veterného tunela HWC na testy ventilátorov sú výsledkom fyzikálnych simulácií a praktického laborovania. Všetky detaily (záhyby, použitý materiál či povrchová úprava) majú svoje opodstatnenie a je takto navrhnuté z nejakého konkrétneho dôvodu. Jednotlivé konštrukčné detaily si postupne preberieme v rámci opisu meraní čiastkových veličín.
Teraz si ešte v krátkosti rozvedieme niektoré veci, ktoré sa do textu nasledujúcich kapitol tematicky nehodia. A síce napríklad to, že je kostra veterného tunela prácou 3D tlačiarne (PLA). Hrubý výtlačok bol, samozrejme, následne dôkladne opracovávaný brúsením, tmelením, leštením a lakovaním. Dôležitá je najmä hladká povrchová úprava vnútorných stien.
Pri spájaní jednotlivých častí sa kládol dôraz na to, aby bezchybne lícovali, aby boli bezchybne vytesnené (k tomu sa ešte vrátime pri opise testovacích postupov na meranie tlaku), ale takisto aby sa používaním nepovoľovali spoje. Všetko je síce pre servisné účely rozoberateľné, ale zaistené tak, aby sa pri používaní a napríklad aj pod náporom vibrácií zachovali stále vlastnosti. Závity sú zaistené buď matičkami s istiacou vložkou alebo závitovým lepidlom. Záleží na tom, kde sa čo viac hodí.
Keď sa práve veterný tunel nepoužíva, je uzatvorený v prachotesnej komore. Okrem technického vybavenia a jeho správneho skladovania je pre objektívne výstupy dôležité aj to, aby boli všetky meracie prístroje skalibrované podľa etalónu. Bez toho by nebolo možné si za svojimi výsledkami stať a opierať sa do špecifikácií výrobcov. Preto sú dôležitou výbavou metodiky aj protokoly o kalibrácii. Testovanie prebieha pri teplote okolitého vzduchu 21–21,3 °C, vlhkosť je zhruba 45 % (± 2 %).
Ventilátory nám prichádzajú na testy minimálne v dvoch kusoch toho istého modelu. Ak sú odchýlky niektorej z nameraných veličín väčšie ako 5 %, tak pracujeme aj s treťou či štvrtou vzorkou a priemerná hodnota je tvorená výsledkami ventilátorov, ktoré vychádzali najpodobnejšie a rozdiely medzi nimi sa zmestili pod 5 %.
Na mriežku ste ich montovali tak ako budú štandardne v skrinke, čiže v pull konfigurácii s mriežkou pred nimi? Ak hej tak škoda toho katastrofálneho zvukového profilu na mriežke, inak by bol ideálny ako spodný fan do skriniek typu ASUS Prime AP201. Otázka je aký zvukový profil budú mať na netradičnej mriežke v skrinkách typu Jonsbo D30/D40 a ich kópií (napr. Gamemax Spark/Spark Pro). Inak ma napadá využitie už fakt iba na predok skrinky keď z nejakého dôvodu chce mať človek tú „peknú“ stranu vnútri skrinky, nie zpredu 🙂
Áno, mriežka sa na účely testov inštaluje štandardne pred ventilátor, respektíve pred rotor (na pull). V opačnom prípade je dosah na vyššiu hlučnosť výrazne menší. Pri reverznom variante TF120 to bude ale na kritických frekvenciách, ktoré exponuje mriežka, vždy „horšie“. Kvôli tým statorovým lamelám… a keď sa stretne takéto kombo, kde je pred ventilátorom nielen mriežka, ale teda aj tie vzpery, tak to v pásme 300–400 Hz nie je sranda. Obzvlášť teda pri tých nižších rýchlostiach, ktorými človek tak nejako predpokladá, že chod chladenia bude tichý… isteže, vzor od vzoru (mriežky) sa bude hlučnosť líšiť, ale z nejakých interných testov, čo máme, môžem konštatovať, že ten trend sa úplne meniť nebude. Snáď sa tie testy s vplyvom rôznych mriežok na výkonnostno-akustické bude výhľadovo blížiť aj nejakej publikovateľnej podobe. On je trochu „problém“ v tom, že pre rozumné závery nestačí otestovať 15 mriežok s jedným ventilátorom, ale musí to byť v kombinácii s viacerými. A čím viac, tým lepšie, samozrejme.
S tvarem statorových paprsků si mohli alespoň trochu pohrát. S přihlédnutím k ceně je hluboká ostuda, že paprsky nechali beze změny, na plocho, s poměrně ostrými hranami.
To máte stopercentne pravdu. Pokiaľ je jasne preukázateľné, že statorové vzpery na sacej strane zvyšujú hlučnosť, ich aerodynamický dizajn by mal na to reagovať. Spôsobom, aby bol negatívny dosah na hlučnosť (a takisto prietok vzduchu) čo najnižší. Keď je konštrukcia statorových vzpier rovnaká ako u štandardného variantu, tak je evidentné, že sa s návrhom a psychoakustickými optimalizáciami príliš netrápili. Vzpery na výstupe, majú na výkonnostno-akustické vlastnosti podstatne menší vplyv. Aj preto im často nie je venovaná príliš veľká pozornosť a nerieši ich ani Noctua, ktorá dolaďuje každú „prkotinu“.
Aj vzpery na najnovších ventilátoroch NF-A14x25r G2 sa zdajú byť nešikovné, neaorodynamické, ale na výstupe môžu byť. Na vstupné vzpery pri reveznom dizajne by šla pravdepodobne inak. Asus sa tým ale príliš nezaoberal a možno i s otázkou „prečo by to mal robiť“, keď pre 99,9 % ich zákazníkov by táto práca (na aerodynamickejších) vzperách nezmenila nákupné správanie. Asi to riešime hlavne my, nadšenci. 🙂
Tak? Pracujete dnem i nocí, o hladu a beze spánku na něčem obsáhlejším s tou G2/vrtulí, jenž máte?
Viete prosím dotaz položiť ešte nejako inak, napísať ho inými slovami? Neviem, k čomu smeruje tá prvá otázka. Na druhú je odpoveď „nie“, NF-A14x25r G2 sa už neplánujeme nijako špeciálne venovať (teda, pokiaľ nepočítam spoluúčasť tohto ventilátora v rámci budúcotýždňových testov chladiča NH-D15 G2…).
Musíme počkať na non-r variant (NF-A14x25 G2) s kruhovým rámčekom, ktorý má pre 140 mm ventilátor štandardnú rozteč dier. U toho Vám viem sľúbiť viacero rozborov nad rámec tých, ktoré robíme pri ventilátoroch štandardne. Ale to až potom, keď bude možné riadne uchytenie na testovací tunel. Potom sa môžeme eventuálne znovu vrátiť aj k NF-A14x25r G2 s uchytením cez rôzne adaptéry, ako navrhoval the patient, a otestovať, porovnať. Na to by sme sa vlastne mohli predpripraviť aj skôr, pred vydaním NF-A14x25 G2, ak by niekto chcel dáta k tomu, ako by NF-A14x25r G2 fungoval cez jeho DYI adaptér, ktorý spraví zo 105-milimetrového uchytenia 125-milimetrové.
Pre radiátory by potom mohla byť pridaná hodnota takýchto adaptérov aj v tom, že by súčasťou ich konštrukcie boli aj tesniace prvky v rohoch. Takto, s veľkými dierami, dochádza k výrazným tlakovým stratám a celkom určite môžeme konštatovať, že za takýchto okolností NF-A14x25r G2 dieru do sveta ventilátorov v takomto prostredí (na radiátoroch) neurobí.
Rozumím. Tož se tedy nepracuje dnem i nocí na G2 chladiči, děkuji. Čekám tedy na klasickou 140, až bude.
Na testoch chladiča NH-D15 G2 sa pracuje, na stredu máme naplánované vydanie štandardných testov so štandardnou základňou i uchytením (k procesoru). K variantom LBC a HBC sa dostaneme až neskôr, pravdepodobne po vydaní procesorov Intel Arrow Lake. Potom začne vznikať aj nejaká nová testovacia metodika (s testami naprieč platformami, na platforme AMD – Zen 5 – aj Intel – LGA 1851), ktorá bude lepšie (než LGA 1200) reflektovať snahu výrobcov o optimálny kontakt chladiča s procesorom. Nie je to iba Noctua, ktorá sa týmito optimalizáciami zaoberá.