Toto sme tu ešte nemali – ventilátor s nábežnými hranami lopatiek rotora na opačnej strane, ako bežné. Primárne sa to robí pre lepší výhľad na „ventilátory bez statorových vzpier“ v skrinkách s presklenými bočnicami. Okrem toho má takýto netradičný návrh aj celkom jasné a merateľné výhody a takisto nevýhody, aj čo sa týka funkčných vlastností. Poďme si všetko postupne rozobrať.
Ako meriame spotrebu…
Riešiť spotrebu pri ventilátoroch? Ak ich máte v počítači sedem (tri na radiátore chladiča a štyri na systémové chladenie v skrinke) a k tomu sú ešte aj osvetlené, tak sa odber začína počítať už v desiatkach wattov. A to už má zmysel sa tým zaoberať.
Všetky ventilátory napájame laboratórnym zdrojom Gophert CPS-3205 II. Ten je pasívny a prakticky bezhlučný, takže nám neskresľuje merania hladín hluku. Pre ventilátory s PWM je však pripojený regulátor Noctua NA-FC1, cez ktorý sú ventilátory ovládané. Medzi zdrojom a regulátorom Noctua máme ešte bočník. Na tom odčítavame úbytok napätia, z ktorého následne počítame prúd. Napätie na zdroji je však nastavené tak, aby išlo do Noctua NA-FC1 napätie 12 V. Presných 12 V potom nastavujeme aj pre meranie maximálneho výkonu 3-pinových ventilátorov s lineárnym napájaním.
Pri týchto meraniach nás bude okrem maximálnej spotreby nás bude okrem maximálnej spotreby pri 12 V, respektíve 100 % PWM zaujímať aj spotreba aj v režimoch fixných hladín hluku. Teda pri tých nastaveniach, pri ktorých meriame aj ostatné parametre. A nakoniec v grafoch nájdete aj príkon zodpovedajúci rozbehovým a minimálnym otáčkam. Rozdiel medzi týmito dvoma nastaveniami je v tom, že na rozbehové otáčky je potrebné prekonať trecie sily na rozbeh, takže je spotreba vždy vyššia ako pri minimálnych otáčkach. Pri nich už ventilátor beží a len sa znižuje napájanie do takej úrovne, kým sa nezastaví.
Tieto údaje o rozbehovej a minimálnej spotrebe sú náhrada za informácie o štartovacom a minimálnom napätí. S tým sa pri témach ventilátor často stretávate, ale pri ventilátoroch PWM sa nemá zmysel ním zaoberať. A hoci je možné napájať PWM ventilátor aj lineárne, tak pri PWM regulácii bude dosahovať vždy lepšie výsledky – nižšie rozbehové aj minimálne otáčky. Preto by bolo nespravodlivé porovnať tieto parametre pri všetkých ventilátoroch s použitím lineárnej regulácie. Ventilátory s PWM by boli tak znevýhodnené a závery skreslené.
… a výkon motorčeka
Okrem spotreby je dôležité vnímať ešte jeden parameter, ktorý súvisí s napájaním – výkon motorčeka. Ten býva uvádzaný zozadu na štítku a často je chybne zamieňaný so spotrebou. Údaj o napätí a prúde tu však obvykle nehovorí o spotrebe, ale o tom, aký je výkon použitého motora. Ten musí byť vždy výrazne nad prevádzkovou spotrebou. Čím viac, tým dlhší je predpoklad životnosti ventilátora.
Časom a opotrebovávaním, sa totiž zvyšuje trenie ventilátora (strácaním sa, tvrdnutím maziva, jeho znečistením prachom či draním ložísk a podobne). Silnejší motorček však do istej miery zhoršujúci sa stav ventilátora prekoná, hoci už pri vyššom odbere, ale nejako si s ním poradí. Ak je ale rozdiel medzi výkonom motorčeka a prevádzkovou spotrebou nového ventilátora malý, tak pri zvýšenom trení vplyvom nepriaznivých okolností už nemusí byť schopný vyvinúť dostatočnú silu na otočenie rotora.
Pre otestovanie výkonu motorčeka nastavíme ventilátor na plný výkon (12 V/100 % PWM) a brzdným mechanizmom na strede rotora zvyšujeme mechanický odpor. To je pre motorček vyššia záťaž, s ktorou sa prirodzene zvyšuje aj odber. To ale iba do určitého momentu, dokým sa rotor nezastaví. Výkon motora v našich testoch zodpovedá najvyššej dosiahnutej spotrebe, ktorú sme pri brzdení ventilátora zaznamenali.
Na analýzu výkonu motora (ale aj bežnej prevádzkovej spotreby) používame presné multimetre Keysight U1231A s vysokou vzorkovacou frekvenciu. Jednotlivé vzorky sú navyše zaznamenávané do tabuľky, z ktorej potom do grafov vynášame maximum. Konečnú hodnotu predstavuje priemer troch meraní (troch maxím).
Na mriežku ste ich montovali tak ako budú štandardne v skrinke, čiže v pull konfigurácii s mriežkou pred nimi? Ak hej tak škoda toho katastrofálneho zvukového profilu na mriežke, inak by bol ideálny ako spodný fan do skriniek typu ASUS Prime AP201. Otázka je aký zvukový profil budú mať na netradičnej mriežke v skrinkách typu Jonsbo D30/D40 a ich kópií (napr. Gamemax Spark/Spark Pro). Inak ma napadá využitie už fakt iba na predok skrinky keď z nejakého dôvodu chce mať človek tú „peknú“ stranu vnútri skrinky, nie zpredu 🙂
Áno, mriežka sa na účely testov inštaluje štandardne pred ventilátor, respektíve pred rotor (na pull). V opačnom prípade je dosah na vyššiu hlučnosť výrazne menší. Pri reverznom variante TF120 to bude ale na kritických frekvenciách, ktoré exponuje mriežka, vždy „horšie“. Kvôli tým statorovým lamelám… a keď sa stretne takéto kombo, kde je pred ventilátorom nielen mriežka, ale teda aj tie vzpery, tak to v pásme 300–400 Hz nie je sranda. Obzvlášť teda pri tých nižších rýchlostiach, ktorými človek tak nejako predpokladá, že chod chladenia bude tichý… isteže, vzor od vzoru (mriežky) sa bude hlučnosť líšiť, ale z nejakých interných testov, čo máme, môžem konštatovať, že ten trend sa úplne meniť nebude. Snáď sa tie testy s vplyvom rôznych mriežok na výkonnostno-akustické bude výhľadovo blížiť aj nejakej publikovateľnej podobe. On je trochu „problém“ v tom, že pre rozumné závery nestačí otestovať 15 mriežok s jedným ventilátorom, ale musí to byť v kombinácii s viacerými. A čím viac, tým lepšie, samozrejme.
S tvarem statorových paprsků si mohli alespoň trochu pohrát. S přihlédnutím k ceně je hluboká ostuda, že paprsky nechali beze změny, na plocho, s poměrně ostrými hranami.
To máte stopercentne pravdu. Pokiaľ je jasne preukázateľné, že statorové vzpery na sacej strane zvyšujú hlučnosť, ich aerodynamický dizajn by mal na to reagovať. Spôsobom, aby bol negatívny dosah na hlučnosť (a takisto prietok vzduchu) čo najnižší. Keď je konštrukcia statorových vzpier rovnaká ako u štandardného variantu, tak je evidentné, že sa s návrhom a psychoakustickými optimalizáciami príliš netrápili. Vzpery na výstupe, majú na výkonnostno-akustické vlastnosti podstatne menší vplyv. Aj preto im často nie je venovaná príliš veľká pozornosť a nerieši ich ani Noctua, ktorá dolaďuje každú „prkotinu“.
Aj vzpery na najnovších ventilátoroch NF-A14x25r G2 sa zdajú byť nešikovné, neaorodynamické, ale na výstupe môžu byť. Na vstupné vzpery pri reveznom dizajne by šla pravdepodobne inak. Asus sa tým ale príliš nezaoberal a možno i s otázkou „prečo by to mal robiť“, keď pre 99,9 % ich zákazníkov by táto práca (na aerodynamickejších) vzperách nezmenila nákupné správanie. Asi to riešime hlavne my, nadšenci. 🙂
Tak? Pracujete dnem i nocí, o hladu a beze spánku na něčem obsáhlejším s tou G2/vrtulí, jenž máte?
Viete prosím dotaz položiť ešte nejako inak, napísať ho inými slovami? Neviem, k čomu smeruje tá prvá otázka. Na druhú je odpoveď „nie“, NF-A14x25r G2 sa už neplánujeme nijako špeciálne venovať (teda, pokiaľ nepočítam spoluúčasť tohto ventilátora v rámci budúcotýždňových testov chladiča NH-D15 G2…).
Musíme počkať na non-r variant (NF-A14x25 G2) s kruhovým rámčekom, ktorý má pre 140 mm ventilátor štandardnú rozteč dier. U toho Vám viem sľúbiť viacero rozborov nad rámec tých, ktoré robíme pri ventilátoroch štandardne. Ale to až potom, keď bude možné riadne uchytenie na testovací tunel. Potom sa môžeme eventuálne znovu vrátiť aj k NF-A14x25r G2 s uchytením cez rôzne adaptéry, ako navrhoval the patient, a otestovať, porovnať. Na to by sme sa vlastne mohli predpripraviť aj skôr, pred vydaním NF-A14x25 G2, ak by niekto chcel dáta k tomu, ako by NF-A14x25r G2 fungoval cez jeho DYI adaptér, ktorý spraví zo 105-milimetrového uchytenia 125-milimetrové.
Pre radiátory by potom mohla byť pridaná hodnota takýchto adaptérov aj v tom, že by súčasťou ich konštrukcie boli aj tesniace prvky v rohoch. Takto, s veľkými dierami, dochádza k výrazným tlakovým stratám a celkom určite môžeme konštatovať, že za takýchto okolností NF-A14x25r G2 dieru do sveta ventilátorov v takomto prostredí (na radiátoroch) neurobí.
Rozumím. Tož se tedy nepracuje dnem i nocí na G2 chladiči, děkuji. Čekám tedy na klasickou 140, až bude.
Na testoch chladiča NH-D15 G2 sa pracuje, na stredu máme naplánované vydanie štandardných testov so štandardnou základňou i uchytením (k procesoru). K variantom LBC a HBC sa dostaneme až neskôr, pravdepodobne po vydaní procesorov Intel Arrow Lake. Potom začne vznikať aj nejaká nová testovacia metodika (s testami naprieč platformami, na platforme AMD – Zen 5 – aj Intel – LGA 1851), ktorá bude lepšie (než LGA 1200) reflektovať snahu výrobcov o optimálny kontakt chladiča s procesorom. Nie je to iba Noctua, ktorá sa týmito optimalizáciami zaoberá.