Metodika
Shuttle sa obvykle vo svojich počítačoch nedrží štandardizovaných formátov a komponenty si ohýba podľa vlastných predstáv. Nedávno sa im podarilo zostrojiť pozoruhodný barebone, ktorý pri doteraz nevídaných, malých rozmeroch pojme i GTX 1050 Ti so štandardným slotom PCI Express. V teste nájdete, ako hlučný (alebo tichý?) tento dizajn môže byť a kedy už dochádza k strate výkonu zapríčinenej prehrievaním.
Metodika
Ako už viete z predchádzajúcej kapitoly, testovacia konfigurácia pozostáva z procesora Pentiu G4560 a grafickej karty Inno3D GTX 1050 Ti. Chýba ešte úložisko a pamäte. SSD sú dve, 120GB Patriot Flare (tj. 2,5 “ SATA) a 256GB Adata SX8000 už pripojené na PCIe cestou M.2. Slot je umiestnený rozumne, k ventilátorom na výduchu. Bude tak zaujímavé sledovať, aký vplyv majú otáčky na zahrievanie pamäťového radiča.
Teploty potom odčítavame z procesora, pomocou termočlánku i z jeho najhorúcejšieho MOSFETu a pod drobnohľadom je takisto grafika. Jedna vec je teplota jadra a druhá to, ako sa darí napájacej kaskáde. VRM sú navyše bez pasívu a spoliehajú sa iba na pretlačený vzduch z druhej strany karty a na prieduchy (v kryte nad nimi), cez ktoré ide teplý vzduch von.
Testovacie režimy sú ladené podľa rôznych hladín hluku. Prvá zodpovedá je maximálnemu výkonu, kedy sú všetky ventilátory (na grafike i tie systémové s chladičom CPU). Potom otáčky zrážame na rozumnejšie hlučnosti, no pri 51 dBA je chladenie stále hlučné. Preto postupne uberáme po 3 dBA na 48, 45, 42, 39 a 36 dBA. Vždy najprv regulujeme ventilátor na grafike, a to tak, aby bol o 1 dBA tichší než dané režimy s fixnou hlučnosťou požadujú. Zostávajúci decibel sa doháňa reguláciou ventilátorov na procesorovom chladiči. Nakoniec stiahneme všetky ventilátory na minimum. Otáčky sú upravované pomocou regulátorov PWM – Noctua NA FC1. Vďaka nim je možné plynulé a presné nastavenie.
Hlučnosť je snímaná zo zhruba 25 cm tak, že je snímač hlukomeru nasmerovaný medzi ventilátory. Merania prebiehajú v hrobovom tichu, kedy je merací rozsah Reed R8080 na spodnej hranici (30 dBA).
Záťaž procesora, grafickej karty a SSD je simulovaná pri súčasnom behu IntelBurnTestu (5 GB), FurMarku a lineárneho čítania 8MB blokov a Aida64. To počas 900 sekúnd. Testy prebiehajú pri stálej teplote okolia 21 – 21,3 °C a teploty sú pritom odčítavané tesne pred koncom testov. Vtedy sledujeme i pracovné frekvencie CPU a GPU (priemer posledných 50 vzoriek z HWiNFO).
Príkon zostavy v stanovenej záťaži je (v závislosti od nastaveného režimu a miery tepelných strát) 104,5 – 108 W. Po zohľadnení účinnosti napájacieho zdroja zodpovedá výkon komponentov približne 90 W.
Úprimne nechápem túto snahu o prehnanú miniaturizáciu. Ako „technické cvičenie“ fajn, ale ak chceme aby sa formát malých počítačov popularizoval, tak toto je presne cesta ktorou ísť netreba. Obrovské reštrikcie pri výbere komponentnov a veľké kompromisy v chladení. Pritom s takýmto HW sa to dalo úplne elegantne vyriešiť inak… osadiť grafiku cez riser nie nad dosku, ale vedľa, čo by znamenalo, že sa tam vojde bežný 2-slotový model s neporovnateľne lepším chladičom a ľubovoľná mITX doska s niečím ako Noctua NH-L12S navrchu. Pritom sa mohol pôdorys skrinky viac-menej zachovať tak ako je, len by to vyliezlo do výšky. Ale vadilo by to? U týchto skriniek je málokedy priestorové obmedzenie dané výškou.