Ide to aj potichu
Shuttle sa obvykle vo svojich počítačoch nedrží štandardizovaných formátov a komponenty si ohýba podľa vlastných predstáv. Nedávno sa im podarilo zostrojiť pozoruhodný barebone, ktorý pri doteraz nevídaných, malých rozmeroch pojme i GTX 1050 Ti so štandardným slotom PCI Express. V teste nájdete, ako hlučný (alebo tichý?) tento dizajn môže byť a kedy už dochádza k strate výkonu zapríčinenej prehrievaním.
Ide to aj potichu
Z testov je pekne vidieť, ako každým stupňom navyše po jednotkách megahertzov klesá GPU clock. Viac-menej plnohodnotný je výkon ešte i pri 39 dBA/90 °C (kedy GPU na maximálnych 1290 MHz stráca 40 MHz), čo je už pomerne tichý chod. O úroveň nižších 36 dBA znamená už citeľný pokles vo výkone. Frekvencia grafického jadra rozhorúčeného na 97 °C klesá na priemerných 1107 MHz. Pri minimálnych otáčkach je už pokles výkonu a spolu s ním i zníženie napájacieho napätia tak výrazné, že teplota na VRM je dokonca nižšia než v o stupienok hlučnejšom režime.
MOSFETy sa vzhľadom na tak úpornú kartu zahrievajú viac, než by mohli (i napriek tomu, že je napájanie „iba“ trojfázové) a nejaký pasív už od výroby by im dozaista neuškodil.
Pri 36 dBA a nižších trpí už i SSD. A to Adata SX8000 zase toľko nehreje. Po dosiahnutí 70 °C však zhadzuje výkon zhruba na polovicu, čo sa dialo i dvoch najtichších režimoch. Každopádne toto sa dá veľmi jednoducho ošetriť rozšírením o chladič (napríklad od Akasa) a fungovať budú pri nízkej hlučnosti v tomto barebone aj najvýkonejšie SSD (NVMe).
Procesorová časť sa drží najlepšie, VRM je relatívne chladné (do 79 °C) aj po stiahnutí všetkých ventilátorov na minimum. Rezerva na výkonnejšie procesory tu teda je. Teda čo sa týka zahrievania napájacej kaskády. So samotným jadrom je to už horšie. V najtichšom režime (33,5 dBA) jadrá CPU majú 97/98 °C, ale treba poznamenať, že nominálnych 3490 MHz je stabilných i za takto nepriaznivých okolností. Z dlhodobého hľadiska je však takto vysoká už pochopiteľne mimoriadne kritická a jedná sa o ukážkovú situáciu, kedy má delid zmysel aj mimo hrátky s pretaktovaním.
XH110G je presne ten typ konštrukcie počítača, ktorá by si zaslúžila (v mainstreame) podstatne väčší rozmach. Malý, výkonný a celkom tichý. Azda len možnosti BIOSu má chudobnejšie. Regulácia nie je tak perfektná s detailnými možnosťami prispôsobenia, ako je na samostatných doskách dnes už bežné, no stále sa dajú ventilátory priškrtiť v štyroch krokoch – od maximálnych postupne až po minimálne otáčky.
Úprimne nechápem túto snahu o prehnanú miniaturizáciu. Ako „technické cvičenie“ fajn, ale ak chceme aby sa formát malých počítačov popularizoval, tak toto je presne cesta ktorou ísť netreba. Obrovské reštrikcie pri výbere komponentnov a veľké kompromisy v chladení. Pritom s takýmto HW sa to dalo úplne elegantne vyriešiť inak… osadiť grafiku cez riser nie nad dosku, ale vedľa, čo by znamenalo, že sa tam vojde bežný 2-slotový model s neporovnateľne lepším chladičom a ľubovoľná mITX doska s niečím ako Noctua NH-L12S navrchu. Pritom sa mohol pôdorys skrinky viac-menej zachovať tak ako je, len by to vyliezlo do výšky. Ale vadilo by to? U týchto skriniek je málokedy priestorové obmedzenie dané výškou.