Čipová súprava AMD B850 je dobrý základ pre používateľov, ktorí nevyužijú širšie možnosti drahších základných dosiek (typicky s čipsetmi X870 alebo X870E). Odmenou má byť nižšia cena a v prípade B850 Aorus Elite WiFi7 taká aj je. Táto základná doska patrí medzi cenovo najdostupnejšie modely, ktoré môžu majiteľov procesorov Ryzen 9000 či eventuálne Ryzen 7000 zaujímať. V testoch si pritom nepočína vôbec zle.
Metodika: testy zahrievania a frekvencií
Suverénne najkritickejšia časť, čo sa týka teplôt, je na základnej doske napájacia kaskáda (VRM) pre CPU. Tu sa vraciame k termokamere Fluke Ti125, ktorá vytvára tepepné mapy, na základe ktorých je možné lokalizovať na priemerné zahrievanie, ale aj najteplejší bod. Obe tieto hodnoty (priemernú a maximálnu teplotu na Vcore) zaznamenávame do grafov a na základe tej maximálnej budeme neskôr vyhodnocovať aj efektivitu pasívov VRM. Na tu nám zatiaľ ale chýba vhodný termometer. Termovízia je, samozrejme, realizovaná bez pasívu a na zistenie zníženia zahrievania s chladičom je na najteplejší MOSFET potrebné nainštalovať termočlánok. Ten čoskoro doplníme.
Termovízia sa vždy vzťahuje na fungovanie s výkonnejším z dvojice testovacích procesorov. S ním sa viac ukážu rozdiely a možné obmedzenia či blížiace sa riziká (napríklad čo i len zo zníženého výkonu prehrievaním). Aby bol dobrý výhľad na VRM, tak namiesto vežovitého chladiča (z testov procesorov) používame kvapalinový chladič Alphacool Eisbaer Aurora 360 s ventilátormi fixne nastavenými na plný výkon (12 V). Testy zahrievania na úplnosť zahŕňajú aj teploty procesora a v rámci testov dosiek testujeme aj efektivitu dodávaných chladičov SSD. Tie sú už súčasťou prakticky všetkých lepších základných dosiek a vzniká tak prirodzene otázka, či ich použiť alebo nahradiť inými, rebrovanejšími. Tieto chladiče budeme testovať na SSD Samsung 980 Pro počas desiatich minút intenzívnej záťaže v CrystalDiskMarku. Nakoniec je pozoruhodné zahrievanie južného mostíka čipovej súpravy a efektivita chladenia aj v tomto smere.
Všetky testy prebiehajú vo veternom tuneli, takže je zabezpečené plnohodnotné systémové chladenie. To pozostáva z troch ventilátorov Noctua NF-S12A PWM@5 V (~ 550 ot./min). Dva z toho sú vstupné, jeden výstupný. Ako výstupné fungujú ale aj tri rýchle ventilátory AIO vodníka, takže v skrinke panuje podtlak.
Teplota vzduchu je na vstupe do tunela je riadne kontrolovaná a pohybuje sa v rozmedzí 21–21,3 °C. Udržiavať počas testov vždy konštantnú teplotu je dôležité nielen z pohľadu presnosti meraní zahrievania, ale takisto preto, že vyššia alebo nižšia okolitá teplota má vplyv aj na prípadne správanie sa boostu procesorov. A poriadne sledujeme a porovnávame aj frekvencie, či už pri záťaži všetkých jadier alebo i v rámci jednovláknových úloh. Na záznam frekvencií a teplôt jadier používame aplikáciu HWiNFO (vzorkovanie je nastavené na dve sekundy).
Udržiavať konštantnú teplotu na vstupe je treba nielen pre poriadne porovnanie zahrievania procesorov, ale hlavne pre objektívne výkonnostné porovnania. Vývoj frekvencií, a špeciálne jednojadrového boostu, sa odvíja práve od teploty. Typicky v lete, pri vyšších teplotách než je bežne v obytných priestoroch v zime, môžu byť procesory pomalšie.
Teploty sú vždy odčítavané maximálne (z termovízie VRM aj priemerné, ale stále z lokálnych maximálnych hodnôt na konci Cinebench R23). Pri procesoroch Intel pre každý test odčítavame maximálnu teplotu jadier, obvykle všetkých. Tieto maximá sú potom spriemerované a výsledok predstavuje výslednú hodnotu v grafe. Z výstupov jednovláknovej záťaže vyberáme iba zaznamenané hodnoty z aktívnych jadier (tie sú obvykle dve a počas testu sa medzi sebou striedajú). U procesorov AMD je to trochu iné. Tie teplotné snímače pre každé jadro nemajú. Aby sa postup metodicky čo najviac podobal tomu, ktorý uplatňujeme na procesoroch Intel, tak priemerné zahrievanie všetkých jadier definujeme najvyššou hodnotou, ktorú hlási snímač CPU Tdie (average). Pre jednovláknovú záťaž už ale používame snímač CPU (Tctl/Tdie), ktorý obvykle hlási o trochu vyššiu hodnotu, ktorá lepšie zodpovedá hotspotom jedného, respektíve dvoch jadier. Tieto hodnoty rovnako ako hodnoty zo všetkých interných snímačov však treba brať s rezervou, presnosť snímačov naprieč procesormi je rôzna.
Vyhodnocovanie frekvencií je presnejšie, každé jadro má vlastný snímač aj na procesoroch AMD. Na rozdiel od teplôt ale do grafov zapisujeme priemerné hodnoty frekvencií počas testov. Zahrievanie a frekvencie jadier procesora monitorujeme v rovnakých testoch, v ktorých meriame aj spotrebu. Teda postupne od najnižšej záťaže na ploche nečinných Windows 10, cez kódovanie audia (záťaž v jednom vlákne), hernú záťaž v Shadow of the Tomb Raider až po Cinebench R23.
Osadit desku za 6tisíc příšerným prehistorickým Realtek ALC897 je z mého pohledu drzost. A ještě větší drzost je, že samotný výrobce na stránkách produktu úmyslně tají jaký zvukový čip je osazený. https://www.gigabyte.cz/motherboards/B850-AORUS-ELITE-WIFI7/Specification
Spíš si říkám, proč osazovat sloty plné šířky, když reálně jsou pouze jednolinkové. Protože to líp vypadá?🤷
Jeden z dôvodov môže byť možno v nižších nákladoch vďaka tomu, že sa vyrába iba jedna súčiastka (slot PCIe ×16) vo väčšom počte namiesto troch (sloty PCIe ×16, ×4, ×1) v menších počtoch?
A je tu potom aj iná výhoda: Do dlhších slotov PCIe ×16 sa dajú osadiť karty s akýmkoľvek slotom PCIe. Pri kratších slotoch PCIe niekedy možné iba vtedy, pokiaľ sú sprava otvorené, bez prepážky.
Podpora karet plné šířky je spíše v rovině teorie. Prakticky všechny odpovídající rozšiřující karty budou mít čtvrtinovou, nebo i menší šířku. Podle mého to prostě pro většinu jen líp vypadá.
No, ako sa to vezme. Zoberme si za príklad 8-linkové grafické karty GeForce RTX 4060 alebo Radeony RX 7600 (XT). Do slotov PCIe s plnou fyzickou šírkou sa zmestia, zatiaľ čo do kratších vyhotovení by to už často nešlo. A keby aj áno (to aj v prípade používaného fyzického vyhotovenia ×4) vďaka otvorenej pravej strane slotu, tak by bolo k dispozícii vždy menej liniek PCIe, než karta podporuje. Takže by tam asi dochádzalo k nejakému výkonnostnému obmedzovaniu? 🙂
Asi by se o tom dalo uvažovat, kdyby přišlo na multimediální karty třídy GTX 1030 apod. Výkonnější hw už by pak pravděpodobně trpěl omezením propustnosti. Jde ale o velmi specifické případy, prakticky nikdo nebude chtít do takového slotu strkat grafiku.
GeForce GT 1030 nebude žiadna asi ani vo vyhotovení so slotom PCIe ×4? Nejaké s kratším slotom sú napríklad od Evgy či od Gainwardu, ale tie sloty sú tiež dlhšie (PCIe ×8) a tiež neriešia situáciu, že by stačil aspoň slot PCIe ×4 (a bude treba znovu slot PCIe ×16). Zato GeForce GT 730 s krátkym slotom PCIe ×1 je, zdá sa, pomerne dosť.
I ta 1030 by už možná mohla být menší datovou šířkou PCI-E omezována. Tak hlavně si říkám, jestli si takový rozdíl mezi fyzickou velikostí a faktickou propustností slotu nevykládat například jako pokus oklamat zákazníka.
Existuje niekde nejaké porovnanie, ktoré exaktne poukazuje na praktické rozdiely medzi ALC897 a novšími čipmi na iných základných doskách?