Testy základných dosiek rozširujeme o Asus ROG Strix Z890-F Gaming WiFi. Tá je cenovo medzi modelmi Gigabyte (Z890 Aorus Elite WiFi7) a MSI (MPG Z890 Carbon WiFi), ktorá už boli predmetom podrobných analýz HWCooling. Aj v tomto prípade sa jedná o dosku určenú pre procesory Intel Core 200S (Arrow Lake). Viac smerom k výkonnejším triedam procesorov, keďže testovanú Strix Z890-F Gaming WiFi mimo iné charakterizuje aj robustné VRM.
Herné testy…
Drvivá väčšina testov vychádza z metodiky na procesory a grafické karty. Výber hier je pri doskách užší, ale pre tento účel ich viac netreba. Procesor používame Intel Core Ultra 9 285K, respektíve Core Ultra 7 265K (s MSI MAG Z890 Tomahawk WiFi), potom Core i9-13900K alebo na platformách AMD je to AMD Ryzen 9 9950X a na starších doskách potom ešte Ryzen 9 7950X. Tieto procesory dobre zvýraznia silné aj slabé miesta každej základnej dosky. V minulosti sme testovali s dvoma procesormi, aj s lacnejším a úspornejším modelom, to už ale nerobíme. Hypotéza, že by drahšie základné dosky mohli výkonnostne „zvýhodňovať“ lacnejšie procesory sa nepotvrdila, takže je to pomerne zbytočné.
Z hier sme vybrali päť titulov, ktoré testujeme v dvoch rozlíšeniach. Hier je teda podstatne menej než pri testoch procesorov alebo grafických kariet, ale pre potreby testov základných dosiek je ich tak akurát. Málokto pri výbere základnej dosky zohľadňuje výkon v konkrétnej hre. Ale orientačný prehľad o tom, ako ktorá základná doska formuje herný výkon (v porovnaní s inou doskou), treba. Aby postupom času nedochádzalo k výraznému skresleniu, sme siahli po relatívne starších tituloch, ktoré už nedostávajú významné aktualizácie.
Jedná sa o Borderlands 3, F1 2020, Metro Exodus, Shadow of the Tomb Raider a Total War Saga: Troy. U novších hier by mohlo dochádzať k tomu, že sa výkon postupom času (aktualizáciami) bude trochu meniť a špeciálne vo vysokých rozlíšeniach s vysokými detailmi. To je jedno z testovacích nastavení (2160p a Ultra, respektíve najvyššie vizuálne detaily, ale bez ray-tracingovej grafiky), ktoré sa zameriava na porovnanie výkonu, pre ktoré je úzke hrdlo grafická karta. Inými slovami, z týchto testov bude zrejmé, ktorá základná doska do akej mieri môže z nejakých dôvodov ovplyvňovať výkon grafickej karty. Naproti tomu nastavenie s rozlíšením Full HD a s grafickými detailmi zníženými na „High“ bude odrážať aj vplyv procesora na konečný herný výkon.
Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.
… výpočtové testy, testy SSD, portov USB a siete
Aplikačný výkon testujeme veľmi podobným spôsobom, ako je to u testov procesorov. Obsiahnuté sú takmer všetky testy od tých jednoduchších (napríklad tých vo webovom prostredí) až po tie, ktoré procesora či grafickú kartu žmýkajú na vrchnej hranici ich možností. Jedná sa typicky o testy 3D renderingu, kódovania videa (x264, x265, SVT-AV1) či iných výpočtových úloh náročných na výkon. Rovnako ako pri procesoroch či grafických kartách tu máme široký zaber aplikácií – svoje si vo výsledkoch nájdu používatelia strihajúci video (Adobe Premiere Pro, DaVinci Resolve Studio), tvorcovia grafických efektov (Adobe Premiere Pro), grafici či fotografi (Adobe Photoshop, Affinity Photo a AI aplikácie Topaz Labs) a nechýbajú ani testy (de)šifrovania, (de)kompresie, numerických výpočtov, simulácií a samozrejme ani testy pamätí.
Pri základných doskách sú dôležité aj testy výkonu SSD. Vo všetkých slotoch preto v dobre rozšírenom CrystalDiskMarku testujeme maximálne sekvenčné rýchlosti čítania a zápisu na prázdnom SSD Samsung 980 Pro (1 TB). Rovnakým spôsobom pristupujeme k testom portov USB. Na ich otestovanie používame externé SSD WD Black P50. To podporuje rýchle rozhranie USB 3.2 gen. 2×2, takže nebude úzke hrdlo ani pre najrýchlejšie radiče USB. Pre každý štandard USB uvádzamé iba jeden výsledok. Ten je počítaný z priemeru všetkých dostupných portov.
Neochudobníme vás ani o testy sieťovej priepustnosti. V rámci lokálnej siete medzi sieťovými adaptérmi základných dosiek a 10-gigabitovou PCIe kartou Sonnet Solo10G obojsmerne presúvame veľké súbory. To z už spomínaného SSD Samsung 980 Pro na Patriot Hellfire (480 GB), ktoré je stále dostatočne rýchle na to, aby nebrzdilo ani 10 Gb adaptéry.
Výsledky všetkých výkonnostných testov sú pre čo najvyššiu presnosť tvorené priemerom z troch opakovaných meraní.
Nastavenia procesorov…
Procesory primárne testujeme bez limitov napájania tak, ako to má väčšina základných dosiek v továrenských nastaveniach. Pre testy, ktoré majú prienik s meraniami spotreby, zahrievania a frekvencií CPU, sledujeme aj správanie sa dosiek s napájacím limitom podľa odporúčaní Intelu, kde PL1 nastavujeme na úroveň TDP (125 W) s tým, že rešpektujeme aj časový limit Tau (56 s). Vrchná hranica napájania (PL2/PPT) je v BIOSe nastavená podľa oficiálnych hodnôt. Pre Core i9-13900K je to 253 W, pre Core i9-12900K zase 241 W. Technológiami na agresívne pretaktovanie, ako sú PBO2 (AMD) alebo MCE (Asus) a podobnými, sa v rámci štandardných testov základných dosiek nezaoberáme.
… a aplikačné aktualizácie
V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú, čo je prirodzené a držať ich na starých verziách mimo realitu by bolo tiež sporné.
Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každej doske uvádzame, kedy bola testovaná. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.
Osadit desku za 6tisíc příšerným prehistorickým Realtek ALC897 je z mého pohledu drzost. A ještě větší drzost je, že samotný výrobce na stránkách produktu úmyslně tají jaký zvukový čip je osazený. https://www.gigabyte.cz/motherboards/B850-AORUS-ELITE-WIFI7/Specification
Spíš si říkám, proč osazovat sloty plné šířky, když reálně jsou pouze jednolinkové. Protože to líp vypadá?🤷
Jeden z dôvodov môže byť možno v nižších nákladoch vďaka tomu, že sa vyrába iba jedna súčiastka (slot PCIe ×16) vo väčšom počte namiesto troch (sloty PCIe ×16, ×4, ×1) v menších počtoch?
A je tu potom aj iná výhoda: Do dlhších slotov PCIe ×16 sa dajú osadiť karty s akýmkoľvek slotom PCIe. Pri kratších slotoch PCIe niekedy možné iba vtedy, pokiaľ sú sprava otvorené, bez prepážky.
Podpora karet plné šířky je spíše v rovině teorie. Prakticky všechny odpovídající rozšiřující karty budou mít čtvrtinovou, nebo i menší šířku. Podle mého to prostě pro většinu jen líp vypadá.
No, ako sa to vezme. Zoberme si za príklad 8-linkové grafické karty GeForce RTX 4060 alebo Radeony RX 7600 (XT). Do slotov PCIe s plnou fyzickou šírkou sa zmestia, zatiaľ čo do kratších vyhotovení by to už často nešlo. A keby aj áno (to aj v prípade používaného fyzického vyhotovenia ×4) vďaka otvorenej pravej strane slotu, tak by bolo k dispozícii vždy menej liniek PCIe, než karta podporuje. Takže by tam asi dochádzalo k nejakému výkonnostnému obmedzovaniu? 🙂
Asi by se o tom dalo uvažovat, kdyby přišlo na multimediální karty třídy GTX 1030 apod. Výkonnější hw už by pak pravděpodobně trpěl omezením propustnosti. Jde ale o velmi specifické případy, prakticky nikdo nebude chtít do takového slotu strkat grafiku.
GeForce GT 1030 nebude žiadna asi ani vo vyhotovení so slotom PCIe ×4? Nejaké s kratším slotom sú napríklad od Evgy či od Gainwardu, ale tie sloty sú tiež dlhšie (PCIe ×8) a tiež neriešia situáciu, že by stačil aspoň slot PCIe ×4 (a bude treba znovu slot PCIe ×16). Zato GeForce GT 730 s krátkym slotom PCIe ×1 je, zdá sa, pomerne dosť.
I ta 1030 by už možná mohla být menší datovou šířkou PCI-E omezována. Tak hlavně si říkám, jestli si takový rozdíl mezi fyzickou velikostí a faktickou propustností slotu nevykládat například jako pokus oklamat zákazníka.
Existuje niekde nejaké porovnanie, ktoré exaktne poukazuje na praktické rozdiely medzi ALC897 a novšími čipmi na iných základných doskách?