Iná farba, iný výkon. Biely Corsair AF120 Elite je slabší než čierny

Keď na farbe záleží

Nejde o vtip. Znie to síce ako hlúposť, ale vedzte, že antifyziku vám nepredkladáme. Naopak, základ vo fyzike je tu veľmi dobrý. Rôzne farebné vyhotovenie materiálov, pokiaľ nejde len o povrchovú úpravu, ale o homogénnu hmotu, môže mať (a často i máva) vplyv na ich pevnosť. To z dôvodu trochu iného zloženia, čo je aj prípad ventilátorov Corsair. Naše citlivé merania dobre odhaľujú rozdiely, ktoré sú medzi bielym a čiernym variantom.

V testoch ventilátora Corsair AF120 Elite sme mali jeho čierny variant (CO-9050140-WW). Existuje však aj bielom vyhotovení (CO-9050142-WW), s ktorým výsledky čierneho ventilátora neškálujú. Je to z dôvodu jeho nižšej pevnosti. Tvar rotora sa síce nijako neodlišuje, vstrekolisová forma je rovnaká, ale biely materiál sa nezhoduje vo všetkých chemických prvkoch.

Biela hmota sa skrátka skladá z iných prvkov ako čierna a mechanické vlastnosti sa trochu iné. Aj Noctua pri uvedení ventilátorov NF-A12x25 chromax.black zverejnila informáciu, že dlhé čakanie na čierne ventilátory bolo spôsobené tým, že nebolo úplne jednoduché zmeniť farbu (z originálnej hnedej) tak, aby boli zachované pôvodné špecifikácie. V Corsairi si s tým zase až tak hlavu nelámali, ale my sme sa nad touto problematikou pozastavili a namerali sme rozdiel. Nejde o nič dramatické, ale je dobré, aby ste vedeli, že biely ventilátor oproti čiernemu ťahá za kratší koniec.

Udávané parametre maximálneho prietoku a statického tlaku sú však rovnaké a zodpovedajú tomu, čo tvrdí výrobca. Rozdiel je však v maximálnej hladine hluku, tú by už rovnakú Corsair uvádzať nemal – biely ventilátor AF120 Elite je hlučnejší. Pri zarovnaní podľa fixných hladín hluku potom vychádza horšie aj výkonnostne. Jasne nižší je statický tlaknásledne potom aj prietok. V nereštriktívnom prostredí špičkovo o 0–5 %. Najväčšie rozdiely sú pri veľmi nízkych rýchlostiach okolo 600 ot./minpotom od 1300 ot./min.

Pri vyšších rýchlostiach sme na rozdiel od čierneho ventilátora namerali už aj nejaké vibráciev Y aj Z osi (u čierneho sú symbolické vibrácie iba v osi X). Jedná sa síce o stále veľmi nízke vibrácie, ale ich nález pekne poukazuje na to, že lopatky bieleho ventilátora sa vlnia viac. A to je dôvod, prečo sú dosahované rozdiely v hlučnosti. So šesťuhoľníkovou mriežkou, kde ventilátor bojuje s vyšším odporom prostredia a vstupujú do toho ešte aj zvuk mikroturbulencií, je už rozdiel pri rovnakých otáčkach citeľný. Preto je po zarovnaní na rovnakú hlučnosť v najhoršom prípade rozdiel v prietoku až 10 % v neprospech bieleho ventilátora. To pri vyššej rýchlosti, okolo 1200 ot./min. Pri nízkych otáčkach, pod 600, má biely ventilátor výnimočne navrch, to zrejme pre vznik menšieho počtu mikroturbulencií na ostrých hranách, kde môže mať menšia stálosť tvaru lopatiek paradoxne priaznivý efekt. Pri veľmi nízkych otáčkach do zvuku už tak výrazne nevstupujú ani rezonančné frekvencie.

Už v režime 33 dBA (t.j. druhom najtichšom režime, kde je biely ventilátor výkonnostne ešte vždy o chlp slabší) sú vo zvuku v najintenzívnejšom aerodynamickom pásme 300–400 Hz menšie špičky. Tie sa u bieleho ventilátoru začínajú objavovať až s vyššími otáčkami, spolu s merateľnými vibráciami. Väčšinou ale zosilňujú nižšie, dunivé frekvencie medzi 100–200 Hz. Takže chod bieleho ventilátora sa môže a pri vyšších otáčkach bude oproti čiernemu vyznačovať dunivejším prejavom. A je dobré ešte poznamenať, že všetky tieto naše zistenia vychádzajú zmeraní na dvoch vzorkách ventilátorov. Tak bielych ako aj čiernych. Výsledky čiernych a bielych sa pritom perfektne zhodujú. Nejde teda v žiadnom prípade o odlišnosť kusov ako takých, bez ohľadu na farbu. Vplyv pevnosti materiálu na vlastnosti je jednoznačný. U ventilátorov AF120 Elite však Corsair všetko zvládol ešte veľmi dobre. Tejto téme sa budeme ešte určite venovať a uvidíme, ako si s prefarbovaním poradili iní výrobcovia.

Na záver sa pristavíme ešte pri slove „pevnosť“. S týmto pojmom pri ventilátoroch často narábame a pokiaľ to nesprešujeme, tak vždy je mienená pevnosť v tlaku. Tú majú Corsair AF120 Elite vysokú (aj keď u bieleho je trochu nižšia), ale potom je tu ešte aj pevnosť v ťahu. A to už je iná vlastnosť, ktorá vyjadruje aké napätie materiál vydrží pri ohýbaní, než začne praskať. Pevnosť v ťahu majú AF120 Elite naopak pomerne nízku. Príklad materiálu, ktorý ma veľmi vysokú pevnosť v tlaku a zároveň veľmi nízku pevnosť v ťahu je napríklad aj sklo. Tento ventilátor môžete rozbiť podobným spôsobom, ako môžete vidieť aj na obrázkoch nižšie. Jedna zo vzoriek k nám už prišla na viac kusov (či drobných kúskov), čo je aj zlá vizitka slabej ochrany subtílneho balenia, ktoré netlmí dodatočne nárazy pri preprave.

Odtrhnutý rotor, polámané lopatky aj statorové vzpery, možný dôsledok absencie akýchkoľvek ochrán balenia

   


  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Corsair MP600 Elite: I levnější SSD už ždímá PCIe 4.0 ×4 na max

Vypadá to, že příchod PCIe 5.0 SSD konečně způsobil, že se z úložišť, používajících předchozí PCI Express 4.0 konečně stává naprostá norma, zatímco předtím se většina trhu držela tvrdošíjně na PCIe 3.0. I levnější a úsporná SSD se teď zřejmě posunou na výkony, které nedávno měly jen ty nejdražší, což ukazuje nový Corsair MP600 Elite – spíš mainstreamové SSD, které ale čte data rychlostí až 7000 MB/s, takže skoro plně využije PCIe 4.0 ×4. Celý článok „Corsair MP600 Elite: I levnější SSD už ždímá PCIe 4.0 ×4 na max“ »

  •  
  •  
  •  

Termovízia káblov 12VHPWR: Čo zdroj, to iné zahrievanie

Niečo na zahorenie. Testy zdrojov ATX 3.0 začneme azda najdiskutovanejšou témou, ktorá okolo nich je, teplotami nových káblov so 16-pinovými konektormi PCIe. Prehľad zdrojov dvanástich značiek dobre odpovedá na otázku, s ktorými modelmi si výrobcovia ako poradili. S vysokou prúdovou záťažou môžu byť teplotné rozdiely pomerne výrazné, na puzdrách konektorov aj na izolácii vodičov. Všetko máme zdokumentované IR optikou. Celý článok „Termovízia káblov 12VHPWR: Čo zdroj, to iné zahrievanie“ »

  •  
  •  
  •  

Gen5 SSD Corsair MP700 Pro dosahuje rychlost až 12,4 GB/s

Když přišla na trh SSD využívající technologii PCI Express 5.0, většina na trhu dostupných modelů přinesla sekvenční rychlosti „jen“ okolo 10 GB/s. Použité řadiče Phison E26 sice měly být schopné dosáhnout až cca 12,5 GB/s, ale ukázalo se, že s většinou na trhu dostupných čipů se dostanou právě jen na onu nižší úroveň mezi 9500 – 10 000 MB/s. Naštěstí se to ale lepší a přicházejí už i ty 12,5GB/s modely, slibované již před rokem. Celý článok „Gen5 SSD Corsair MP700 Pro dosahuje rychlost až 12,4 GB/s“ »

  •  
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *