Moderný desktop podľa HWCooling.net. Základ Mini-STX

Aké komponenty a prečo

Je to zvláštne, no stolové počítače v hrubých črtách už viac ako dvadsať rokov stagnujú. Stále sa vo väčšine prípadov stavajú na štandarde ATX v prerastených toweroch. Z racionálneho hľadiska by však takýto koncept mal byť okrajový, vytlačený SFF. Tradičný PC môže byť totiž maličký, výkonný a tichý zároveň. A pritom jeho výbava vás takisto nemusí nijako obmedzovať.

Veľké základné dosky s kopou rozširujúcich slotov mali kedysi svoje opodstatnenie. Na prvých doskách ATX okrem čipovej súpravy toho veľa integrovaného nebolo. Okrem základných komponentov, ako je grafická, zvuková a sieťová karta, nezriedka prišiel do slotu i radič s USB či s kartami so sériovým a paralelným rozhraním. Všetko z toho je dnes už on-board a najčastejšie sa tak dopĺňa grafická karta, čiže formát Mini-ITX s jedným jediným slotom PCIe ×16 uspokojí i potreby drvivej väčšiny hráčov. Iste, nájdu sa aj používatelia, ktorým skromné možnosti rozšírenia nevyhovujú, tu však v každom prípade hovoríme o menšine, a trúfame si tvrdiť, že drvivej.

Cieľom tohto článku nie je diskreditovať platformu ATX ako takú. Na atypické použitie je stále vhodná, napríklad do extrémne výkonných počítačov s multi-GPU, či už herných alebo výpočtových. Na popularite naberá takisto ťažba kryptomien, ktorá uživí niekoľko grafických kariet, ale to sa už často rieši mimo zaužívané skrinky a dokonca i dosky. Na procesory Skylake-X je kvôli potrebám enormného napájania (a chladenia) takisto lepší veľký počítač. Detto do serverov s masívnymi diskovými poľami. S takýmito konfiguráciami sa však doma bežne nestretávame, napriek tomu veľkých počítačov je všade dosť, a to žiaľ i v kanceláriách. Prečo objem skrinky 50-krát predimenzovávať?

V rámci projektu na podporu SFF (small form factor) i mimo segment embedded, sme si jednu takú ukážkovú zostavu zložili a otestovali. S nejakými menšími komplikáciami sme sa pri stavbe stretli, čo je nie je až tak prekvapujúce. Predsa len, tlak na vývoj a optimalizácie je tu pochopiteľne podstatne menší než v mainstreame.

Aké komponenty a prečo

Základná doska je Mini-STX, čo je zároveň najmenší formát podporujúci plnohodnotné desktopové procesory – zatiaľ iba tie od Intelu. Výber medzi týmito doskami je každopádne pomerne úzky, no Gigabyte GA-H110MSTX-HD3 má veľmi slušnú výbavu i dostupnosť v obchodoch.

Dva sloty SO-DIMM (s podporou RAM DDR4 do 32 GB/2400 MHz), v počte dvoch sú i konektory SATA 3 a M.2, z čoho jeden je pripravený na modul Wi-Fi a druhý na SSD (vrátane NVMe). Jedného kamaráta má i konektor CPU_fan… na systémové chladenie, aj to zapájate na 4-pin.

Z externých konektorov stojí za zmienku trojica 5-gigabitových USB 3.1 gen 1 typu A (na 2.0 je k dispozícii interný header) a jeden 3.1 typu C. Spolu sme na šiestich USB, čo už pre desktop obvykle stačí.

Digitálne videovýstupy sú dva, HDMI (1.4b) dobre dopĺňa DisplayPort 1.2, čo umožňuje vytiahnuť rozlíšenie 3840 × 2160 px pri 60 Hz aj z iGPU procesorov Kaby Lake. Zároveň Gigabyte, ako jeden z mála výrobcov nevypustil D-Sub. Tým sa myslelo i na priemyselné použitie, kde tento analógový výstup príde vhod. Rovnako ako sériový port RS232 (DB9).

Ten je síce súčasťou balenia, no jeho montáž je už voliteľná. Čo môže niekomu prekážať, je iba dvojkanálová zvukovka.

   

Pri výbere procesora trochu narážame na „zastaranosť“ čipovej súpravy. H110 ešte svojho nástupcu nemá. Snáď sa H310 objaví na januárovom CESe. Kým sa však dostane na hotové dosky, to ešte chvíľu potrvá. Preto sme namiesto Core i3-8100 zvolili Core i5-7400. Normálny variant s TDP 65 W a neosekaným násobičom. Jeho tepelný výkon je zároveň maximálnym, čo použitá doska (s 3-fázovým napájaním) podporuje. A ako v testoch uvidíte, tento limit je opodstatnený.

Coffee Lake však pre toto použitie nepriniesol žiadne významnejšie zmeny (akurát má podstatne priaznivejší pomer cena/výkon) a nezmenené grafické jadro je stále HD 630. To na multimediálne použitie – akceleráciu filmov v 4K a sviatočný encoding – stačí a dovolí i hranie starších hier či nových v nižšom rozlíšení a pri nižších detailoch.

Kľúčovou súčasťou je chladič CPU. Ideálny by bol s výškou 5 cm. Väčšina inak zaujímavých chladičov túto mieru presahovala a z tých menších lepších je tu potom Noctua NH-L9i s 37 mm a Scythe Kodati rev. B. Ani s jedným chybu neurobíte. Kodati láka ventilátorom pod rebrovaním, ktorý urobí väčší prievan v okolí pätice, ale zase je o číslo menší (než ma NH-L9i) a ten vrchný, na intake, by to chcelo dokúpiť a doplniť.

Pamäte teraz výhodne ponúka Silicon Power. Pozoruhodné sú konkrétne moduly s označením SP004GBSFU240N02, ktoré pre SP vyrába Samsung (vrátane PCB). Ide o single-ranky s 2400 MHz s CL17 (pri 1,2 V). Cena 48 eur za 4GB modul je lákavá. Cena 2133MHz s CL15 je nižšia rádovo iba v jednotkách eur. Aj keď, je na pováženie, ktoré vybrať, pretože popri nižšej frekvencii je i rýchlejšie časovanie. Latencia našich vysoko taktovaných modulov je 63 ns.

Silicon Power nás potešil najmä svojim novým radom SSD – A55. Konečne low-end (a to predovšetkým cenou), ktorý má vyhradenú väčšiu časť pre SLC blok. Väčšina lacných 240 – 256GB pri zapisovaní veľkých súborov padá z vysokých na nízke rýchlosti po pár sekundách, po zapísaní 3 – 5 GB, A55 si drží výkon minimálne do 30 GB (a zrejme i viac, ďalej nás nepustila kapacita testovacieho RAM disku). Hovoríme o ~ 450 MB/s. Dlhšie, než by sme čakali, zápasí až pri prenose maličkých súborov (12 – 59 kB). Trvá mu to zhruba dvakrát toľko ako väčšine konkurenčných modelov. Tým pádom je „vyššia“ i doba náhodného prístupu – 0,048 ms (merané s 512 B blokmi). Rozdiel v reakciách OS či aplikácii však nespoznáte. Všetko sa hýbe a načítava naozaj svižne, tak ako s papierovo rýchlejšími.

Skrinka je od Akasy. Táto firma sa malými počítačmi (respektíve skrinkami pre ne) už nejaký čas intenzívne zaoberá, ba až špecializuje, a je to vidieť. Layout Cypher ST je navrhnutý komplexne dobre. V tomto prípade skôr trochu viazne kvalita spracovania a zmysel pre detail. Pevnosť je perfektná, ono iná ani pri týchto rozmeroch (193 × 153 × 67mm) s použitím plechov s hrúbkou 0,9 mm byť nemôže. Horšie je to so zlícovaním jednotlivých častí, kde tu presahuje niečo, čo by nemalo. Tieto veci pri pozornejšom pohľade nájdete aj na fotografiách. V každom prípade ide viac-menej o estetiku. Skrinka plní svoju funkciu samozrejme plnohodnotne. Dokonca ovláda až štvoricu polôh. Dve vertikálne na výšku, cez držiak VESA (100 × 100 mm) i tretiu vertikálnu, to už ale na šírku a tradičnú horizontálnu na nožičkách.

Povrch je matný, vzhľad takisto pekný – decentný (čo poviete?). Plášť je pomerne prievzdušný, chýba snáď len prachový filter pred perforáciu vedľa chladiča CPU. Dobrú službu odvedie i nejaký magnetický.

Za pochvalu stojí perfektná pripravenosť na rozširujúce konektory. Zozadu je miesto na 2× konektor DB9 – RS232 sa stále  používa na komunikáciu s analytickými prístrojmi či pripojenie registračných pokladní. Na doplnenie je i 2× konektor USB 2.0 a dvojica dier umožňuje aj vyvedenie externých antén modulu Wi-Fi. Čo viac si priať?

   

Napájanie je rovnaké pri notebookoch, teda cez AC adaptér. Na testovanie sme použili Great Wall, ktorý prišiel spolu so skrinkou. Za jeho kvalitu neručíme. Môžeme ale konštatovať, že nepíska a trafo si len jemne pradie (počujete prakticky iba s uchom na puzdre). Výkon má 120 W. Na naše požiadavky je tak predimenzovaný o zhruba 50 %, čo je zároveň zaťaženie, pri ktorom by mohol dosahovať najvyššej účinnosti.


  •  
  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Od malej po veľkú. Test chladenia 8 počítačových skriniek

Rôzny objem, vnútorné rozloženie, ventilátory a za/pred nimi prekážky, ktoré sa jedna od druhej takisto odlišujú. To a mnohé ďalšie faktory sa podieľajú na tom, ako efektívne skrinka dokáže dostať teplo zvnútra von. Máme pre vás porovnanie základných typov, od 3-litrovej plechovky po 40-litrovú klasiku. Výber zahŕňajú i dve pasívne skrinky, z aktívnych jedna úzka s miestom na veľkú grafiku, vežovitá s doskou vodorovne či zástupkyňa rodu odhlučnených. Celý článok „Od malej po veľkú. Test chladenia 8 počítačových skriniek“ »

  •  
  •  
  •  
  •  

Konečne lacný a fungujúci chladič SSD M.2! Z dielne Akasa

Jednoduchý, rozumne vyfrézovaný hliníkový profil. To je základ doplnkového chladenia SSD, ktoré má potenciál dosahovať vysokú efektivitu a byť za nízku cenu. Dôležitá je aj rýchla, pohodlná montáž a dobrá kompatibilita s kartami okolo. Pekný vzhľad takisto poteší. Akasa si dala očividne za cieľ, aby jej chladič bol čo najvhodnejším kompromisom všetkých kľúčových zložiek. Za len štyri eurá má vykročené k bestselleru. Celý článok „Konečne lacný a fungujúci chladič SSD M.2! Z dielne Akasa“ »

  •  
  •  
  •  
  •  

Vyhodnotenie súťaže, Zima 2017. Kto si odnáša čo? + vďaka!

Tak, a máme tu výsledky. A tentokrát i bez meraní hardvéru. Analyzovali sme totiž vašu snahu, z ktorej vzišli v prvom slede traja čitatelia, ktorým priala šťastena, a potom jeden, čo si za svoju šikovnosť vybojoval najštedrejšiu odmenu. Ostatní nezúfajte, nabudúce to určite vyjde. Všetci (i tí, čo sa do hry o ceny nezapojili) prijmite naše úprimné poďakovanie za vašu podporu a prianie všetkého dobrého. Celý článok „Vyhodnotenie súťaže, Zima 2017. Kto si odnáša čo? + vďaka!“ »

  •  
  •  
  •  
  •  

One comment Pridať komentár

  1. Upravený build s ohľadom na minimalizáciu ceny. Core i5-7400 nahradilo Pentium G4560, 240GB SSD Silicon Power A55 o zase polovicu menšie SSD Patriot Flare a Noctuu NH-L9i nakoniec nízkoprofilový chladič Akasa.

    Fotka pochádza z hardvérovérového podujatia na SOŠ elektrotechnickej v Žiline, kde sme boli spoluorganizátorom. Kompletnú reportáž z akcie nájdete v tomto odkaze magazínu PC REVUE.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *