Je to zvláštne, no stolové počítače v hrubých črtách už viac ako dvadsať rokov stagnujú. Stále sa vo väčšine prípadov stavajú na štandarde ATX v prerastených toweroch. Z racionálneho hľadiska by však takýto koncept mal byť okrajový, vytlačený SFF. Tradičný PC môže byť totiž maličký, výkonný a tichý zároveň. A pritom jeho výbava vás takisto nemusí nijako obmedzovať.
Ladenie a metodika testovania
Optimalizovať chladenie tak, aby bolo čo najefektívnejšie (tzn., aby bolo dostatočne výkonné a pritom nie hlučnejšie, ako je treba) je už zložitejšia úloha. A hlavne, pokiaľ má počítač stabilne fungovať za každých podmienok, a teda aj pri maximálnom výkone.
S výnimkou nastavenia XMP pri pamätiach sme začali testovať v továrenských nastaveniach, kedy power meter odčítaval špičkovo okolo 81 W. Takúto dávku tepla však napájacia kaskáda neustála. Zatiaľ čo teploty aj nedelidovaného CPU boli v poriadku, VRM narážali na svoje limity. Po dosiahnutí 97 °C systém drasticky zhadzuje násobič na 8 (tj. z 3300 MHz na 800 MHz) a nezachráni to ani zvýšenie prietoku ventilátorov na maximum. Tu by sa hodil pasív VRM, ktorý má (ako jediná doska STX?) Asrock H110M-STX. V našom prípade je najrozumnejší undervolting jadra, na ktorý by i tak došlo. Najnižším plne stabilným napätím je 0,9 V. To odbúralo zhruba 20 W, čo je vidieť aj na teplotách VRM. Teraz už môžeme prejsť na zisťovanie vplyvu orientácie skrinky na efektivitu chladenia. Ventilátor na chladiči CPU je fixne nastavený na 7 V (~ 1663 ot./min) rovnako ako systémové chladenie (~ 2330 ot./min). Pri takýchto otáčkach systémový ventilátor navršuje celkovú hlučnosť iba o 0,2 dBA. Samozrejme nás zaujímalo, do akej miery sa na chladení podieľa a či má vôbec zmysel. Výsledky meraní (v kombinácii so všetkými možnými orientáciami) nájdete v grafoch:
Z výsledkov vyšlo, že je najefektívnejšie počítač prevádzkovať v horizontálnej polohe a že systémový ventilátor prakticky len zbytočne vrčí. Pri vyššom prietoku by bol určite osožnejší, ale takisto by bol najhlučnejšou súčasťou, čo nechceme. Všetky ďalšie testy preto prebiehajú so skrinkou horizontálne a bez systémového ventilátora.
Krivka regulácie PWM je kompromisom medzi čo najnižšou hlučnosťou a zároveň takým zahrievaním MOSFETov, aby bol výkon počítača stabilný aj pri vyššej teplote okolia, do 28 °C (my testujeme v rozmedzí 21 – 21,3 °C).
Hladinu hluku odčítavame zo vzdialenosti približne 25 cm. Snímač hlukomera Reed R8080 je diagonálne nasmerovaný medzi mriežky chladenia. Na vyššiu presnosť logujeme v reálnom čase 30 vzoriek meraní, z ktorých je do grafov zapísaná priemerná hodnota.
Tretia až siedma kapitola zachytáva prienik teplôt CPU, čipsetu a VRM, hlučnosť prevádzky a spotrebu pri rôznych stupňoch zaťaženia. Od extrémneho zaťaženia LinPacku s AVX v IntelBurnTeste, cez prevod fotiek v Zoner Photo Studio 18, prehrávanie videa s DXVA v Media Player Home Cinema (v1.7.13), po pokojový režim v prostredí pracovnej plochy Windows 10. Každý z testov trvá 900 sekúnd, po ktorých sú už teploty komponentov prakticky ustálené. Spotrebu odčítavame počas 5 minút pred koncom a finálna hodnota v grafoch je výsledkom priemeru 150 vzoriek.
V testoch je na porovnanie Shuttle NC03U5. Treba však zdôrazniť, že naša konfigurácia je predsa len dvakrát väčšia. Orientačne berte i testy výkonu, v zostavách sú použité iné pamäte i ovládače grafického čipu (teraz používame ten posledný, z 1. decembra: 23.20.16.4877 WHQL). Podrobnosti k vyložene výkonnostným testom (8. – 9. kapitola) nájdete v tomto samostatnom článku.
Upravený build s ohľadom na minimalizáciu ceny. Core i5-7400 nahradilo Pentium G4560, 240GB SSD Silicon Power A55 o zase polovicu menšie SSD Patriot Flare a Noctuu NH-L9i nakoniec nízkoprofilový chladič Akasa.
Fotka pochádza z hardvérovérového podujatia na SOŠ elektrotechnickej v Žiline, kde sme boli spoluorganizátorom. Kompletnú reportáž z akcie nájdete v tomto odkaze magazínu PC REVUE.