Detaily chladiča Thermalright HR-10 2280
Jeden z najvýkonnejších chladičov SSD trochu pripomína éru masívne rebrovaných pasívov, ktoré kedysi bývali na základných doskách. Thermalright je pritom dobre známy produkciou malých chladičov s veľkým počtom rebier. Takáto koncepcia v podobe chladiča HR-10 2280 má bodovať aj na SSD. A veruže sa jej darí aj vo veľkom porovnaní s takmer 60 konkurenčnými riešeniami.
Detaily chladiča Thermalright HR-10 2280
V priebehu ostatných rokov sa predstava väčšiny výrobcov o pasívnych chladičoch na súčiastky s nižšími nárokmi na ochladzovanie zmenila. Namiesto radiátorov, kde sa na heatpipe stohuje jedno rebro za druhým, sú často uprednostňované konštrukcie, ktoré vznikli ofrézovaním monolitických hrúd hliníka. Tie mávajú pri porovnateľných rozmeroch a hmotnosti menšiu plochu rebier, ale zase sú na výrobu lacnejšie. Ako to môže stret týchto koncepcií vyzerať v praxi dobre ilustruje rozbor chladiča Thermalright HR-10 2280. Konštrukcia „zo starej školy“ ešte nepovedala posledné slovo.
Po skúsenostiach so samostatnými chladičmi na VRM grafických kariet alebo s chladičmi čipsetov základných dosiek sa Thermalright do konfrontácie s ostatnými pustil aj na poli chladičov SSD. Chladič s modelovým označením HR-10 2280 je napohľad naozaj pôsobivý. Konštrukčne sa predsa len jedná o zložitejšiu stavbu, s akými sa stretávate bežne. Je na rovnakej báze ako výkonnejších chladičov CPU. To znamená, že k medenému bloku je pripojená heatpipe, ktorá odvádza teplo tenších rebier.
Rebier (z hliníku) je až 44, pričom na jedno pripadá plocha približne 660 mm². Hrúbka rebra je 0,3 mm a vzájomné rozstupy sú 1 mm. Teda napríklad oproti konkurenčnému chladiču Axagon CLR-M2XL výrazne menšie, ale pokiaľ ide o celkovú plochu, tak Thermalright HR-10 2280 má jednoznačne navrch. Menšie rozstupy medzi rebrami sú však voči obtekajúcemu vzduchu reštriktívnejšie a pre vyťaženie maximálneho TDP je tak potrebný vyšší tlak systémového chladenia.
Plocha rebier chladiča je perforovaná, čo môže prispievať k lepším výsledkom najmä v situáciách, keď je chladič orientovaný na výšku a zároveň je okolo neho slabší prietok.
Okrem pasívu je súčasťou balenia aj backplate. Ten je dôležitý hlavne pre montáž (SSD je zovreté medzi rebrovaným pasívom a backplate), ale takisto je kovový, vybavený thermalpadom a do určitej miery sa tak podieľa aj na chladení. Thermalpad na backplate má polovičnú hrúbku (0,5 mm) oproti milimetrovému thermaladu na základni pasívu.
Povrch teplovodivých vložiek je pre čo najlepší kontakt (na čo najväčšej ploche) charakteristický jemným vzorom. Pevnosť vložiek je pomerne nízka a pri demontáži majú tendenciu sa roztrhnúť (najmä tenšia vložka v backplate), preto postupujte buď veľmi opatrne alebo pri opätovnej montáži počítajte s tým, že budete možno potrebovať nové teplovodivé vložky.
Podporované sú iba SSD M.2 s dĺžkou 80 mm. Kratšie by nepresahovali základňu, čo znemožňuje inštaláciu do slotu, a dlhšie ju zase presahujú, takže nebude na všetkých miestach zabezpečený optimálny kontakt. Ako je to s podporou hrubších obojstranných SSD, ktoré majú pamäťové moduly aj zospodu, sme sa v materiáloch Thermalright nedopátrali a pokúsime sa ešte dostať k nejakému oficiálnemu vyjadreniu.
Montážne diery v backplate však nekopírujú závit skrutky presne, sú obdĺžnikové, a nejaká flexibilita s ohľadom na rôznu výšku SSD tu je. Otázka je, či dostatočne veľká na to, aby všetko vychádzalo aj s najhrubšími SSD.
Vysoký prítlak je síce z hľadiska efektivity prestupu tepla prospešný, ale ani v toto smere by sa to nemalo preháňať. V dôsledku nadmerného prítlaku zase môže dochádzať k deformácii PCB, ktorá SSD už nemusí vyhovovať a minimálne do momentu, kým nedôjde k náprave (vyrovnaním), už nemusí fungovať. V tejto veci budeme ešte kontaktovať Thermalright a pokiaľ sa podarí získať jasné informácie ku kompatibilite, tak tento text v súlade s nimi vhodne upravíme.
Celková hmotnosť chladiča bez SSD je 90 gramov, z ktorých 77 g má samotný pasív. Vyhotovenie Thermalright HR-10 2280 pôsobí aj pre poniklovanie povrchu luxusne. Na dielenské nedostatky sme nenarazili, konštrukčné vyhotovenie je aj v detailoch naozaj precízne.
Pri montáži chladiča na SSD si je treba dať pozor na to, aby backplate nekolidoval s výrezom v PCB, ktoré je určené na upevnenie SSD k stĺpiku, a na druhej strane ani s puzdrom slotu M.2. A zároveň treba všetko napasovať tak, aby bol v kontakte so všetkými čipmi, ktoré je treba ochladzovať. Teda hlavne s radičom a pamäťami. VRM sa u SSD obvykle výrazne nezahrieva, keďže pracuje s relatívne malým elektrickým prúdom.
Z pohľadu kompatibility s okolitými komponentmi je dôležitý ešte jeden parameter/rozmer – výška. Thermalright uvádza 43,8 mm, čo je však súčet pasívu s backplate. Odsadenie od samotného SSD je menšie, „iba“ 41,6 mm. Inštalácia do slotu pod nejakú kartu tak samozrejme nepripadá do úvahy, ale inak (v slote, ktorý zvrchu nič nezakrýva) je tento chladič stále dostatočne nízky na to, aby sa zmestil aj do skriniek formátu 1U.
Metodika
Testy prebiehajú vo veternom tuneli, ktorý nahrádza štandardnú počítačovú skrinku. Na systémové chladenie sú použité štyri ventilátory Noctua NF-S12A PWM@550 ot./min v rovnovážnom pomere dvoch vstupných k dvom výstupným. Vstupná teplota vzduchu je prísne kontrolovaná a pre čo najvyššiu presnosť sa pohybuje v úzkom rozmedzí 21–21,3 °C.
V súlade so zisteniami z meraní vplyvu rôznych pozícií na efektivitu chladenia, testujeme samostatné chladiče SSD v prvom slote, nad grafickou kartou. Z testov dosiek máme prirodzene veľa výsledkov chladičov (označované ako chladič 1 a chladič 2) aj z iných pozícií, tam je to ale dané ich fixnou polohou.
Na testovanie používame SSD Samsung 980 Pro (1 TB). Záťaž prebieha po dobu 10 minút (čo je vo veternom tuneli dostatočný čas na ustálenie teplôt) v CrystalDiskMarku – cykly sekvenčného čítania a zápisu. Dosahovaná spotreba je vtedy približne 6 W, čo je vrchná hranica toho, čo SSD M.2 mávajú a meniť by to nemali ani modely s podporou rozhrania PCIe 5.0.
Já tam nevidim teplotu bez chlazení. Kolik stupňů to udělá, když tam nedám žádný chladič?
Doplníme. Výsledkom chladenia bez chladiča chýba zámerne. Z dôvodu, aby pri pohľade na to, ze bez chladiča môžu byť dosahované aj lepšie výsledky (s nižším zahrievaním SSD) v malej databáze ľudia nespochybňovali presnosť meraní. Teraz, keď je tam tých chladičov viac a nebude to ojedinelý jav, tam už režim bez chladiča doplniť môžeme a bude to atraktívna téma i na samostatný článok. Ukáže sa z nej mimo iné i to, ktoré chladiče na akých doskách radšej nepoužívať.
Vo viacerých prípadoch aj vplyvom veľmi nízkeho či dokonca žiadneho prítlaku sa stáva, že chladič viac škodí (a funguje svojim spôsobom ako tepelný izolant) ako prospieva. Dobrá ukážka toho je aj veľký zdieľaný chladič zo základnej dosky Gigabyte Z790 Aorus Pro X. Montáž síce rýchla, cvak cvak a hotovo, ale konštrukčne je tento systém na úkor chladiaceho výkonu. Tým, ako v zadnej časti aj relatívne vysokého SSD Samsung 980 Pro nedochádza k žiadnemu kontaktu a jediné čo, tak ten pasív bráni prietoku vzduchu (systémového chladenia) okolo pamätí a z tohto dôvodu sú s ním dosahované horšie výsledky ako bez neho.
Právě, jestli není přínos chladiče jen malý a nejde to provozovat i bez něj. Obecně jsem zaslechl, že chladič je nutný u NVMe PCIe4, že je tam výkon, který už generuje podstatné ztráty.
Věc související je, jak se vypořádat s bráněním v používání chladičů ze strany výrobců. Já znám výrobce SSD tři (rozuměj měl jsem ty NVMe SSD fyzicky v ruce, protože jsem je někam montoval) a to WD, Kingston a A-Data a bohužel nedokážu říct, u kterého z nich jsem riskoval nemožnost reklamace tím, že jsem z SSD strhnul nálepku „warranty void if removed“. Byla umístěná tak, že bránila odvodu tepla, potažmo vytvářela dokonalou izolaci mezi SSD a chladičem. :-/
V typickej hernej alebo multimediálnej zostave chladič SSD nemá žiadny zmysel. V týchto scenároch sa SSD len tak k maximálnemu výkonu nedostávajú a už vôbec nie dlhodobo. Na nejaký 1–2 W chladič na SSD fakt netreba. Aj k tomuto mám už dlho poznačený test na spracovanie, ktorý bude rôzne typy záťaží spájať s konkrétnou spotrebou a vo finále aj s tým, kde je tá hranica, kedy má zmysel o chladiči SSD vôbec uvažovať.
— u kterého z nich jsem riskoval nemožnost reklamace tím, že jsem z SSD strhnul nálepku „warranty void if removed“. Byla umístěná tak, že bránila odvodu tepla, potažmo vytvářela dokonalou izolaci mezi SSD a chladičem
Tomuto sme sa už venovali a teória vyzerá hrozivejšie než je to praxi naozaj. 🙂
https://www.hwcooling.net/treba-pred-montazou-chladica-z-ssd-odstranit-nalepku/
Ddokud teplo zkracuje životnost NAND, má jakýkoliv chladič smysl. Záleží, jak dlouho ten disk budete mít. Stav buněk po x letech s a bez chladiče bude různý. Pominu záležitost mezi kusy/batchy, studií ohledně dopadu teploty na NAND je dosti.
tldr; chladič chceme, ikdyž nutný není
Hmm, napríklad tento materiál na electronics.stackexchange.com odkazuje na to, že príliš nízka teplota NAND môže byť dokonca škodlivá.
Každopádne áno, „chladič SSD nemá žiadny zmysel“ je odvážne tvrdenie, súhlasím. Myslel som to ale tak, že pokiaľ je piri zahrievaní na nižšie desiatky stupňov Celzia rozdiel teplôt taký malý, že v praxi predĺži životnosť SSD z 20 rokov (pri ideálnom chladení) na 25, tak je to prakticky jedno, keďže je to už na úrovni, pri ktorej bude to SSD dávno zastarané, za horizontom použiteľnosti.