Veľká prestávka skončila, naspäť k ventilátorom. BeQuiet! nedávno aktualizoval svoj najnižší rad – Pure Wings – a minimálne pomalšie 140-milimetrové modely musíte mať na radare. Ventilátory Pure Wings 3 vo variante BL108 predstavujú do niektorých situácií mimoriadne efektívnu nízkorozpočtovú možnosť, ktorá zároveň netrpí častými nedostatkami svojej cenovej triedy. Tichá je tu nielen aerodynamická, ale i motorická zložka.
Počiatočné zahorenie…
Ešte predtým, než začneme vôbec niečo merať, nechávame ventilátory po zapojení natočiť pár minút „naprázdno“. Je to z toho dôvodu, že bezprostredne po studenom štarte ventilátory dosahujú iné parametre ako po určitom čase krátkodobej prevádzky.
Do momentu, kým sa neustáli prevádzková teplota maziva, je dosahovaný typicky nižší maximálny výkon. Pri nižšej teplote je totiž mazivo hustejšie, s čím súvisí vyššie trenie. Maximálne otáčky preto ventilátory nedosahujú okamžite, ale až po prvých sekundách. Pred prvými meraniami tak nechávame ventilátory v zábehu aspoň 300 sekúnd pri 12 V, respektíve 100 % intenzite PWM.
… a záznam otáčok
Rýchlosť ventilátorov monitorujeme pomocou laserového tachometra, ktorý počet obrátok odčítava z reflexnej nálepky na rotore. Na tento účel používame zariadenie UNI-T UT372, ktoré v reálnom čase umožňuje aj priemerovanie vzoriek. Do grafov tak nezapisujeme špičkovú, ale priemernú hodnotu otáčok z časového úseku 30 sekúnd.
Samotné otáčky sú však pomerne nedôležitý parameter, ktorému sa často venuje vyššia pozornosť, než by bolo vhodné. To dokonca aj v mnohých testoch ventilátorov či chladičov, kde sa podľa otáčok normalizujú jednotlivé režimy, v ktorých sa merajú iné veličiny.
Viazať sa však na konkrétne otáčky je pomerne nešťastné rozhodnutie už len preto, že ventilátory nezískavajú žiadny spoločný znak. Pri rovnakých otáčkach sú všetky ostatné veličiny rôzne, neexistuje žiadny prienik. Dá sa poznamenať, že lepšia by bola normalizácia podľa akejkoľvek inej veličiny, či by sa jednalo o statický tlak, prietok alebo hladinu hluku, ktorá u nás vyhrala. O tom ale až v ďalšej kapitole.
Rýchlosť otáčok meriame iba preto, aby ste si vedeli konkrétny parameter (napríklad výšku statického tlaku alebo nejakú hladinu hluku) spojiť s niečím, podľa čoho si viete ventilátor sami nastaviť. Snáď na to jediné je informácia o dosahovaných otáčkach užitočná. V rámci analýzy ventilátorov budeme uvádzať aj to, aké majú ventilátory rozbehové a minimálne otáčky. Rozbehové otáčky bývajú vyššie než minimálne, pretože na rozhýbanie rotora je vyžadovaná väčšia sila než keď už sa rotor ventilátora otáča a hľadá sa minimálna intenzita napájania, pri ktorej nedochádza k jeho zastaveniu.
Omlouvám se, ale ventilátor neshánim, nemám na to, tohle číst celé a přeskakuju rovnou na závěr. Ano, vzhledem k tomu kolik tyto testy musí dát práce, je to neslušné, proto ta omluva hned dopředu. 😉
Já nějak všude osazoval Arctic F12/F14, obyčejnej maximálně ten druhej CO s trochu lepšíma ložiskama. Oni ale také zdražili, tak až budu zase něco měnit, mrknu třeba ještě sem, jestli nezkusit něco jiného.
Mám k tomu ale jednu námitku podobně jako u recenze skříně, co tu teď byla. Náhodou nedojde u těch ventilátorů poměrně rychle ke změně vlastností vlivem nasávaného prachu?
Prostě dejme tomu, že si vybírám mezi ventilátorem za 250 Kč a za 400 Kč. Oba budou mít podobný výkon, ale ten dražší bude méně hlučný. Vlivem zaprášení začnou oba hučet ještě víc, ale tomu horšímu, který je už tak hlučný, to přidá méně hluku než tomu lepšímu, takže se to začne časem srovnávat. Jde o to, že průběh té akustiky ventilátorů nebude asi lineární a tudíž tam bude spíš šance, že ty kvalitní drahé ventilátory budou dobré do laboratorních podmínek, ale do prašného města je to nakonec jedno?
Za nič sa nemusíte ospravedlňovať. Je to koncipované tak, aby si v tom každý našiel to svoje. Naozaj jednoduchú a zrozumiteľnú podobu pre tých, čo sa potrebujú rýchlo zorientovať, bude mať ale až prezentácia v pripravovanej encyklopédii ventilátorov. 🙂
Nemyslím si, že v prašnom prostredí bude jedno, aký je použitý ventilátor. Naopak, tie najmenej efektívne už môžu byť nedostačujúce, zatiaľ čo s efektívnejšími bude všetko v poriadku. Vysvetlím nižšie.
Prach sa usadzuje medzi rebrami, prípadne upcháva filter (jemná vrstva prachu na lopatkách zase až tak nevadí/nič zásadné nemení), čo na týchto prekážkach zvyšuje reštriktivitu. To znamená, že z dvoch ventilátorov s rovnakým prietokom vo voľnom priestore bude nižší úbytok prietoku (a tým pádom menšie zníženie chladiaceho výkonu) u ventilátora s vyšším statickým tlakom. Ten prach znižuje prietok, ale viac tým ventilátorom, ktorých statický tlak je nižší. To s tým nárastom hluku je pomerne zložitá téma. Drahšie ventilátory môžu byť tichšie najmä preto, že sú vyrobené s pevnejšieho materiálu s nízkou tepelnou rozťažnosťou a tým pádom v ich pracovnom rozsahu rýchlostí niekedy nedochádza k prakicky žiadnym vibráciám na špičkách lopatiek. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú oproti lacnejším ventilátorom s pružnejšími lopatkami tichšie. Inými slovami, elitné ventilátory si lepšie (efektívnejšie) poradia aj v situáciách zanedbaných počítačov, ktoré treba čistiť. Alebo so zabezpečiť poriadny, dostatočne jemný filter.
PS: Ventilátor Arctic radšej z radu P. Tie F prestali dávať na chladiče (a vôbec v ich produkcii pokračovať) aj Arctic sám. Na systémové chladenie bez prekážok/filtrov ešte, povedzme, ok. V kombinácii prakticky s akoukoľvek prekážkou už ale prietok Arctic F12 výrazne klesá a i v porovnaní s P12 sú výsledky pri porovnateľnej hlučnosti výrazne slabšie.