Ako testujeme a výsledky
Niečo na zahorenie. Testy zdrojov ATX 3.0 začneme azda najdiskutovanejšou témou, ktorá okolo nich je, teplotami nových káblov so 16-pinovými konektormi PCIe. Prehľad zdrojov dvanástich značiek dobre odpovedá na otázku, s ktorými modelmi si výrobcovia ako poradili. S vysokou prúdovou záťažou môžu byť teplotné rozdiely pomerne výrazné, na puzdrách konektorov aj na izolácii vodičov. Všetko máme zdokumentované IR optikou.
Prácu na zdrojoch v externom testlabe máme za sebou. Ešte chvíľu ale potrvá, kým domeriame akustickú časť. Čakanie na kompletné testy vám teraz skrátime porovnaním zahrievania káblov 12VHPWR.
Zostavu zdrojov, s ktorými sme sa zaoberali, už poznáte. Výsledky týchto meraní sú však kompatibilné aj s inými výkonnostnými variantmi. Naprieč nimi sa používajú obvykle rovnaké káble, a to i v prípadoch, keď sú na nich rôzne značky s hodonou vo wattoch. Zatiaľ čo väčšina zdrojov má vytlačených na puzdre 600 W, tak napríklad Cooler Master GX III Gold 850 alebo i SilverStone DA850R je „iba“ 450 W. To však nepoukazuje na menšiu zaťažiteľnosť kábla, ale len to, že u 850-wattových zdrojov sa vyššia záťaž neodporúča s ohľadom na to, že pri vyťažení maximálnej konštrukčnej zaťažiteľnosti kábla s výkonnými procesormi už môže vplyvom preťaženia dochádzať k nestabilite systému. Z dôvodu, že na 12-voltovej vetve bude dochádzať k preťaženiu.
Takže hoci tu máme konkrétne modely s dvanástimi rôznymi značkami, tak rovnaké závery budú platné aj pre iné výkonnostné varianty zdrojov Asus, BeQuiet!, Cooler Master, Corsair, DeepCool, Enermax, FSP, Gigabyte, Chieftec, MSI, Seasonic či SilverStone. V mnohých prípadoch sú rovnaké káble aj naprieč modelovými radmi. Inými slovami, poznanie, ktoré u konkrétneho výrobcu získame v modelovom rade x bude pravdepodobne porovnateľné s modelovým radom y.
K metodike testov zdrojov onedlho vydáme samostatný článok so všetkými potrebný podrobnosťami, ktoré sú potrebné na kontrolu nad testovacím prostredím. Pre potreby tohto článku bude stačiť iba zopár informácií. Hlavná je tá, že je pre všetky konektory nastavený prúd 53 A, ktoré pri napätí 12,0 V zodpovedá 600 W (teda značke, ktorú obvykle nachádzate v špecifikáciách na puzdre konektorov). Trvalá prúdová zaťaž, pre ktorú by mal byť každý kábel 12VHPWR spôsobilý je až 55 A.
Na dosiahnutie konštantných podmienok používame súpravu záťažového modulu Chroma 63106A, ku ktorému je pripojené PCB s konektorom 12VHPWR. Konektor funguje vo voľnom priestore, mimo skrinku, bez aktívnej cirkulácie vzduchu, ale pri kontrolovanej teplote vzduchu okolia. Tá sa na pozadí pohybuje okolo 19 °C. Termovízne fotky realizujeme po 600 sekundách záťaže. Káble začinajú z „izbovej“ teploty.
Maximálna a priemerná povrchová teplota je zónovo odčítavaná z puzdra konektorov (plastová objímka pre kontakty) a z izolácie vodičov. Teplotné mapy nájdete v druhej kapitole tohto článku. Tretia kapitola je potom zoskupením detailov profilu dutiniek, od ktorých stavby sa zahrievanie káblov odvíja. Formujú totiž prechodový odpor, ktorého výsledkom je „nejaká miera zahrievania“.
Výsledky testov
Všeobecne treba konštatovať, že všetky zdroje sú spôsobilé na prevádzku pri veľmi vysokom prúde, na hrane ich špecifikácií. Napriek tomu sú tu varianty, ktoré možno v tomto smere hodnotiť ako s technicky lepšou či horšou realizáciou.
Najnižšie zahrievanie z testovaných káblov 12VHPWR dosahuje ten na zdroji Chieftec Polaris 3.0. A to či už ide o teploty puzdra konektoru alebo vodičov. Silová časť káblov má vždy (u každého kábla) 16 AWG. S rovnakým konektorom by sa jej zahrievanie príliš nelíšilo. Konektory sú však rôzne a k čím vyššiemu zahrievaniu v nich dochádza, tým horúcejší je i samotný kábel, ktorý sa správa ako pasívny chladič, odvádza teplo.
Po stránke, ktorú v týchto testoch sledujeme, má relatívne najslabší kábel zdroj Asus ROG Strix 850G Aura. Dochádza u neho k najvýraznejšiu zahrievaniu. Iba o trochu nižšiu teplotu má kábel MSI MPG A850G. Odskok týchto zdrojov od zvyšných je pomerne výrazný. Elektrický kontakt tak bude na menšej ploche a u Strix 850G Aura sa zdajú byť tenšie aj steny dutiniek. Tie sa potom rýchlejšie zahrejú. Na podrobnú konštrukčnú analýzu je nevyhnutné konektory rozobrať, aby bola vidieť celá konštrukcia dutiniek, to ale zase za také dôležité nepovažujeme. Pre koncového používateľa je kľúčový výsledok, respektíve namerané hodnoty.
Je evidentné (viditeľné), že výrobcovia zdrojov používajú viac než dva druhy dutiniek. Určitú úlohu na zahrievaní zohráva aj rôzna kvalita pevných spojov (krimpovanie, spájkovanie). Za „teplotne“ veľmi slušné okrem káblu Chieftec Polaris 3.0 možno označiť aj káble SilverStone DA850R Gold, Enermax ERT850EWT, Seasonic Vertex GX-850 či DeepCool PX1000G. SilverStone má druhú najnižšiu maximálnu teplotu konektora a Enermax zase priemernú. Väčší rozdiel medzi najvyššou a priemernou teplotou poukazuje na slabé miesta, ktoré sa zrobustnením kritickej časti dajú potlačiť.
V najlepšom poriadku je aj všetko okolo FSP Hydro G Pro ATX3.0, Gigabyte GP-UD850GM PG5W, Corsair RM850x Shift, Cooler Master GX III Gold 850 či BeQuiet! Dark Power 13. Aj pri 53 A, na ktoré v praxi narážať nebudete (grafické karty RTX 4090 mávajú do 40 A), tu existuje stále rezerva. Tá sa zíde v zostavách s nižším prietokom (nič neobvyklé pre priestory za bočnicou) alebo v prostredí s nadmernou teplotou vzduchu okolia, prípadne pri kombinácii obidvoch týchto faktorov.
Pri zapájaní konektorov 12VHPWR (a nielen tých), samozrejme, vždy dbajte na to, aby zaskočila ich poistka. Tá sa hlási akustickou reakciou a keď je tá tichá, tak to, že ste konektor dotlačili na doraz, ucítene aj hmatovo. Pokiaľ k žiadnemu z týchto javov nedôjde, tak zahrievanie v kritických miestach bude vyššie. Do akej miery záleží od kvality montáže. Čím menšia je kontaktná plocha pinov s dutinkami, tým vyšší je prechodový odpor, v dôsledku ktorého dochádza aj k vyššiemu zahrievaniu. Pri odbornej inštalácii je riziko požiaru minimálne. Hoci na najteplejších kábloch v našich testoch sa už škaredo popálite, pretože nemajú zase až tak ďaleko od 105 °C, do ktorých sú konštruované. Nezabúdajte, že výsledky meraní nižšie prebiehajú pri vyššom prúde, než s akým sa stretnete v praxi.
Doplnok/aktualizácia (12. 12. 2023): Zaregistrovali sme, že sa v externých diskusiách objavujú vyjadrenia k hodnoteniu metódy, ktorú sme použili na analýzu zahrievania kábla s tým, že použitie termočlánkov namiesto termokamerou by bolo vhodnejšie, voči čomu si tejto situácii (meraní kábla) dovolíme namietať. Hoci IR snímanie má svoje nevýhody, keďže charakter sledovaných povrchov nevyžaduje zmenu emisivitného čísla, z termočlánku presnejšie porovnávacie údaje naprieč káblami nedostanete. Naopak, pri použití termočlánkov sa znižuje rozlíšenie a na porovnateľne (oproti IR) objektívne merania najteplejšieho miesta alebo aj priemerného zahrievania, by sa muselo použiť veľmi veľa termočlánkov a výsledok by bol skôr menej relevantný. To napríklad aj preto, že prítomnosť termočlánkov bude vlastnosti kábla meniť absorpciou tepla na svojej vlastnej úrovni. Pri rôznej montáži rôzne, skreslenie by tam mohlo byť iné. Aj z toho dôvodu v tomto prípade považujeme IR snímanie za rozumnejšiu voľbu.
A že je povrchová teplota kábla (z puzdra konektora alebo z izolácie vodičov) menej užitočný údaj ako informácia o zahrievania jadra/živej časti kábla? 6ivé časti sú prirodzene teplejšie, ale za dôležité do praxe považujeme zahrievanie izolácie. Aj číselný údaj s teplotou na kábli hovorí o tom, do akej teploty je spôsobilá použitá izolácia, nie vodič ako taký, ten sa topiť len tak nebude. Bezpečnostné riziká vznikajú poškodením/porušením izolácie. Isteže, udaj o rozdiele teplôt medzi jadrom vodičov a povrchom izolácie by bol prirodzene atraktívny, keďže vnútorná stena izolácie sa bude takisto viac zahrievať a skôr sa dostane na kritickú úroveň. V neposlednom rade je takisto je možné, že pri takomto vnímají problému, ako opisujueme, existujú nejaké odborné medzery. Toto už zachádzame do vecí, ktoré sú mimo našu primárnu špecializáciu. „Experti na všetko“ pre HWCooling nepracujú.
- Contents
- Ako testujeme a výsledky
- Termovízia puzdra konektorov, izolácie vodičov...
- ... a detaily profilu dutiniek
u Asusu teda určite lepšie platia marketérov ako inžinierov, ak je to teda ich výroba a nie nejaký odkúpený Eurocase či iný „prémiový“ produkt…
Uvidíme, ako v porovnaní vypália elektrické a akustické vlastnosti (zdroja Asus), tie sa nezdajú byť na chvoste. Keď sa niekde pridá, inde sa musí asi holt ušetriť. Je to o prioritách, no.
keď ušetrili na blbých konektoroch, ako vieš, že neušetrili aj v iných súčiastkách? to zahrievanie miestami vyššie aj o 20 st. neveští, že by niekde pridali… ale však pomeriaš ich poriadne, ni? ale
Jasné, ukáže sa to z výsledkov elektrických a akustických vlastností. Tie už máme čiastočne odmerané, elektrická časť, ta ktorou sme trochu cestovali, je hotová. Teraz sa čaká, kým sa k nám zdroje vrátia (stále sú v externom testlabe vedľa prúdovej záťaže) na domeranie zvukového profilu. 🙂
Mel jsem jiz delsi cas podezreni ze manie „modularni kabelaz“ je z elektro-mechanickeho pohledu blbost.
Nicmene nemel jsem v ruce takto detailni srovnani.
Zajimavy dotaz na renomovane vyrobce by totiz byl, Proc nemohu sehnat vykony kvalitni zdroj s pevnou (bezpecnejsi) kabelazi ?
Zahrivani konektoru pro velke proudy se zhorsuje s casem. Oxidace na kontaktech zpusobuje vyssi prechodovy odpor, tzn. vetsi zahrivani, vetsi ztraty, a vetsi riziko pozaru. Tudiz je logicke pozadovat co NEJMENE konektoru.
Navic kazdy konektor muze pridavat jiskreni … .
Cvicne jsem si zadal do CZC nasledujici filtr:
ATX 3
Modularni kabelaz NE
vykon 600, 850 W
Vysledek : DVA produkty od jedne rebrandovane cinske znacky
https://www.czc.cz/zdroje/produkty?vykon-zdroje-w=750,850&standard-zdroje=atx-3-0&modularni-kabelaz=ne_6
Jasné, no. Asi to bude aj dôsledok toho, že používatelia zdroje s pevnou kabelážou nechcú, pretože to nevyzerá tak prakticky z pohľadu úspory miesta v skrinke. By ma zaujímalo, koľko ľudí túto výhodu modulárnych zdrojov nakoniec ani neuplatní a naláduje tam všetky káble, „aby sa nejaký nestratil, keď ho bude neskôr náhodou treba“. Hlásim sa ako prvý. 🙂
Vynalez „modularni kabelaze“ ma na svedomi nejspise stejny cinsky frikulin jako vynalezce „bezpecnostni krytky“ vetraku ve zdroji.
BTW: to ze hmotnost zdroje je bezne pouzivana pro rychlo orientaci kvality zdroje, vedi i vyrobci. Proto ji casto neuvadi. A proto jsem vas pozadal o vazeni. Zde je dalsi priklad „cinske inovace“. Omlouvam se za link na konkurenci ale tohle jsem proste musel.
https://diit.cz/clanek/zdroj-equites-bez-prepetove-ochrany-ale-vycpany-ocelovymi-pilinami-aby-ztezkl
Pozor, ten štít za ventilátorom má byť z chladiacich dôvodov pre efektívnejšiu organizáciu vzduchu do kritických miest. Síce za cenu zníženia celkového prietoku ventilátora, ale s tým, že tam, kde je prietok najužitočnejší, ho bude viac. V článkoch uvádzali inak (bezpečnostné dôvody), ale po vyzvedaní u výrobcov došlo k popretiu pôvodného tvrdenia toho tvrdenia v tomto komentári. Jasné, tiež za užitočnosť toho prvku ruku do ohňa nedám, ale majú to „oficiálne stanovisko“ pre jeho implementáciu. 🙂
V takovych tvrzenich se pouziva slovicko „udajne“.
napr. Krytka udajne zlepsuje chlazeni, ale nikdo to nezmeril.
napr1. Modularni kabelaz udajne zlepsi esteticku pohledu do skrine. Sice zvysuje spotrebu a snizuje stabilitu ale koho to zajima ze ?
Kdysi se delali PC skrine testovane na emisi VF. Take bocnice byli spojene s hlavni casti zemnicim kabelem. Hlavni cast skrine byla pres kryt zdroje uzemnena. Tim se zajistl nizky elmag. smog.
Bohzel, nejakeho cinskeho frikulina napado udelat bocnice sklenene a nacpat tam blikatka.
Jak moderni sklenene skrine izoluji VF pole se uz nikdo nepta ?
Tiež nikde netvrdím, že „je“, ale „má byť“ (so zamlčaným „údajne“ :)). Slovíčkarčenie… 🙂
Aktuálne ku koncu roka máme taký frmol, že úplne nepriestrelne korektné slohy po mne nechcite. Každopádne otestujeme, uvidíme.
Mě teda nutnost kurtovat zavazející nezapojené kabely vždycky otravovala a netoužím se k tomu vracet. A skříní s klasickými bočnicemi je na trhu dost, řešil bych to spíše spíše z pohledu útlumu hluku. Nakonec problém blikátek je spíš v poptávce než nabídce vzniklé jejím důsledkem.
Ja bych svoji ruku do ohne za krytku take nedal. Ale ruku toho cinana to jo. Klidne i obe.
ja patrim do tej druhej skupiny.. enermax modu 82+ 525W som mal 2008-2019 a 2019- mam seasonic Prime Ultra 650 W Titanium – tiez modularny. V bedni mam len tie kable, ktore su potrebne. Vacsinou montujem ale lacnejsie zdroje, nemodularne a casto je dost problem to do bedni (hlavne lowend) normalne vopchat. Kable nestratim, lebo su v krabici hore na skrini a vyhodim to az ked vyhodim zdroj. Ten aktualny SS ma 12 rokov zaruku, takze niekedy 2031…
Ha! Enermax Modu 82+ je krásna nostalgia. Podobná, ako keď si nadšenec spomenie na Fortron Blue Storm II alebo Corsair HX520. Legendy počiatku 21. storočia. 🙂
veru, Corsair HX400 mi slúžil do cca 2014, po ňom až dodnes legendárny „platinák“ Super Flower Golden King 550W, stále v pohode a tichúčko 🙂
Mne v minulosti pevná kabeláž nevadila, ale hlásim sa k opaku, keď už mám modulárne zdroje tak zapájam len nevyhnutné káble. Nielen že šetrím miesto, aj sa s tým zdrojom ľahšie manipuluje. Zvyšok káblov leží pekne v origo krabici, nemá sa kam stratiť 🙂
Ono treba to brať aj z praktického hľadiska, káble zo 450W zdroja sú v poho, ešte káble na 650W zdroji sa dajú upratať aj keď už ťažšie, ale kam by človek upratal káble z takého 1300W zdroja ktorých je tak dvojnásobok a navyše zvyčajne hrubšie než tie na lacných zdrojoch? 😀
Dobry argument. Pro vysoko vykonne zdroje je vhodna castecne modularni kabelaz.
a to tak ze konektory s moznym vysokym proudovym zatizenim zustavaji pevne.
Áno, to by bolo perfektné. Pevné okrem 24-pinu býva z kritickejších káblov ešte aspoň jedine 4+4-pin pre CPU, ale sú aj zdroje s pevnými 6+2-pinovými konektormi PCIe? Nespomínam si, že by som podobný videl, ale to, samozrejme, neznamená, že neexistujú. Existujú? Asi by bolo pomerne prekvapivé, keby to nikto nevyužil ako konkurenčnú výhodu. Ale ako je to vždy brané tak, že napevno sú maximálne nevyhnutné konektory na to, aby počítač fungoval a všetky ostatné idú vždy modulárne…
Kdysi byla kabeláž nemodulární, ale tím, jak byly zdroje vždy nahoře, byla krátká a zabírala málo místa. Kdysi jsem všechno přebytečný hravě nacpal do té 1cm štěrbiny, která byla obvykle ve skříních nad optickou mechanikou.
Pak jsem si po letech neuváženě koupil nový nemodulár zdroj a koukal jsem – ty kabely jsou kvůli tomu, že jsou zdroje ve skříni dole a lidi to vedou za zadním panelem, třikrát delší, navíc je jich víc (vícero PCIe kabelů) a většinou jsou mnohem tlustší a míň tvarovatelný. Takže tahle stará filozofie už nefunguje a najednou je se všema těma kabelama docela problém, takže pokud všechny větve nepoužíváte (třeba při koupi 400W modelu s dvěma PCIe kabely a spoustou molex/SATA, zatímco vy tím třeba napájíte jenom jednoduchou sestavu s APU…), tak bude i docela problém. Takže se z toho moduláru stává nutnost, ačkoliv ne z úplě správných důvodů (jen teda nevím, proč se dělá modulární ATX 24pin a 4/8pin, to je logicky zbytečnost).
Přijde mi, že dostat to i do toho kabelového prostoru, kvůli kterému tohle vznikl a který zase vznikl pro tohle, je dneska kolikrát ještě horší problém, než to kdysi vyvázat a pozastrkovat do volných prostor ve staré Eurocase nebo podobné nemoderní skříni. je pravda, že dnešní case nezobézněly jenom kvůli tomu, ale i pro radiátory a možnost osadit víc ventilátorů a mít lepší airflow, ale i tak mi to přijde takové prostorově a materiálově neefektivní proti té původní koncepci PC towerů 🙂 Ale ten důvod jsou asi hlavně ty zdroje dole? A tudíž jak jednou tyhle skříně existujou, tak už nikdo ty kabely zpátky nezkrátí 🙂
Riesil som nedavno jeden problem – pred 8 rokmi som kamaratovi poskladal PC s prvou generaciou AMD Ryzen a on si ho zobral so sebou do Anglicka. Corsair RM650x, plne modularny, pri vypnutom PC zaiskril, zasvietil… Kamarat by mal problem vymenit nemodularny zdroj, kedze to ma v HTPC skrinke, ale vymeni za iny modularny zvladol bez problemov a PC opat funguje.
Mam aj jednu otazku k tymto novym kablom. Nie je lepsie riesenie zobrat kvalitny nie ATX3.0/3.1 zdroj a pouzit kable z 3-4 8pinov na ten novy zazrak? Minimalne na strane zdroja by problem s vysokym zahrievanim nemal nastat a teda paradoxne stary zdroj moze byt bezpecnejsi.
Neexistuje veľa racionálnych dôvodov, prečo sa vyhýbať zdrojom ATX 3.x. Napadajú mi iba veci ohladne ušetrenia typicky lacnejším modelom ATX 2.x alebo takým modelom, ktorý bude mať v nejakom výpredaju porovnateľné elektrické vlastnosti. Prípadne ak niektorý starší zdroj ponúka nejakú „extra“ funkciu, ktorá sa na novších modeloch ATX 3.x ešte neobjavila.
— „pri vypnutom PC zaiskril, zasvietil… “
Toto štandardu nepripisovať a už vôbec nie káblom 12VHPWR/12V-2×6. Tých sa neobávajte, tri štandardné 8-piny nemajú nič, pre čo by sa dali označiť ako bezpečnejšie riešenie napríklad v porovnaní s káblami 12V-2×6, ktoré majú skrátené signálové piny, čo je prevencia pred neúplným zasunutím a potenciálne vyšším zahrievaní, ku ktorému bude z rovnakých dôvodov dochádzať pri všetkých typov káblov (vrátane 8-pinových). A keby predsa len víťazila paranoja, tak 8-piny PCIe alternatívne majú aj zdroje ATX 3.x.