Veľká prestávka skončila, naspäť k ventilátorom. BeQuiet! nedávno aktualizoval svoj najnižší rad – Pure Wings – a minimálne pomalšie 140-milimetrové modely musíte mať na radare. Ventilátory Pure Wings 3 vo variante BL108 predstavujú do niektorých situácií mimoriadne efektívnu nízkorozpočtovú možnosť, ktorá zároveň netrpí častými nedostatkami svojej cenovej triedy. Tichá je tu nielen aerodynamická, ale i motorická zložka.
Merania statického tlaku…
Konečne nastal čas, aby sme sa po dráhe tunela trochu posunuli. Tesne za ventilátorom je umiestnená sonda na snímanie statického tlaku. Jej poloha je zvolená s ohľadom na maximálnu efektivitu meraní. Inými slovami sú snímače umiestnené v miestach najvyššieho tlaku (hoci ten je v nezúženej časti tunela prakticky všade rovnaký).
Na meranie statického tlaku v tuneli slúži Fieldpiece ASP2, ktorý je pripojený k manometru Filedpiece SDMN5. Ten umožňuje merania aj v milimetroch vodného stĺpca, ale my meriame v milibaroch. To je pre tento merací prístroj základná jednotka s jemnejším rozlíšením. A až z nej namerané hodnoty prepočítavame do mm H2O, aby bolo možné jednoduché porovnanie s tým, čo uvádzajú výrobcovia.
Zatiaľ čo sme pri meraniach hladiny hluku písali, že sa naše výsledky nedajú porovnávať s parametrami, tak v tomto prípade to už neplatí. Pokiaľ si výrobcovia ventilátorov parametre neprikrášľujú, tak by mali uvádzať približne také hodnoty tlaku, aké vychádzajú aj nám. Najvýraznejšie odchýlky môžu vznikať iba na úrovni rôznej presnosti meracích prístrojov, ale to sú zanedbateľné percentá.
Čím väčší je rozdiel udávaných hodnôt výrobcom oproti našim, tým menej špecifikácie zodpovedajú realite. Ak sú udávané hodnoty výrazne vyššie, je to určite zámer, ktorý má ventilátory na trhu umelo zvýhodniť. Pokiaľ ale výrobca uvádza nižšiu hodnotu tlaku než my, ukazuje to skôr na inú vec. A síce na slabšiu tesnosť meracieho prostredia. Čím menej tesný tunel je, tým nižší tlak prirodzene nameriate. Toto je jedna z vecí, ktorú sme ladili mimoriadne dlho, ale nakoniec sme vytesnili všetky slabé miesta. Či už sa jedná o priechod pre samotnú sondu, príruby okolo anemometra, dokonca bolo potrebné v strede zatesniť aj samotný rámček anemometra, ktorý sa skladá z dvoch dielov. Bezchybne tesná musí byť nakoniec aj záklopka na konci tunela. Statický tlak sa totiž meria pri nulovom prietoku vzduchu.
Je tu ale jedna vec, ktorá často tlak ventilátorov trochu znižuje. A to sú vystúpené antivibračné podložky v rohoch či inak vystúpené rohy. Inými slovami, keď ventilátor na vstupe perfektne nesadne k montážnemu rámčeku a po obvode sú malé škáry, tak i to má vplyv na to, čo nameriate. Do tohto sme už ale nezasahovali, pretože sa už jedná o kvalitatívne vlastnosti ventilátora. Rovnako „odstávať“ a dosahovať o trochu slabšie vlastnosti, než na aké ma potenciál pri lepšom vyhotovení, bude aj po aplikácii u koncového používateľa.
Omlouvám se, ale ventilátor neshánim, nemám na to, tohle číst celé a přeskakuju rovnou na závěr. Ano, vzhledem k tomu kolik tyto testy musí dát práce, je to neslušné, proto ta omluva hned dopředu. 😉
Já nějak všude osazoval Arctic F12/F14, obyčejnej maximálně ten druhej CO s trochu lepšíma ložiskama. Oni ale také zdražili, tak až budu zase něco měnit, mrknu třeba ještě sem, jestli nezkusit něco jiného.
Mám k tomu ale jednu námitku podobně jako u recenze skříně, co tu teď byla. Náhodou nedojde u těch ventilátorů poměrně rychle ke změně vlastností vlivem nasávaného prachu?
Prostě dejme tomu, že si vybírám mezi ventilátorem za 250 Kč a za 400 Kč. Oba budou mít podobný výkon, ale ten dražší bude méně hlučný. Vlivem zaprášení začnou oba hučet ještě víc, ale tomu horšímu, který je už tak hlučný, to přidá méně hluku než tomu lepšímu, takže se to začne časem srovnávat. Jde o to, že průběh té akustiky ventilátorů nebude asi lineární a tudíž tam bude spíš šance, že ty kvalitní drahé ventilátory budou dobré do laboratorních podmínek, ale do prašného města je to nakonec jedno?
Za nič sa nemusíte ospravedlňovať. Je to koncipované tak, aby si v tom každý našiel to svoje. Naozaj jednoduchú a zrozumiteľnú podobu pre tých, čo sa potrebujú rýchlo zorientovať, bude mať ale až prezentácia v pripravovanej encyklopédii ventilátorov. 🙂
Nemyslím si, že v prašnom prostredí bude jedno, aký je použitý ventilátor. Naopak, tie najmenej efektívne už môžu byť nedostačujúce, zatiaľ čo s efektívnejšími bude všetko v poriadku. Vysvetlím nižšie.
Prach sa usadzuje medzi rebrami, prípadne upcháva filter (jemná vrstva prachu na lopatkách zase až tak nevadí/nič zásadné nemení), čo na týchto prekážkach zvyšuje reštriktivitu. To znamená, že z dvoch ventilátorov s rovnakým prietokom vo voľnom priestore bude nižší úbytok prietoku (a tým pádom menšie zníženie chladiaceho výkonu) u ventilátora s vyšším statickým tlakom. Ten prach znižuje prietok, ale viac tým ventilátorom, ktorých statický tlak je nižší. To s tým nárastom hluku je pomerne zložitá téma. Drahšie ventilátory môžu byť tichšie najmä preto, že sú vyrobené s pevnejšieho materiálu s nízkou tepelnou rozťažnosťou a tým pádom v ich pracovnom rozsahu rýchlostí niekedy nedochádza k prakicky žiadnym vibráciám na špičkách lopatiek. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú oproti lacnejším ventilátorom s pružnejšími lopatkami tichšie. Inými slovami, elitné ventilátory si lepšie (efektívnejšie) poradia aj v situáciách zanedbaných počítačov, ktoré treba čistiť. Alebo so zabezpečiť poriadny, dostatočne jemný filter.
PS: Ventilátor Arctic radšej z radu P. Tie F prestali dávať na chladiče (a vôbec v ich produkcii pokračovať) aj Arctic sám. Na systémové chladenie bez prekážok/filtrov ešte, povedzme, ok. V kombinácii prakticky s akoukoľvek prekážkou už ale prietok Arctic F12 výrazne klesá a i v porovnaní s P12 sú výsledky pri porovnateľnej hlučnosti výrazne slabšie.