Nasvietiť rotor je možné aj pri použití čiernych lopatiek. Dokazujú to ventilátory F7 X120, pri ktorých CPS PCCooler dosahuje osvetlenie iným spôsobom, ako je to bežné. Výsledok je pritom pôsobivý a to nielen pokiaľ ide o ARGB LED, ale takisto po stránke chladiacej efektivity. Elegantné je aj vzájomné reťazenie viacerých ventilátorov do radu vedľa seba (alebo nad seba) s pripojením cez jeden kábel.
Ako meriame spotrebu…
Riešiť spotrebu pri ventilátoroch? Ak ich máte v počítači sedem (tri na radiátore chladiča a štyri na systémové chladenie v skrinke) a k tomu sú ešte aj osvetlené, tak sa odber začína počítať už v desiatkach wattov. A to už má zmysel sa tým zaoberať.
Všetky ventilátory napájame laboratórnym zdrojom Gophert CPS-3205 II. Ten je pasívny a prakticky bezhlučný, takže nám neskresľuje merania hladín hluku. Pre ventilátory s PWM je však pripojený regulátor Noctua NA-FC1, cez ktorý sú ventilátory ovládané. Medzi zdrojom a regulátorom Noctua máme ešte bočník. Na tom odčítavame úbytok napätia, z ktorého následne počítame prúd. Napätie na zdroji je však nastavené tak, aby išlo do Noctua NA-FC1 napätie 12 V. Presných 12 V potom nastavujeme aj pre meranie maximálneho výkonu 3-pinových ventilátorov s lineárnym napájaním.
Pri týchto meraniach nás bude okrem maximálnej spotreby nás bude okrem maximálnej spotreby pri 12 V, respektíve 100 % PWM zaujímať aj spotreba aj v režimoch fixných hladín hluku. Teda pri tých nastaveniach, pri ktorých meriame aj ostatné parametre. A nakoniec v grafoch nájdete aj príkon zodpovedajúci rozbehovým a minimálnym otáčkam. Rozdiel medzi týmito dvoma nastaveniami je v tom, že na rozbehové otáčky je potrebné prekonať trecie sily na rozbeh, takže je spotreba vždy vyššia ako pri minimálnych otáčkach. Pri nich už ventilátor beží a len sa znižuje napájanie do takej úrovne, kým sa nezastaví.
Tieto údaje o rozbehovej a minimálnej spotrebe sú náhrada za informácie o štartovacom a minimálnom napätí. S tým sa pri témach ventilátor často stretávate, ale pri ventilátoroch PWM sa nemá zmysel ním zaoberať. A hoci je možné napájať PWM ventilátor aj lineárne, tak pri PWM regulácii bude dosahovať vždy lepšie výsledky – nižšie rozbehové aj minimálne otáčky. Preto by bolo nespravodlivé porovnať tieto parametre pri všetkých ventilátoroch s použitím lineárnej regulácie. Ventilátory s PWM by boli tak znevýhodnené a závery skreslené.
… a výkon motorčeka
Okrem spotreby je dôležité vnímať ešte jeden parameter, ktorý súvisí s napájaním – výkon motorčeka. Ten býva uvádzaný zozadu na štítku a často je chybne zamieňaný so spotrebou. Údaj o napätí a prúde tu však obvykle nehovorí o spotrebe, ale o tom, aký je výkon použitého motora. Ten musí byť vždy výrazne nad prevádzkovou spotrebou. Čím viac, tým dlhší je predpoklad životnosti ventilátora.
Časom a opotrebovávaním, sa totiž zvyšuje trenie ventilátora (strácaním sa, tvrdnutím maziva, jeho znečistením prachom či draním ložísk a podobne). Silnejší motorček však do istej miery zhoršujúci sa stav ventilátora prekoná, hoci už pri vyššom odbere, ale nejako si s ním poradí. Ak je ale rozdiel medzi výkonom motorčeka a prevádzkovou spotrebou nového ventilátora malý, tak pri zvýšenom trení vplyvom nepriaznivých okolností už nemusí byť schopný vyvinúť dostatočnú silu na otočenie rotora.
Pre otestovanie výkonu motorčeka nastavíme ventilátor na plný výkon (12 V/100 % PWM) a brzdným mechanizmom na strede rotora zvyšujeme mechanický odpor. To je pre motorček vyššia záťaž, s ktorou sa prirodzene zvyšuje aj odber. To ale iba do určitého momentu, dokým sa rotor nezastaví. Výkon motora v našich testoch zodpovedá najvyššej dosiahnutej spotrebe, ktorú sme pri brzdení ventilátora zaznamenali.
Na analýzu výkonu motora (ale aj bežnej prevádzkovej spotreby) používame presné multimetre Keysight U1231A s vysokou vzorkovacou frekvenciu. Jednotlivé vzorky sú navyše zaznamenávané do tabuľky, z ktorej potom do grafov vynášame maximum. Konečnú hodnotu predstavuje priemer troch meraní (troch maxím).
Akože výsledky sú skvelé, ale aj tak mi nedá zamyslieť sa nad tým, že pri relatívne (čínska spoločnosť) vysokej cene 40 USD … keby vypustili RGB 💩 a radšej napustili LCP do
… aké výsledky by pri tom dizajne dosiahli (využijúc prednosti LCP ako menšia medzera, a ak by vyšlo aj na rám, tak o milimetrík väčší výrez …) 😛
Jasné, aj to, čo opisuješ je možnosť. A pokojne môžeš rozmýšľať nahlas. Práve CPS PCCooler je otvorený rôznym, nápadom komunity, ktoré sa nebojí skúsiť v rámci interných testov. (A)RGB holt predáva a hlučnosť sa v Číne obvykle údajne ktovieako nerieši, pokiaľ ide o zákazníka. Hlavné je, aby bol dosahovaný (bez ohľadu na čokoľvek iné) čo najvyšší chladiaci výkon. A keď zoberiem do úvahy tento pohľad, tak už tak sú výsledky malým zázrakom. 🙂
–„…a hlučnosť sa v Číne obvykle údajne ktovieako nerieši…“
to som niekde počul/čítal, že je celoázijská vlastnosť 🙂
Je možné, že si to čítal aj u nás, haha. K tejto informácii sme sa v priebehu času dostali z viacerých zdrojov, takže niečo na nej asi bude. My, Európania, máme od ventilátorov každopádne trochu iné očakávania, za atraktívne považujeme iné vlastnosti u ventilátorov. Také, o ktoré sa snaží napríklad aj Thermaltake s TF Pro 12. To je možno aj taký slovenský koncept, keďže sa jedná o pomerne lacné ventilátory. Nie tak, ako sú Arctic P12, ale… 🙂
Tá cena (40 USD) je mimochodom iba orientačná. Interne budú skúmať, ako to nastaviť, aby sa ventilátor predával. S ohľadom na tie špičkové výsledky na radiátoroch sa trochu obávam variantu, že sa pôjde po vrchnej hranici, ale uvidíme… 🙂
Kapitoly frekvenčních charakteristik obsahují spektrografy nadepsané ADATA XPG Ventoo. Nestudoval jsem, jestli data napříč grafy korespondují, zatím jsem to jen zběžně proletěl.
Opravené, ďakujem za upozornenie.
Chybné boli iba popisy, hodnoty spektorgrafov zodpovedali ventilátoru CPS PCCooler F7 X120.
Tak, ak sa vám zdalo, že sme doteraz testy ventilátorov zanedbávali, pripravte sa na ich poriadnu smršť: Budúci týždeň vyjdú postupne analýzy Vento Pro 120 PWM, TL-C12C a Momentum 12. A potom je na rade viete čo – NF-A12x25 G2 a P12 Pro. 🙂
By mě možná už zajímalo, jestli ty (3×) 4 W spotřeby nasvětlení nemůže při nízkých rychlostech mít negativní účinek na účinnost chlazení (jestli nedochází k ohřívání protékajícího vzduchu nad měřitelnou úroveň).
Watty nemůžou. Děkuji, že s mírnou benevolencí přistupujete k uměleckému projevu básníka 😹
Jasné, teplota vzduchu pred ventilátorom, s osvetlením a bez neho, by mohla túto dilemu rozlúsknuť. 🙂
Pozoruhodná úvaha. Vplyv osvetlenia (A)RGB na teplotu vzduchu pred ventilátorom skúmať pravdepodobne budeme. Otázka je kedy, tento rok to každopádne nevyjde. Ale verme, že príde na to. Vďaka za tip! 🙂
Imho větší vliv má, zda mezi pokojem a sluncem je mrak
¯\(◉‿◉)/¯ 
Môže byť, haha.
Potom ešte asi bude hrať nejakú úlohu aj pozícia skrinky (jej umiestnenie) a to, či má sklenenú alebo plechovú bočnicu.
Na jeden ventilátor mi přijdou 4 W už dost. Budou-li na čele skříně, už to může hrát roli, a nějaké otáčky navíc pak v důsledku můžou vzbudit nejednoho netopýra 😹
1) já spím se špuntama 🙂
2) tyhle fany bych si stejně nekoupil 😀
A pro případ nenadálého požárního poplachu ses opatřil? 😹
Zas tak tvrdě nespím. Poplach slyším, do dvou minut zasahuji ᕙ( ~ . ~ )ᕗ
Navyše, aj keď sú to dobré štoplíky … tak sa môžeš s ním aj rozprávať,… pokiaľ nebudeš extrémne ticho šepkať, tak ti odpovie 😉
…štoplíky sú dobré na potlačenie zvukov tikotu, kvapkania, rozťahovania rúr v stenách, blikania diodiek, neóniek, ruchov ulice (ako nejaký rozhovor a pod.)… ale sanitku by počul, to sa neboj 🙂 … nie to ešte poplach 🙂