Tvar pasívu je základ, ale...
Do databázy chladičov SSD konečne pribúdajú výsledky zahrievania SSD bez chladiča. Tie ukazujú, do akej miery je ktorý chladič prospešný, respektíve o koľko zrazí teploty radiča a pamätí. Niektoré naozaj výrazne, u iných je to horšie. Dôvodov k tomu je viac, dôležité je mať ale kontrolu, čo a za akých okolností sa deje. Možno nakoniec dospejete k záveru, že namiesto chladiča základnej dosky použijete nejaký alternatívny.
Tvar pasívu je základ, ale…
Hoci sú už chladiče SSD súčasťou prakticky každej modernejšej základnej dosky, tak ich efekt nebýva vždy taký, aby nimi mohla byť vždy maximálna spokojnosť.
Dôvodov pre určité výhrady k chladičom SSD je celý rad. Jeden z nich spočíva aj v slabšom členení pasívu. Aj keď máte dočinenia s relatívne ťažším blokom hliníka, chladiaci výkon môže byť ľahko podpriemerný. Chýbajú mu totiž rebrá a teda povrch reagujúci na prúdiaci vzduch okolo. A to je pomerne časté, že materiál, ktorý je použitý na pasív, využíva iba malú časť svojho potenciálu. V takýchto prípadoch celkom spoľahlivo možno hovoriť o, s pohľadu chladenia, neefektívnom využívaní materiálu.
Chladiace nedostatky môžu byť výsledkom o snahu dosiahnuť „lepší vzhľad“, nižšie výrobné náklady alebo jednoducho výrobca nepovažoval za vhodné si s konštrukciou pasívu príliš lámať hlavu. Napríklad pre to, že SSD typicky v hernej alebo i kancelárskej záťaži vo svojej podstate žiadny chladič nepotrebujú. Spotreba súčasných SSD je vždy veľmi nízka, z maximálnej iba zlomková a tým pádom nedochádza ani ku kritickému zahrievaniu. To je už ale iná téma, ku ktorej sa raz tiež dostaneme.
Teraz zostaňme pri tom, že z mnohých konštrukcií by sa dal vyžmýkať vyšší chladiaci výkon obyčajným „preformátovaním“, pri ktorom sa rovné plochy premenia na rebrá. Tejto problematike sme sa už trochu venovali dávnejšie – chladiče SSD stačia, ale plytvajú materiálom.
A potom je tu ešte miera kontaktu základne chladiča s SSD. Tá môže byť rôzna aj pri dvoch konštrukčne rovnakých pasívoch, kde rozdiely určujú vlastnosti montážneho mechanizmu. Napríklad sekundárny chladič SSD (spoločný pre 2. až 4. slot M.2) na základnej doske Gigabyte Aorus Z790 Aorus Pro X má viditeľne slabší kontakt s SSD, na čo poukazuje aj nevýrazná stopa (SSD) v teplovodivej podložke.
Na inej doske Gigabyte (Aorus Z790 Aorus Elite AX) s podobným chladičom, ktorý má skôr menší pasív, je efektivita vyššia. Bude to aj tým, že pri ňom Gigabyte ešte nepoužil beznástrojový, iba zacvakávajúci sa montážny systém, ale pasív sa v troch bodoch „riadne“ skrutkoval. To môže niekto pre väčšiu zložitosť inštalácie považovať za nevýhodu, ale kontakt s SSD je tu evidentne lepší.
Veľmi slušný, prestup tepla neobmedzujúci, kontakt môže byť, samozrejme, aj pri push-pinových systémoch. Len teda treba všetko správne nastaviť. A práve Gigabyte sa na starých chybách v tomto smere dokáže poučiť. Na Z790 Aorus Elite AX z pohľadu chladenia problematický chladič na prvom slote M.2 sa vyložene kníše. Jeho kontakt je slabý, čomu zodpovedajú iba priemerné výsledky, ktoré by mali byť vzhľadom na konštrukciu pasívu výrazne lepšie. Za predpokladu vyššieho prítlaku, ktorý nedosiahnete ani na SSD s vyššími čipmi, či už ide o radič alebo pamäte. Na novšej základnej doske Gigabyte (Aorus Z790 Aorus Pro X) je už ale konštrukčne podobný chladič (takisto vyšší hliníkový monolit s pozdĺžnym rebrovaním a s porovnateľnou plochou) na tom výrazne lepšie, čo sa týka chladiaceho výkonu.
Slabší kontakt chladičov s SSD môže byť ovplyvnený aj deformáciou PCB základnej dosky. Nie v našich testoch, ale všeobecne, keď nedochádza k precíznej montáži v rámci skrinky, pri ktorej by sa mali prípadné prehnutie (PCB základnej dosky a následne i samotného SSD) vyrovnávať.
Metodika
Testy prebiehajú vo veternom tuneli, ktorý nahrádza štandardnú počítačovú skrinku. Na systémové chladenie sú použité štyri ventilátory Noctua NF-S12A PWM@550 ot./min v rovnovážnom pomere dvoch vstupných k dvom výstupným. Vstupná teplota vzduchu je prísne kontrolovaná a pre čo najvyššiu presnosť sa pohybuje v úzkom rozmedzí 21–21,3 °C.
V súlade so zisteniami z meraní vplyvu rôznych pozícií na efektivitu chladenia, testujeme samostatné chladiče SSD v prvom slote, nad grafickou kartou. Z testov dosiek máme prirodzene veľa výsledkov chladičov (označované ako chladič 1, chladič 2, …) aj z iných pozícií, tam je to ale dané ich fixnou polohou.
SSD bez chladiča je testované na základnej doske Asus ROG Strix Z790-E Gaming WiFi v dvoch miestach – v „slote 1“ nad grafickou kartou a v „slote 2“ pod grafickou kartou. Z tematických testov, kde sme skúmali závislosť chladenia SSD od zvolenej polohy vieme, že tu existujú určité rozdiely v chladní, hoci sa nedá zovšeobecniť, čo je „vhodnejšia“ možnosť. Tá môže byť vždy iná trebárs aj podľa toho, či je alebo nie je chladenie grafickej karty v aktívnom režime (ale prirodzene aj od rozloženia ventilátorov skrinke a celkového charakteru systémového chladenia). V našom prípade, so vždy pasívnym chladením grafickej karty, sa umiestnenie do druhého slotu M.2 z pohľadu chladenia ukázalo ako horšia voľba. Vplyvom nadmerného zahrievania dokonca ani nebol dosahovaný maximálny výkon, ktorého sekvenčné čítanie by sa malo na platforme Intel v slote PCIe 4.0 ×4 pohybovať v rozmedzí približne 6600–6900 MB/s. V tomto prípade to bolo iba okolo 5500 MB/s.
Na testovanie používame SSD Samsung 980 Pro (1 TB). Záťaž prebieha po dobu 10 minút (čo je vo veternom tuneli dostatočný čas na ustálenie teplôt) v CrystalDiskMarku – cykly sekvenčného čítania a zápisu. Dosahovaná spotreba je vtedy približne 6 W, čo je vrchná hranica toho, čo SSD M.2 mávajú a meniť by to nemali ani modely s podporou rozhrania PCIe 5.0.
Na úplnosť treba dodať, že testované SSD je vždy v pôvodnom stave s ponechanou nálepkou. Jej odstraňovanie je pomerne zbytočné, pretože nemá príliš vplyv na prestup tepla do chladiča. Tým sme sa v testoch už tiež podrobne zaoberali:
Upozornenie: Článok pokračuje ďalšími kapitolami.
Do databázy chladičov SSD konečne pribúdajú výsledky zahrievania SSD bez chladiča. Tie ukazujú, do akej miery je ktorý chladič prospešný, respektíve o koľko zrazí teploty radiča a pamätí. Niektoré naozaj výrazne, u iných je to horšie. Dôvodov k tomu je viac, dôležité je mať ale kontrolu, čo a za akých okolností sa deje. Možno nakoniec dospejete k záveru, že namiesto chladiča základnej dosky použijete nejaký alternatívny.
Výsledky testov
Do databázy chladičov SSD konečne pribúdajú výsledky zahrievania SSD bez chladiča. Tie ukazujú, do akej miery je ktorý chladič prospešný, respektíve o koľko zrazí teploty radiča a pamätí. Niektoré naozaj výrazne, u iných je to horšie. Dôvodov k tomu je viac, dôležité je mať ale kontrolu, čo a za akých okolností sa deje. Možno nakoniec dospejete k záveru, že namiesto chladiča základnej dosky použijete nejaký alternatívny.
Záver
Naše testy ukazujú, že chladič môže teplotu radiča SSD znížiť až o 45 °C. To je rozdiel medzi prvým chladičom na základnej doske Gigabyte Z790 Aorus Pro X a zahrievaním SSD bez chladiča. Treba však poznamenať, že tento rozptyl môže byť v praxi podstatne nižší, ale takisto aj vyšší. Nižší je typicky pri „bežnej“ záťaži, keď mimo maximálny výkon je spotreba často aj nižšia ako 1 W.
A veruže výrazne vyššia spotreba (než 1 W) dlhodobo nebýva ani pri hraní hier, ani pri práci, ktorá by sa dala označiť za kancelársku. Keď sa s SSD pri sekvenčnom čítaní či zápise dosahuje maximálneho výkonu, tak áno, vtedy je výrazne vyššia. A to aj v porovnaní s cca 6 W na Samsung 980 Pro. Vtedy sa vplyvom chladiča dá očakávať aj vyšší rozdiel, ako sme zaznamenali. Najmä pri intenzívnejšom systémovom chladení. To môže byť v kombinácii s najvýkonnejšími SSD, pokiaľ tie sú dlhší čas vo veľmi vysokej záťaži, dôležité. Obzvlášť vtedy, keď je SSD v nevýhodnej pozícii, akú v rámci našich modelových situácii predstavuje umiestnenie pod grafickou kartou. V tomto prostredí pri priemernom prietoku vzduchu systémového chladenia si maximálny výkon neudrží ani naše testovacie SSD, ktoré nepredstavuje najviac zahrievajúce sa SSD na trhu. Sú aj žravejšie, ktoré sa zahrievajú viac.
Keď sa vrátime k tomu, akú má chladič „moc“ nad zahrievaním kritických komponentov SSD, tak teda relatívne výraznú, ale nemusí to platiť vždy. Napríklad stredný chladič na základnej doske Z690 Tomahawk DDR4 síce nejaké teplo odvádza, patrí k tým najslabším. Aj keď pri ňom je to s poznámkou „nevýhodnej pozície“. Keďže je pod grafickou kartou, tak je vhodné porovnanie s SSD v rovnakej pozícii. Zníženie teplôt sme tu namerali „iba“ na úrovni 15 °C, hoci pri rovnakom výkone (SSD) by bolo o trochu vyššie. Nezabúdajte, že v druhej pozícii (pod grafickou kartou) testovacie SSD z dôvodu prehrievania nedosahovalo maximálny výkon. Ten bol o trochu nižší.
Ešte horšie je na tom chladič MAG B760M Mortar WiFi, ktorý znižuje zahrievanie iba o 9 °C. Znovu pripomíname, že s najvýkonnejším chladičom na Gigabyte Z790 Aorus Pro X je pokles teplôt oproti tomuto až 5-násobný. Rozdiel v chladiacom výkone je tu teda markantný. A to aj v porovnaní s chladičmi SSD tretích strán, ako sú napríklad Akasa Gecko Pro, Axagon CLR-M2L10, BeQuiet! MC1 (Pro) či Gelid IceCap, ktoré majú pri porovnateľných rozmeroch aj porovnateľnú hmotnosť (ako „slabší“ chladič na základnej doske MAG B760M Mortar WiFi).
Bez ohľadu na rozmery sú vždy užitočné špičkové chladiče ako Axagon CLR-M2XL či Thermalright HR-10 2280, na ktorých všetky prvky hrajú do takej miery, aby sa dali konštatovať veľmi výrazné rozdiely v teplotách SSD s chladičom a bez neho. Okrem dobre rebrovaných pasívov sú s SSD aj v poriadnom kontakte, takže prestup tepla je nadpriemerný. Naopak, podpriemerný je napríklad u chladiča na Gigabyte Z790 Aorus Elite AX nad prvým slotom M.2. Nedá sa povedať, že by SSD nechladil, ale jeho účinnosť je podstatne nižšia, ako by mohla byť v prípade vyššieho prítlaku. Tento chladič je naozaj poriadny kus pekne rebrovaného hliníkového profilu, ale zahrievanie SSD s ním je vyššie, ako pri použití takmer 12-krát ľahšieho Axagon CLR-M2L6 s menšou vyžarovacou plochou.
Ešte môžeme konštatovať, že chladiče SSD na základných doskách Gigabyte vedia prekvapiť. Raz sú skvelé (prvý chladič Z790 Aorus Pro X), inokedy je to horšie (prvý chladič Z790 Aorus Elite AX, ale poddimenzovaný kontakt má aj veľký zdieľaný chladič na Z790 Aorus Pro X) a minimálne sa dá konštatovať, že nedostoja očakávaniam. Obvykle však nejde o chladiče, ktoré by obsadzovali spodné priečky výsledkových grafov. Na takéto umiestnenia sú špecialistkami vybrané dosky MSI, typicky staršie modely Tomahawk. U novších (MAG Z790 Tomahawk Max WiFi či MAG X670E Tomahawk WiFi) je situácia o poznanie priaznivejšia a napríklad chladič MEG X670E Ace nad slotom M.2 s podporou PCIe 5.0 atypicky umiestnený pozdĺž slotov DIMM patrí už medzi najefektívnejšie. A to aj napriek push-pinovému montážnemu systému, ktorého prítlak v MSI nastavili zjavne efektívne.
Asus? Priemerné až nadpriemerné výsledky. Efektivita chladiča na primárnom slote M.2 pri ROG Strix Z790-E Gaming WiFi je špičková a veľmi slušné sú aj oba chladiče ROG Z690 Maximus Hero. S ohľadom na nižšiu cenovú triedu prijateľné výsledky chladičov SSD charakterizujú aj základné dosky TUF Gaming B660 Plus WiFi D4 či TUF B760M BTF WiFi D4. A za pozornosť, čo sa chladenia týka SSD, stoja aj možnosti grafickej karty Dual RTX 4060 Ti SSD. Jej chladič a celkovo šachtu M.2 na SSD sa tiež oplatí využiť, a to špeciálne v zostavách, ktoré nemajú vlastný slot M.2 s podporou rozhrania PCI Express 5.0.
Na záver už len krátke zhrnutie: Chladiče SSD na základných doskách rozhodne má zmysel používať, ale tak ako vo všetkých kategóriách komponentov, aj tu sú nejaké „lepšie“ a „horšie“ návrhy. To, že to nejaký výrobca z pohľadu čo najefektívnejšieho chladenia na niektorých základných doskách nehrotí, povedzme, a sú dosahované podpriemerné výsledky trochu zamrzí, ale vyčítať sa to asi nedá. Hlavne, keď je chladiaci výkon pre typickú záťaž dostatočný, čo je snáď pri všetkých doskách aj v kombinácii s najvýkonnejšími SSD, ktoré je možné do príslušného slotu (pod chladič SSD) osadiť.