AOC v našich testoch zvyčajne chválim za skvelý pomer ceny a výkonu, nakoľko doteraz testované monitory boli zamerané skôr na nižší až stredný segment. Zvyčajne sa tak dalo nájsť zopár kompromisov, ktoré výrobca spravil, aby mohol poskytnúť atraktívnu cenu. Novinka AG324UX je ale z úplne iného cesta. Ide o prvý, naozaj high-endový herný monitor AOC v našich testoch, ktorý ponúka 4K pri 144 Hz, Adaptive Sync, HDR a USB-C.
Možnosti nastavení
Ďalšia veľká zmena oproti predchodcom sa odohrala na zadnej strane, kde pribudol 5 -polohový joystick na navigáciu v menu OSD. AOC tak dalo zbohom piatim fyzickým tlačidlám na spodnej alebo prednej strane, ktoré bolo častokrát komplikované nahmatať alebo spojiť s vyobrazeným symbolom. Častokrát sa tak stávalo, že ste stlačili nesprávne tlačidlo a buď zvolili niečo, čo ste nechceli alebo dokonca monitor vypli.
Výrobca novým joystikom konečne dorovnal komfort používania v konkurenčných modeloch a odstránil jednu z opakujúcich sa výhrad, ktoré som pri monitoroch AOC mal. Ako sa hovorí, lepšie neskôr ako nikdy, ale už naozaj bolo na čase.
Tam sa však výrobca nezastavil a zrejme si uvedomil, že joystick na zadnej strane tiež nie je úplne ideálny, najmä ak by ste mali monitor zavesený na stene. V balení preto nájdete „puk“, ktorým viete pohodlne ovládať nastavenia monitora bez nutnosti naťahovať sa rukou za displej. Pripája sa do portu microUSB a vďaka dostatočne dlhému káblu ho môžete mať vždy po ruke.
Ďalšie zlepšenie môžeme pozorovať pri samotnom menu OSD, ktoré dostalo novú grafiku a výrazne odlišuje AGON model od predchádzajúcich síce herných ale nie AGON obrandovaných monitorov od AOC, ktoré sme u nás testovali.
Nové menu je rozdelené na jednotlivé štvorcové sekcie. Prvou sú ako sa pre herný monitor patrí práve herné nastavenia, kde nájdete hlavne možnosť prepínania herných režimov, nastavenia čiernej, zapnutie počítadla FPS či ovládanie Adaptive Sync, Overdrive a Low input lagu.
Nasleduje nastavenia podsvietenia a farieb, kde nechýbaju typické nastavenia kontrastu a jasu, prispôsobenie gamy či teploty farieb.
Novou sekciou je LightFX, ktoré slúži práve na ovládanie osvetlenia RGB. Vybrať si môžete z množstva režimov ako aj trojice intenzity podsvietenia ako aj podsvietenie úplne vypnúť. Keby vám prednastavené farby nestačili, viete si namixovať aj vlastnú pomocou hodnôt jendotlivých kanálov RGB. Samostatnú sekciu dostalo aj nastavenie zvuku, nakoľko monitor má pomerne slušné reproduktory, ktoré sa vymykajú štandardu.
Na záver nám už ostáva len základné nastavenia kde vidíme možnosti zmeny jazyka, priehľadnosti samotného menu, nastavenia časovača, prestávok počas používania alebo aj ovládanie projekcie loga AGON na podložku.
Pri rýchlom menu, ktoré aktivujete pohybom joysticku alebo keypadu do strán môžete zapnúť zameriavač, zmeniť herný režim, prepnúť vstup alebo ovládať podsvietenie. Trochu mi chýba možnosť zmeny týchto rýchlych akcií, ktorú iný výrobcovia používajú. Napríklad mať zmenu osvetlenia RGB na rýchlej voľbe mi príde zbytočné a oveľa radšej by som ovládal jas alebo hlasitosť.
Na záver prehľadu menu OSD ešte pohľad na to, ako vyzerá ukazovateľ FPS.
PiP a PbP
AOC často ponúka režimy PiP a PbP, ktoré dávajú zmysel hlavne pri väčších obrazovkách, medzi ktoré 32″ AG324UX rozhodne patrí.
Pri režime obraz v obraze máte na výber z troch veľkostí sekundárneho vstupu.
Umiestniť ho môžete do každého zo štyroch rohov.
Takisto môžete hocikedy vymeniť hlavný za vedľajší vstup a naopak.
Monitor ponúka aj režim PbP teda obraz vedľa obrazu, kde viete displej rozdeliť na polovicu a zobraziť vstupy vedľa seba. Treba si však potom upraviť rozlíšenie na každom vstupe, lebo vyzerá, že v základnom správaní sa obraz roztiahne. Na iných monitoroch som však videl druhú možnosť, kde ostal zachovaný pomer strán a hore a dole boli veľké čierne plochy a obraz sa nedal zmeniť v pc, takže tu ten potenciál je.
Aplikácie
Podpora aplikácií podobne ako menu OSD boli pri AOC jednou zo slabších stránok. Vynovené G-menu prináša výrazné vylepšenie aj v tejto oblasti.
Aplikácia bude centralizovaným miestom na ovládanie produktov AGON, asi niečo ako Armoury pre produkty ROG. Nakoľko máme na test len monitor, aplikácia rozpoznala len toto zariadenie. V prípade, že budete mať aj myš či klávesnicu, sprístupnia sa vám aj ďalšie možnosti, na ktoré sa pozrieme možno niekedy nabudúce.
V základných nastaveniach viete prepínať medzi jednotlivými hernými režimami, zapnúť niektorý z eko režimov či upraviť hlasitosť alebo prepnúť vstup, zmeniť orientáciu, rozlíšenie alebo ovládať nabíjanie cez USB. Páči sa mi funkcia Game sync, ktorá vám umožní aktivovať vybraný herný režim pre vami zvolenú aplikáciu. Pre každú z vašich hier si tak môžete zvoliť preferovaný režim monitora podľa jej žánra. Pri prechode z FPS na závodný simulátor tak nebudete musieť meniť režim ručne, ale aplikácia sa o to sama postará.
Aplikácia tiež slúži na ovládanie osvetlenia RGB, ktoré je tu o čosi prehľadnejšie než na samotnom monitore.
Vytvoriť si tiež môžete vlastné profily, ktoré sa dajú importovať aj exportovať či uložiť do pamäte monitora.
Okrem vynoveného G-menu nájdete na stránke výrobcu aj druhú aplikácia s názvom i-Menu, ktorá až nápadne pripomína grafikou menu OSD zo staršich monitorov AOC, ktoré používali rovnaké ikonky a možnosti prispôsobenia. Aplikácia síce nie je vrcholom grafického dizajnu, no na rýchle prispôsobenie nastavení monitora poslúži dobre.


























Ak mám pravdu povedať nevidím absolútne žiadny zmysel v týchto drahých monitoroch, všetko sú to z môjho pohľadu v podstate pozlátené predražené sračky, papierové prakticky neviditeľné HDR „iba“ za 1000€, „úžasných“ 16 zón k IPS panelu s biednym kontrastom a jasom. Kedysi nemysliteľná vec, aktuálne krutá realita, za tú istú cenu kúpim obrazovo omnoho lepšie TV, či už OLED s neprekonateľným kontrastom a odozvou alebo LED s výrazne vyšším kontrastom, jasom a omnoho lepším zážitkom z HDR, nechápem čo je na tých monitoroch také výnimočné že pýtajú doslova za menej muziky viac peňazí. Je tu síce ochota tzv. novodobých „gejmerov“ platiť horibilné sumy za RGB osvetlenie, ale aj to má napr. Philips TV lepšie poriešené s Ambilightom 😀
Ahoj, na túto problematiku sa dá pozrieť z viacerých pohľadov.
1. ide o monitor, ktorý ponúka funkcie, ktoré v TV nie sú – jednak portovú konektivitu (USB hub, DisplayPort, USB-C…), kompaktnejšie rozmery, keďže nie každý môže mať 40+ palcovú obrazovku na stole, a potom rôzne herné vychytávky, nastavenia farieb, KVM switch a pod, ktoré v TV nenájdeme, alebo aspoň nie sú štandardom
2. ako si sám spomenul, na trhu je množstvo LED a OLED TV, ktoré za rovnaký alebo menší peniaz ponúknu lepší HDR zážitok aj niektoré ďalšie parametre ako kontrast a jas a prípadne aj Ambilight alebo aj špeciálne herné režimy, Ai úpravu obrazu, výrazne lepší zvuk a vstavaný OS pre streamovanie filmov, videí či zrkadlenie obrazu – teda plnohodnotné zariadenie mimo PC využitia. Na druhej strane majú zvyčajne TV výrazne vyšší input lag ako monitory, odkázaný budeme len na HDMI, a pri 4K 120 Hz na HDMI 2.1, na čo treba novú grafiku, takže TV majú svoje výhody ale aj nevýhody, ktorých by si mal záujemca byť vedomý.
K téme poviem ešte toľko, že keď vyšli prvé 4K 144 Hz monitory s HDR 1000 za 2000 eur ani mi nenapadlo nad nimi uvažovať a radšej som kúpil druhý LG OLED55B9, ktorý používam doteraz ako monitor a plánujem upgrade na 65″. Treba si ale dávať pozor na burn in, mám všetko v čiernej téme a prakticky nepoužívam fullscreen, aby sa mi nevypálili statické ikony. Musím však povedať, že momentálne pozorujem burn in na IPS monitore, ktorý má asi 5 rokov, takže „zničiť“ sa dajú aj bežné panely, nie len OLED.