Metodika: merania zahrievania a frekvencií
Základná doska X670E Tomahawk WiFi je kombináciou najvyššej čipovej súpravy AMD a relatívne nižšej ceny. Minimálne teda na pomery dosiek X670E. Okrem širšej konektivity (to v prvom rade) je tu aj podpora PCI Express 5.0. Slušné VRM je pritom dobre pripravené aj na efektívny chod aj s najvýkonnejšími procesormi, aké je možné na platforme AM5 použiť.
Metodika: testy zahrievania a frekvencií
Suverénne najkritickejšia časť, čo sa týka teplôt, je na základnej doske napájacia kaskáda (VRM) pre CPU. Tu sa vraciame k termokamere Fluke Ti125, ktorá vytvára tepepné mapy, na základe ktorých je možné lokalizovať na priemerné zahrievanie, ale aj najteplejší bod. Obe tieto hodnoty (priemernú a maximálnu teplotu na Vcore) zaznamenávame do grafov a na základe tej maximálnej budeme neskôr vyhodnocovať aj efektivitu pasívov VRM. Na tu nám zatiaľ ale chýba vhodný termometer. Termovízia je, samozrejme, realizovaná bez pasívu a na zistenie zníženia zahrievania s chladičom je na najteplejší MOSFET potrebné nainštalovať termočlánok. Ten čoskoro doplníme.
Termovízia sa vždy vzťahuje na fungovanie s výkonnejším z dvojice testovacích procesorov. S ním sa viac ukážu rozdiely a možné obmedzenia či blížiace sa riziká (napríklad čo i len zo zníženého výkonu prehrievaním). Aby bol dobrý výhľad na VRM, tak namiesto vežovitého chladiča (z testov procesorov) používame kvapalinový chladič Alphacool Eisbaer Aorora 390 s ventilátormi fixne nastavenými na plný výkon (12 V). Testy zahrievania na úplnosť zahŕňajú aj teploty procesora a v rámci testov dosiek testujeme aj efektivitu dodávaných chladičov SSD. Tie sú už súčasťou prakticky všetkých lepších základných dosiek a vzniká tak prirodzene otázka, či ich použiť alebo nahradiť inými, rebrovanejšími. Tieto chladiče budeme testovať na SSD Samsung 980 Pro počas desiatich minút intenzívnej záťaže v CrystalDiskMarku. Nakoniec je pozoruhodné zahrievanie južného mostíka čipovej súpravy a efektivita chladenia aj v tomto smere.
Všetky testy prebiehajú vo veternom tuneli, takže je zabezpečené plnohodnotné systémové chladenie. To pozostáva z troch ventilátorov Noctua NF-S12A PWM@5 V (~ 550 ot./min). Dva z toho sú vstupné, jeden výstupný. Ako výstupné fungujú ale aj tri rýchle ventiatory AIO vodníka, takže v skrinke panuje podtlak.
Teplota vzduchu je na vstupe do tunela je riadne kontrolovaná a pohybuje sa v rozmedzí 21–21,3 °C. Udržiavať počas testov vždy konštantnú teplotu je dôležité nielen z pohľadu presnosti meraní zahrievania, ale takisto preto, že vyššia alebo nižšia okolitá teplota má vplyv aj na prípadne správanie sa boostu procesorov. A poriadne sledujeme a porovnávame aj frekvencie, či už pri záťaži všetkých jadier alebo i v rámci jednovláknových úloh. Na záznam frekvencií a teplôt jadier používame aplikáciu HWiNFO (vzorkovanie je nastavené na dve sekundy).
Udržiavať konštantnú teplotu na vstupe je treba nielen pre poriadne porovnanie zahrievania procesorov, ale hlavne pre objektívne výkonnostné porovnania. Vývoj frekvencií, a špeciálne jednojadrového boostu, sa odvíja práve od teploty. Typicky v lete, pri vyšších teplotách než je bežne v obytných priestoroch v zime, môžu byť procesory pomalšie.
Teploty sú vždy odčítavané maximálne (z termovízie VRM aj priemerné, ale stále z lokálnych maximálnych hodnôt na konci Cinebench R23). Pri procesoroch Intel pre každý test odčítavame maximálnu teplotu jadier, obvykle všetkých. Tieto maximá sú potom spriemerované a výsledok predstavuje výslednú hodnotu v grafe. Z výstupov jednovláknovej záťaže vyberáme iba zaznamenané hodnoty z aktívnych jadier (tie sú obvykle dve a počas testu sa medzi sebou striedajú). U procesorov AMD je to trochu iné. Tie teplotné snímače pre každé jadro nemajú. Aby sa postup metodicky čo najviac podobal tomu, ktorý uplatňujeme na procesoroch Intel, tak priemerné zahrievanie všetkých jadier definujeme najvyššou hodnotou, ktorú hlási snímač CPU Tdie (average). Pre jednovláknovú záťaž už ale používame snímač CPU (Tctl/Tdie), ktorý obvykle hlási o trochu vyššiu hodnotu, ktorá lepšie zodpovedá hotspotom jedného, respektíve dvoch jadier. Tieto hodnoty rovnako ako hodnoty zo všetkých interných snímačov však treba brať s rezervou, presnosť snímačov naprieč procesormi je rôzna.
Vyhodnocovanie frekvencií je presnejšie, každé jadro má vlastný snímač aj na procesoroch AMD. Na rozdiel od teplôt ale do grafov zapisujeme priemerné hodnoty frekvencií počas testov. Zahrievanie a frekvencie jadier procesora monitorujeme v rovnakých testoch, v ktorých meriame aj spotrebu. Teda postupne od najnižšej záťaže na ploche nečinných Windows 10, cez kódovanie audia (záťaž v jednom vlákne), hernú záťaž v Shadow of the Tomb Raider až po Cinebench R23.
- Contents
- MSI MAG X670E Tomahawk WiFi v detailoch
- Ako to vyzerá v BIOSe
- Metodika: výkonnostné testy
- Metodika: ako meriame spotrebu
- Metodika: merania zahrievania a frekvencií
- Testovacia zostava
- 3DMark
- Borderlands 3
- F1 2020
- Metro Exodus
- Shadow of the Tomb Raider
- Total War Saga: Troy
- PCMark a Geekbench
- Výkon na webe
- 3D rendering: Cinebench, Blender, ...
- Video 1/2: Adobe Premiere Pro
- Video 1/2: DaVinci Resolve Studio
- Grafické efekty: Adobe After Effects
- Kódovanie videa
- Kódovanie audia
- Fotky: Adobe Photoshop, Affinity Photo, ...
- (De)kompresia
- (De)šifrovanie
- Numerické výpočty
- Simulácie
- Testy pamätí a cache
- Rýchlosti slotov M.2 (SSD)
- Rýchlosti portov USB
- Rýchlosť ethernetu
- Spotreba bez limitov napájania
- Spotreba s limitmi napájania
- Dosahované frekvencie CPU
- Zahrievanie CPU
- Zahrievanie VRM – termovízia Vcore a SOC
- Zahrievanie SSD
- Zahrievanie čipsetu (južný mostík)
- Záver
Já mám s těma deskama od MSI v poslední době špatný zkušenosti, na začátku dobrý, ale časem třeba odejdou porty na připojení ventilátorů apod. Pokud u AM5 došlo k výraznému zdražení oproti starším platformám, tak bych ocenil, kdyby to aspoň bylo funkční dlouhodobě a ne že to po 5 letech odejde. :-/
Vďaka za doplnenie. Pri iných značkách sa to v porovnateľných podmienkach pri porovnateľnom modely používania s ohľadom na väčšiu vzorku (aspoň vo vyšších jednotkách kusov) nedeje?
Nejaké štatistiky spoľahlivosti by boli v testoch, samozrejme, skvelé, ale nereálne na dosiahnutie. Ohľadne tohto majú dáta, z ktorých by sa dalo niečo vyčítať, servisáci. Ale tí zase nepublikujú články… Ak sú v tomto smere medzi doskami v rovnakej cenovej triede jednoznačné rozdiely, tak áno, určite by vhodné to v rámci hodnotenia zohľadňovať. Otázka je… „ako?“. 🙂
Jasný, je to tak, jak píšeš. Ani já nemám žádnou relevantní statistiku, jestli jsem měl smůlu nebo je to nějaký trend. Ale stane se ti to na jedné desce, řekneš si smůla, stane se ti to na druhé, publikuješ neopakovatelný výraz, stane se ti to na třetí a další desku stejného výrobce už si nekoupíš.
Já toho nestavim moc, naopak, ale zase to není něco jednou za pár let, spíš jednotky ročně a kvůli té spolehlivosti teď jedu Asus desky, zatim dobrý, ale nedokážu říct, jestli na ně nebudu za pár let nadávat stejně. 😉
Pekna deska bez zbytecnych blikatek.
4 x M2 desky jsou cim dale zajimavejsi, spolu s klesajicimi ceny M2 disku.
Jen mi mrzi ze se nenasel cas na test RAIDu. Nacpat 4 kusy 1T disku a procvicit
0,1 a 10 a 01 na cteni a zapis v jednom programu, zamereni na aplikace. Testovani specickych pripadu pro prenosy souboru specificke delky je prilis mimo zamereni HWcooling.
PCI 5 jsou prilis zhave na to aby sli provozovat ve vsech slotech ale PCI 4 jsou uchladitelne bez trotlovani kvuli teplote. Lze tak dosahnout vyssi bezpecnosti dat a (temer) srovnatelne rychlosti za stejnou cenu jak PCI5.
PCI4 v raidu je potreba 2 tolik kusu ale zase jsou o polovinu levnejsi.
Z tohoto duvodu jsou desky se 4 sloty zajimave.
Zkusil sis někdy vytvořit ramdisk a otestovat rozdíly v aplikačním výkonu? Kterých aplikací by se to mělo týkat?
— Testovani specickych pripadu pro prenosy souboru specificke delky je prilis mimo zamereni HWcooling.
Nie je to príliš mimo a testami RAIDu by som sa zaoberal rád. Teda, pokiaľ by bol k dispozícii dostatočný čas na dôkladné otestovanie. A ten nemáme, bolo by to nad moje možnosti (a s ostatnými vecami nevyhnutnými na chod HWC by sa nestíhalo ešte viac, ako sa nestíha teraz). Súčasná podoba testov základných dosiek je naše aktuálne maximum.
Vždyť je to nesmysl, k čemu ti je RAID, k ničemu. RAID pokud potřebuješ, tak ho potřebuješ mimo PC – diskové pole, NAS, atp. RAID na PC je pozůstatek po rotačních discích, když to kompetetivní hráči potřebovali zrychlit a maximum, co si i bohatý hráč mohl dovolit, byl leda Velociraptor na 10.000 ot. Teda něco, co bylo asi 100x pomalejší než dnešní SSD i v RAIDu.
I v prvním případě. Podle mě, pokud jednorázově a přitom seriózně řešíš, jak pracovat s enormním balíkem dat přetékajícím operační paměť, nebudeš si komplikovat práci vytvářením RAID, kterému hrozí selhání. A pokud chceš takovou práci dělat často, zvolíš spíše platformu, která ti umožní osadit dostatečně velkou RAM. Ale třeba má na mysli konkrétní aplikaci, která nám všem uniká.
Řekněme si upřímně, že oba tušíme, že žádná taková appka neexistuje a RAID tak dává smysl jako typ 5, 6, případně 10 jako řešení pro zálohy a rozhodně ne na desktopu. Dřív to bylo jinak, RAID dával smysl jako levné řešení, jak se dostat k vyšší rychlosti úzkého hrdla toku dat. Víc RAM vyšlo dráž. Ale dneska už to neplatí, když potřebuju rychlejší disk, osadím prostě rychlejší SSD.
Pro hobíka a hračičku to může být spíše zajímavá než užitečná featura na experimenty, na seriózní práci to podle mě moc není.