Detaily chladiča Akasa AK-CC6603EP01
Akasa sa dlhodobo venuje malým a jednoduchým chladičom, ktoré majú slúžiť ako lacná náhrada boxovaných riešení. S podporou na Intel LGA 1700 táto firma prišla medzi prvými a dokonca s viacerými možnosťami. V tomto teste prevetráme stredne výkonný model AK-CC6603EP01, ktorý sa popasuje nielen s konkurenčným Arctic Alpine CO, ale aj s oboma chladičmi Intel Laminar (RM1 a RS1).
O trojici nových top-flow chladičov Akasa na LGA 1700 ste už u nás čítali v správe po ich vydaní. Teraz si ich ale rozoberieme podrobnejšie. Podľa požiadaviek na použitie má Akasa v ponuke tri možnosti. Model AK-CC6601EP01 s veľmi nízkym profilom (26,9 mm), jeho opakom je AK-CC6606BP01 s najvyšším TDP (125 W) a my sa budeme teraz venovať AK-CC6603EP01, ktorý je uprostred výškou i chladiacim výkonom.
Pre komplikované označenie budeme v nasledujúcom texte o AK-CC6603EP01 často písať iba ako o chladiči Akasa, ktorým bude vždy myslený tento model. Chladiaci výkon (TDP) je špecifikovaný na 77 W. Či je to papierovo viac alebo menej ako u chladičov Intel Laminar, ktoré sa dodávajú s procesormi, nezistíme. Intel pri svojich chladičoch v špecifikáciách uvádza len podporu procesorov s TDP 65 W. Ich spotreba je však bez obmedzeného napájania vyššia a chladiče Intelu s tým evidentne počítajú – približne 95 W pri vyšších otáčkach zvláda pri rozumnom zahrievaní CPU tak výkonnejší Laminar RM1 ako i slabší model RS1.
Detaily chladiča Akasa AK-CC6603EP01
Chladič Akasa chladiče Intel Laminar RM1 a RS1 na výšku presahuje o 12 mm. To najmä pre vyšší pasív, ale napríklad aj pre vyššie statorové vzpery. Samotný rotor je pritom s výškou 16 mm oproti chladičom Intel Laminar o 3 mm nižší.
Na celkovej výške chladiča Akasa (59 mm) sa podieľa aj rámček na pasíve s akýmisi push-pinmi, o ktoré sa pripevňuje ventilátor. Dobrá správa je, že rozteč montážnych dier je štandardizovaná, takže v prípade potreby je možné ventilátor vymeniť za iný. Napriek tomu tak výber nebude ktovieako úžasný. Zatiaľ čo formát montážnych dier 71,5 × 71,5 mm prináleží 80-milimetrovým ventilátorom, tak Akasa používa 92-milimetrový. Väčší je aj preto, by škáloval s prierezom rebrovania pasívu.
Použitý ventilátor DFS922512H nájdete aj v samostatnom predaji a aj zopár iných možností v tomto formáte. A možno ich pri eventuálnej výmene i budete preferovať. Zvuk ventilátora Akasa charakterizuje aj stredne silné vrčanie, ktoré môže niekomu prekážať. Či budú na tom podobné ventilátory nejako výrazne lepšie však ťažko odhadovať. Na rozdiel od mnohých ventilátorov, ktoré sa používajú na lacných top-flow chladičoch, má tento okolo rotora tunel. Vďaka nemu je na pasív vyvíjaný vyšší tlak, čo zvyšuje celkovú efektivitu chladenia.
Ventilátor používa ložiská typu Enter Bearing, čo sú vo svojej podstate klzné (porézne, sýtené olejom), čomu zodpovedá aj priemerná či ľahko podpriemerná stredná doba medzi poruchami stanovená na 40 000 hodín.
Jadro chladiča je z hliníku a vyznačuje sa obrovskou kontaktnou plochou. Tá je oproti Arctic Alpine 17 (CO) takmer dvojnásobná. Jedná sa stále o kruhovú základňu, ktorej veľkosť je nastavená tak, aby bola v úplnom kontakte s obdĺžnikovými IHS procesorov Intel Alder Lake. Väčšinou, a to je aj prípad chladičov Intel Laminar, je chladič s procesorom v kontakte iba nad 5–7krát menším čipom.
Takto veľká (1493 mm2) je ale iba kontaktná plocha s procesorom. Zvnútra je prierez jadra o 45 % menší a na výšku je (jadro) iba na výšku dvoch tretín pasívu. U chladičov Arctic Alpine 17 (CO) a Intel Laminar RM1 a RS1 končí zarovno rebrovaním. Rebrá chladiča Akasa sú od polovice rozdvojené do „Y“ na získanie čo najväčšej vyžarovacej plochy a sú zakrivené podobne ako u predošlej generácie chladičov Intel. Hmotnosť pasívu je 209 g, čo je o 18 % viac, než má takisto celohliníkový Intel Laminar RS1.
Inštalácia chladiča k pätici je cez push-piny. To ja síce subtílnejšie riešenie, ale v tejto triede bežné. Za pochvalu však stojí šikovný zámok pre skrutkovač v tvare presýpacích hodín.
Metodika
Chladiče testujeme pri maximálnom výkone a pri nižších rýchlostiach, ktoré zodpovedajú fixným hladinám hluku 45, 42, 39, 36, 33 a 31 dBA. Hladiny hluku snímame hlukomerom Reed R8080 (s parabolickým golierom na zvýšenie citlivosti) so vzdialenosti 15 centimetrov od zdroja zvuku (ventilátora).
Merania prebiehajú tradične vo veternom tuneli, s dvoma 500-otáčkovými Noctua NF-S12A PWM na vstupe a s rovnakým počtom týchto ventilátorov na výstupe. Teplota vzduchu (21–21,1 °C) na vstupe je stála, riadne kontrolovaná počas celého priebehu testovania. Testy prebiehajú na procesore Intel Core i5-12400 stepping H0 (t.j. variant s menším jadrom, ktoré majú aj Core i3, Pentiá a Celerony). To v režime bez napájacích limitov (priemerná spotreba CPU je vtedy okolo 93 W) a s PL2 obmedzeným na úroveň TDP (65 W). Záťaž simulujeme v Cinebench R23, testovacia základná doska je MSI MAG Z690 Tomahawk WiFi DDR4. Z logu okrem zahrievania CPU vyťahujeme do grafov aj teploty snímačov MOS a CPU socket. Výsledky teda ukazujú i to, ako ventilátor okrem pasívu ochladzuje aj okolie pätice so súčiastkami, ktoré sa zahrievajú na kritické hodnoty.
- Contents
- Detaily chladiča Akasa AK-CC6603EP01
- Výsledky: Maximálny výkon
- Výsledky: Vyšší výkon (45 dBA)
- Výsledky: Stredný výkon (42 dBA)
- Výsledky: Nižšia hlučnosť (39 dBA)
- Výsledky: Nízka hlučnosť (36 dBA)
- Výsledky: Veľmi nízka hlučnosť (33 dBA)
- Výsledky: Na hranici počuteľnosti (31 dBA)
- Záver
Měl jsem za to, že ventilátor bez tunelu bude konickým profilem proudění okolí patice vždy chladit lépe. Mé představy jsou v troskách 😀
Zrovna v slušnejšom chladení VRM ten tunel zrejme nemá príliš prsty. Rovnaké výsledky sú aj u modelu AK-CC6606BP01, ktorý rotor olemovaný tunelom nemá. Efektívnejšie chladenie v týchto miestach bude skôr pre ten zakrivený profil rebier (s vírivejším formovaním vzduchu) v kombinácii s dobre optimalizovaným tvarom ventilátora. Iba ten profil asi nestačí, ten má aj starší intelovský box s medeným jadrom a popri ňom snímač MOS registruje o dosť vyššie teploty.
Vďaka za dobrý test.
Zaujimáva voľba Akasy nedať to jadro na plnú výšku.
U chladičov s medeným jadrom v minulosti na jadre šetril aj Intel (a vždy to bola iba taká vanička), plnú výšku má až to na Laminar RM1. A aj preto sa dosiahlo pomerne výrazné medzigeneračné zlepšenie.