Monitory s rozlíšením 4K už dnes nie sú žiadnou zvláštnosťou. Keď však k 4K pribudnú ďalšie označenia ako 120 Hz, HDR či FreeSync nejeden hráč zbystrí pozornosť. ROG Strix XG438Q pokladám za jeden z najzaujímavejších herných monitorov na trhu, dlho bol totiž aj v mojom osobnom hľadáčiku. Poďme sa spoločne pozrieť na tento prerastený dychberúci herný displej.
Obrazové vlastnosti
Vlastnosti displeja sme otestovali pomocou sondy Datacolor Spyder5Elite. Displej má matricu VA s uhlopriečkou 43″ a tradičným pomerom strán 16:9, rozlíšenie má 3840 × 2160 px, antireflexnú úpravu a rovnomerné rámčeky z troch strán. Ide naozaj o veľký monitor, na ktorý si bude musieť väčšina používateľov zvyknúť. Ja som 43″ využíval pred rokom po prechode z dvojice 27″ monitorov. Ak na stole máte dostatok miesta, môžem veľké displeje len odporučiť. Aktuálne využívam až 55″ obrazovku. Späť ale k XG438Q. Okrem veľkých rozmerov zaujme monitor predovšetkým hernými funkciami a teda 120 Hz obnovovacou frekvenciou a podporou AMD FreeSync 2. Môžem potvrdiť aj kompatibilitu s G-Sync, ktorú som otestoval. Displej sa chváli aj HDR certifikáciou VESA DisplayHDR 600, čo je vyššia verzia už tradičnej 400, ktorý vídame na väčšine monitorov.
Kvalitu zobrazenia sme porovnali v základnom režime, teda takom, v akom bude monitor hneď po rozbalení. V tomto prípade ide o Racing, čiže závodný režim. V ňom sme namerali vyše 100 % sRGB, 85 % AdobeRGB, 97 % DCI-P3 a 84 % NTSC. To sú naozaj dobré hodnoty na to, že sa pozeráme na herný monitor. Najmä tá DCI-P3 hodnota je naozaj dobrá. V dedikovanom sRGB režime sa hodnoty prakticky nezmenili, čo je naozaj prekvapenie. Zmenila sa akurát priemerná farebná odchýlka Delta E a to z 2,15 na 2,01, teda na lepšiu hodnotu a takisto gamma sa máličko zlepšila a úplne presne kopíruje hodnotu 2,2 s 0 odchýlkou. Daňou za režim sRGB je ale zníženie jasu na hodnotu cca 179 nitov.
Monitor ponúka tri režimy Gamma – 1.8, 2.2 a 2.5. Namerané hodnoty sú 1.9, 2.2, 2.5. Maximálny nameraný jas je 441 nitov v základnom režime, čo je len o máličko menej ako prezentovaných 450 nitov. Meranie uniformity je vzhľadom na zónové podsvietenie obtiažne, čo sme si ukázali už pri prvej kapitole. Zobrazené hodnoty preto treba brať s rezervou. Takisto merané zóny sondou sú v tomto prípade naozaj veľké. Dôvodom je fakt, že pri takomto meraní sa plocha displeja rozdeľuje na 9 častí – 3 vertikálne a 3 horizontálne a v týchto oblastiach sa následne prevádzajú merania. Plocha displeja je však pomerne veľká a tak jeden dielik, na ktorom sa meria, je pomerne veľký. Menšie nedokonalosti podsvietenia pri meraní sondou preto nebolo možné dobre zachytiť.
Input Lag a Response Time
Na monitore sme odmerali aj input lag a to vo viacerých režimoch Overdrive.
Základné nastavenie Level 3 má input lag na úrovni 15,5 ms. Zmenou na najnižší Level 0 sa hodnota zvýši na 16,1 ms a naopak pri najvyššom Level 5 klesne na 14,9 ms. Nejde o nijako svetoborné hodnoty, mali sme tu už monitory s hodnotami pod 10 ms, no zároveň sú hodnoty ešte v norme.
Na stránke výrobcu nájdete informáciu 4 ms response time GTG, teda rýchlosti obnovy pixelov. Základná hodnota Level 3 je asi najrozumnejšia voľba na elimináciu ghostingu a zároveň ako prevencia ešte horšiemu inverse ghostingu, ktorý je pri Level 5 naozaj enormný. Osobne by som teda odporúčal OD nemeniť a ponechať ho na Level 3.
