PCCooler CPS RZ820: Proti elite s hmotnosťou cez 1,8 kg

Detaily chladiča PCCooler CPS RZ820

Toľko prízvukovali na to, že je ich chladič optimalizovaný na procesory Intel LGA 1700, až sme to museli vyskúšať. A vzhľadom na to, že CPS RZ820 je „poriadny kus“ materiálu, tak do výberu referenčných vzoriek sa dostali také konkurenčné chladiče, ktoré sú na špičke databázy vežovitých modelov. Tie by mal PCCooler CPS RZ820 poriadne potrápiť. Súčasne by pritom tento chladič nemal byť drahší.

Skôr, než sa uchýlime k novej metodike na testy chladičov postavenej aj na platforme Intel LGA 1851, si ešte niečo otestujeme na Intel LGA 1700, konkrétne na procesore Intel Core i9-13900K. Tvar jeho IHS a aj rozloženie hotspotov sú oproti procesorom, ktoré nekombinujú malé a veľké jadrá (big.LITTLE) iné.

A chladiče optimalizované na špecifické podmienky tak môžu dosahovať lepšie výsledky ako v prípadoch, kde sa výrobca o čo najlepší kontakt nesnažil. To typicky na platformách, ktoré síce sú podporované (a chladič je možné na ne nainštalovať), ale základňa chladiča na procesorový heatspreader už tak dobre „nesadne“. Za tým si môžete predstaviť rôzne úpravy povrchu, ktoré majú viesť k absorpcii čo najväčšieho množstva tepla, v dôsledku čoho má byť, samozrejme, nižší zahrievanie CPU ako pri „horších“ chladičoch.

Medzi takéto, nadštandardne optimalizované chladiče na konkrétnu platformu (LGA 1700) má patriť aj PCCooler CPS RZ820 Black. Jeho výrobca na toto vehementne upozorňoval aj pri nižšom modeli CPS RZ620. Ten dosahoval veľmi dobré výsledky už aj na Core i9-11900K (LGA 1200) podľa ktorého sa tento chladič neoptimalizoval, špeciálne teda v pomere k relatívne nižšej cene (oproti konkurenčným modelom s porovnateľným chladiacim výkonom). Podobne sa v tomto smere pristupovalo aj k vývoju ešte robustnejšieho chladiča RZ820-BK.

Vrcholový vežovitý chladič PCCooler sme postavili proti chladičom BeQuiet! Dark Rock Elite, Cooler Master MasterAir MA824 Stealth, DeepCool Assassin IV a Noctua NH-D15 (G1). Prvé tri z porovnávaných chladičov pozbierali v našich testoch popredné miesta. Starší model Noctua končieva až ako „štvrtý v poradí“, ale zase je medzi používateľmi najrozšírenejší. Všetkým menovaným chladičom v porovnaní sme sa už venovali v samostatných článkoch. Najrýchlejšie sa k nim dostanete kliknutím na ich označenie vo prvej vete tohto odstavca.

Neskôr sa budeme v testoch venovať aj chladiču Noctua NH-D15 G2 HBC, ale je možné, že to už bude na platforme Intel LGA 1851. Ale v porovnaní s chladičom PCCooler CPS RZ820 a zrejme aj s ostatnými modelmi z tohto výberu. V túto chvíľu nebudeme pre veľkú časovú náročnosť novej, stálej testovacej metodiky postavenej na platformách Intel LGA 1851 a AMD AM5 radšej nič sľubovať. Uvidíme…

Detaily chladiča PCCooler CPS RZ820

V prvom rade veľmi vysoká hmotnosť, tú treba pri chladiči RZ820 zdôrazniť ako prvý. Zatiaľ čo Cooler Master MasterAir MA824 ako druhý najťažší z testovaných chladičov má 1460 gramov, tak RZ820 má skoro ešte o 400 gramov viac (cca 1840 gramov celkovo). Taká Noctua NH-D15 G1 má „iba“ cca 1320 gramov a pamätníci si spomenú aj na Thermalright Silver Arrow SB-E (Extreme), čo bol špičkový dvojvežových chladič, ktorý sa do jedného kilogramu zmestil aj s ventilátormi.

Chladič RZ820 je takmer dvakrát ťažší. To len na ilustráciu toho, s čím máte dočinenia. Backplate má ale inak kovový, z prelisovanými okrajmi, takže prevencia proti prehýbaniu základnej dosky či pätice pod ťažobou tu je dobrá.

Celková hmotnosť je tvorená aj prvkami, ktoré sa priamo na chladení nepodieľajú. Len sto gramov má napríklad estetická strieška s osvetlením. V ľavom hornom rohu (teda, pokiaľ máte chladič nainštalovaný vertikálne) je logo CPS. To ma fixnú oranžovú farbu, ktorá je jasne daná a upraviť môžete až farbu či efekt ARGB LED za trojuholníkovým svetlovodom (s mozaikou z malých štvorčekov) v ľavom spodnom rohu.

Konštrukcia pozostáva ale hlavne z dvoch veží s masívnymi zväzkami hliníkových rebier. Na výšku má chladič 165 mm, čo je z pohľadu kompatibility so skrinkami stále prijateľné a rozťahuje sa viac do šírky. V tejto osi má až 160 mm.

Kompatibilita s vyššími modulmi RAM je riešená spolovice odstránením časti rebier, ktoré sú nad prvými dvoma slotmi DIMM a čiastočne potom možnosťou posúvania predného ventilátora. Pod neho vo východiskovej polohe zmestíte pamäťové moduly s výškou do 45 mm. V dvoch krokoch, po jednom centimetri, ho môžete ale aj zdvihnúť, čím sa ale celková výška zmení na 175 mm, respektíve na 185 mm, s ktorými si už veľa skriniek rozumieť nebude. Každopádne je tu i taká možnosť, aby bolo možné pod ventilátor nainštalovať eventuálne aj 70 mm pamäte. A mať vlastne takéto vysoké moduly vo všetkých štyroch slotoch.

Z hľadiska chladiaceho výkonu má byť pre RZ820 výhodné použitie na platforme Intel LGA 1700, pre ktorú je základňa chladiča optimalizovaná. Čo presne to znamená vám predostrieť nedokážeme, pretože výrobca sa snaží si udržať i nejaké „know-how“, ale je pokiaľ na tom naozaj niečo je, tak je jasné, že má byť zabezpečený lepší kontakt s povrchom procesorového IHS a zrejme i v miestach, kde sú najväčšie požiadavky na tepelný tok. V týchto miestach by tak mohla byť zabezpečená rýchlejšia výmena tepla, čím sa eventuálne môže trochu roztiahnuť úzke hrdlo. Teoreticky.

Merať čokoľvek, čo sa týka rovinnosti, kde je čo a ako vypuklé, základne zmysel príliš nedáva, nedokážeme z toho vyvodiť žiadne závery, ale na odtlačok teplovodivej pasty sa niekomu na výskumné účely možno hodí.

Potom je pozoruhodný v súvislosti zo základňou aj samostatný pasív, ktorý je na jej druhej strane, zvrchu. Ten bolo kedysi, na starších chladičoch, vídať pomerne často, ale postupne sa vytratil. PCCooler ho ale za relevantný považuje. A tiež BeQuiet! (na chladiči Dark Pro Elite).

Rebrá pasívu sú niekde rovné, inde zvlnené. Rovné sú napríklad zvnútra, okolo 140-milimetrového ventilátora uprostred a zvlnené sú zvonku. Vzadu a na druhej strane oproti vstupnému 120 mm ventilátoru. Či sú tým sledované nejaké psychoakustické optimalizácie (s rozbíjaním tónových špičiek), alebo je to hlavne vec vzhľadu, ťažko povedať. Je však možné, že pôjde o kombináciu obidvoch vecí.

Predný ventilátor poznáte z analýzy F5 R120 BK, je to rovnaký model s rýchlostným rozsahom 500–2200 ot./min. Rozdiel je iba v atypickom chytení (cez koľajničky) a teda komplikovanejšej výmene v prípade jeho poruchy. Inak bude ale silnou stránkou chladiča, to vieme zo špičkových výsledkov v samostatných testoch.

Atypický je i rámček stredného 140 mm ventilátora a vlastne i jeho (de)montáž. K nej sa dostanete zhodením striešky. Tá drží na magnetoch v rozmiestnených v rôznych bodoch tak, aby sa uchytenie dalo označiť za stabilné. Strieška by na svojom mieste zrejme zostala aj počas agresívnejšej prepravy počítačovej zostavy, ktorý by, samozrejme, v takýchto podmienkach vôbec nemal byť na základnej doske nainštalovaný.

Po odnímaní striešky je 140-milimetrový ventilátor vyberiete zatiahnutím za jeho zapustené držiaky zvrchu rámčeka. Pôjde to trochu stuha, ale netreba sa toho báť. Ventilátor pri vyberaní kladie zámerne väčší odpor, pretože tento proces brzdia väčšie gumené vložky po stranách. Tie sú tam preto, aby ventilátor dobre držal na svojom mieste, keďže nie je pripevnený napevno, typicky tradičnými sponami.

Metodika testovania

Chladiče testujeme v siedmich režimoch, z ktorých šesť je normalizovaných podľa porovnateľnej hlučnosti (31, 33, 36, 39, 42 a 45 dBA) s technikou merania nablízko, na čo najvyššie rozlíšenie, spôsobom, aký poznáte aj z metodiky na testy grafických kariet. Snímač hlukomera (Reed R8080) je od chladiča, zboku (z 30-stupňového uhla) približne 20 centimetrov. Nakoniec testujeme i to, ako si chladiče poradia s procesorom Intel Core i9-13900K pri maximálnej rýchlosti ventilátorov. V tomto režime je už prirodzene u každého chladiča iná hlučnosť.

Testovací procesor (na základnej doske Asus ROG Strix Z790-E Gaming WiFi, mimochodom) je vyladený tak, aby v stanovenej záťaži dosahoval vždy rovnakú spotrebu (cca 250 W, 5,0 GHz na P jadrách a so 4,0 GHz na E jadrách). Stálosť spotreby je počas testov kontrolovaná prúdovými kliešťami priamo na napájacích kábloch (EPS). Nemení sa ani v tichých režimoch, v ktorých je dostupný chladiaci výkon nižší. Teplovodivá pasta je použitá vždy s príslušenstva, teda tá, s ktorou sa konkrétny chladič dodáva. V prípade RZ820 je to PCCooler EX90. Aplikácia termopasty je na „kríž“. Táto technika sa pri chladičoch s coldplate osvedčila aj v testoch rôôznych techník nanášania termopasty. V nich sme takisto testovali na procesore s relatívne väčším IHS, ako je to aj na testovacej platforme Intel LGA 1700.

Na zaťaženie procesora je použitá aplikácia Cinebench R23, teda 10 minút trvajúci test. Merania pritom prebiehajú vo veternom tuneli so štyrmi ventilátormi Noctua NF-S12A PWM v rovnovážnom pomere dva (vstupné) ku dvom (výstupným) pri cca 500 ot./min. Teplota vzduchu je stála, kontrolovaná na vstupe do tunela. Nemôže nikdy prekročiť úzky rozsah 21,0–21,1 °C.

Okrem priemeru maximálnych hodnôt teplôt P a E jadier zaznamenávame aj zahrievanie okolo pätice v oblasti VRM. Jeden snímač má označenie „VRM“, druhý potom „VR VCC“. Aj na chladenie týchto súčiastok má procesorový chladič dosah a lepšie výsledky v týchto oblastiach môžu byť dobrá pridaná hodnota. V kritických prípadoch, typicky na lacnejších základných doskách, je výkon CPU formovaný práve zahrievaním či skôr prehrievaním VRM. Pri prekročení teplotného limitu vtedy dochádza k masívnemu zhadzovaniu násobiča (CPU).

• Contents
• Detaily chladiča PCCooler CPS RZ820
• Výsledky: Maximálny výkon
• Výsledky: Vyšší výkon (45 dBA)
• Výsledky: Stredný výkon (42 dBA)
• Výsledky: Nižšia hlučnosť (39 dBA)
• Výsledky: Nízka hlučnosť (36 dBA)
• Výsledky: Veľmi nízka hlučnosť (33 dBA)
• Výsledky: Na hranici počuteľnosti (31 dBA)
• Záver

Flattr this!