SilentiumPC Fluctus 120 PWM: „Zázračný“ ventilátor z Fera 5

... a farba zvuku (frekvenčná charakteristika)

Fluctus 120 PWM SilentiumPC prezentuje ako svoj najlepší ventilátor. Prekonať vrčiace Sigma Pro 120 PWM a už na pohľad odfláknuté Sigma Pro Corona RGB 120 je ale pomerne jednoduché. Marketing firmy tu ale hovorí o tom, že v rámci vývoja novinky Fluctus 120 PWM prebiehali psychoakustické optimalizácie. A hoci nie je dôvod na úškrny (psychoakustika je legitímny vedný odbor), pri realizácii sa určitým nedokonalostiam Poliaci nevyhli.

Nie je 33 dBA ako 33 dBA

Hladina hluku uvádzaná jednou hodnotou v dBA je dobrá na rýchlu orientáciu, ale predstavu o tom, ako presne zvuk znie, si z nej nespravíte. To preto, že priemeruje mix hladín hluku všetkých frekvencií zvuku. Jeden ventilátor vás môže rušiť viac ako druhý, hoci obidva dosahujú na chlp rovnaké dBA, ale napriek tomu každý z nich charakterizujú iné dominantné (hlasitejšie) frekvencie. Na dôkladnú analýzu s predstavou o „farbe“ zvuku je nevyhnutné zaznamenávať a posudzovať hladiny hluku naprieč celým spektrom frekvencií, ktoré vnímame.

Spektrograf s úrovňami hluku na jednotlivých frekvenciách zvuku

Robíme to už v testoch grafických kariet a robiť to budeme aj pri ventilátoroch, kde to dáva ešte väčší zmysel. Pomocou mikrofónu miniDSP UMIK-1 a aplikácie TrueRTA pre jednotlivé režimy s fixnými dBA meriame aj to, ktoré frekvencie sa na zvuku podieľajú viac a ktoré menej. Sledovaný frekvenčný rozsah je 20–20 000 Hz, s ktorými budeme pracovať v jemnom rozlíšení 1/24 oktávy. V ňom sú zachytené hladiny hluku od 20 Hz do 20 000 Hz až 240 frekvenciách.

Zachytených informácií v spektrografe je o trochu viac, než budeme na prehľadné porovnávania ventilátorov potrebovať. V testoch síce vždy nájdete kompletný spektrograf, ale v porovnávajúcich tabuľkách a grafoch budeme pracovať iba s dominantnými frekvenciami (a ich intenzitami hluku) v nízkom, strednom a vysokom pásme. Nízke pásmo frekvencií predstavuje pritom 20–200 Hz, stredné 201–2000 Hz a vysoké 2001–20 000 Hz. Z každého z týchto troch pásiem vyberáme dominantnú frekvenciu, teda tú najhlasitejšiu, ktorá sa najviac podieľa na zložení zvuku.

K dominantnej frekvencii udávame aj intenzitu jej hluku. Tá je však v tomto prípade v inú váhu decibelov než sú tie, na ktoré ste zvyknutí z meraní hlukomerom. Namiesto dBA tu máme dBu. Jedná sa o jemnejšiu váhu, ktorá sa navyše vyjadruje záporne. Na to si dajte pri študovaní výsledkov pozor – intenzita hluku -70 dBu je vyššia ako -75 dBu. Podrobnejšie sme túto problematiku rozoberali v článku Vyznajte sa v meraniach frekvenčných charakteristík zvuku.

Aby bolo vôbec možné tieto merania realizovať s uspokojivou opakovateľnosťou meraní, sú vyžadované prísne akustické zabezpečenia. Pre zaznamenanie tých istých hodnôt na všetkých frekvenciách naprieč opakovanými meraniami používame akustické panely. Tie zabezpečujú, aby sa zvuk do mikrofónu vyodrážal vždy rovnako bez ohľadu na rozloženie ostatných predmetov, ktoré máme v testlabe. Východisková hladina hluku pred každým meraním je prirodzene takisto rovnaká. Miestnosť, v ktorej meriame, je odhlučnená.

Na presné meranie frekvenčných charakteristík zvuku je dôležité udržiavať stále akustické podmienky. Na ich vytvorenie používame súpravu akustických panelov.

Tak ako na hlukomeri aj na mikrofóne je na zvýšenie rozlíšenia parabolický goliér. Ten je špeciálne v tomto prípade nielen na zosilnenie, ale aj odfiltrovanie dobrých ruchov, ku ktorým či chceme alebo nie za mikrofónom dochádza. Reč je o telesnej aktivite používateľa (testera). Bez tohto prídavku by bolo v spektrografe zachytené napríklad aj ľudské dýchanie. To však zadná (vypuklá) strana límca úspešne odráža mimo snímač mikrofónu. Spektrograf vďaka tomu obsahuje iba informácie o zvuku, ktoré vydáva samotný ventilátor.


  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Psychoakustické optimalizácie chladičov… Vtípky? Fyzika

„Modifikácia“ chladiča výmenou ventilátora za relatívne efektívnejší model nemusí viesť vždy k požadovanému výsledku. Niekedy si polepšíte podstatne menej, ako by ste očakávali, inokedy môže dôjsť dokonca k zhoršeniu. To znamená, že pri rovnakej hlučnosti bude dosahovaný nižší chladiaci výkon a je úplne jedno, aký ventilátor použijete. Niekedy má skrátka hlavné slovo konštrukcia pasívu. Celý článok „Psychoakustické optimalizácie chladičov… Vtípky? Fyzika“ »

  •  
  •  
  •  

Testy SilentiumPC Spartan 5 Max pod vyššou záťažou (125 W)

Procesorový chladič SilentiumPC Spartan 5 Max sme už síce testovali, ale s pomerne úsporným procesorom. Jeho výsledky tak splývali s jednoduchším modelom (Spartan 5) bez „Max“ v názve. Na výkonnejších procesorom s väčším výdajom tepla, sa však situácia trochu mení. Aký je v porovnaní s inými chladičmi Spartan 5 Max na procesore so 125 W, teda na úrovni TDP „K“ modelov Intel? Celý článok „Testy SilentiumPC Spartan 5 Max pod vyššou záťažou (125 W)“ »

  •  
  •  
  •  

Rozhovor: Prečo Endorfy muselo zabiť SilentiumPC

Zmena značky SilentiumPC na Endorfy prebehla len pomerne nedávno. Informovali sme o tom aj v teste kvapalinového chladiča Endorfy Navis 240, aj keď len náznakom. Teraz si však okolnosti tohto rozhodnutia rozoberieme podrobnejšie. So súborom otázok, ktoré do celej situácie vnášajú viac svetla, sme oslovili zastúpenie firmy Cooling, teda vlastníkov licenčných známok SilentiumPC a po novom aj Endorfy. Celý článok „Rozhovor: Prečo Endorfy muselo zabiť SilentiumPC“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (16) Pridať komentár

  1. „A síce silné dunivé frekvencie v rozsahu 130–200 Hz.“
    Poteší. Opravte ma ak sa mýlim, čím nižšie frekvencie, tým lepšie sa šíria v priestore. Čo je najhoršie, hlboké tóny privádzajú ľudí do uzkosti (čím nižšia frekvencia, tým viac koliduje napr. so srdečným pulzom). Dosť blbo sa aj izoluje (prenáša sa aj betónom).

    Vďaka za recenziu. Nedostatok, vďaka ktorému je ten ventilátor nepoužiteľný v priestore s ľudmi. To výrobca nevychytal.

    1. Ako systémový ideálny, keďže tam je hexa mriežka a práve pri nej to dunenie nie je 😀

      Chcelo by to premerať hluk aj na pôvodnom chladiči Fera 5, či sa aj na ňom prejavuje dunenie tak ako na radiátore. Lebo ak nie tak je to napriek výhradám vlastne fajn ventilátor na bežné vzduchové chladenie (bežný chladič, bežná skrinka s hexa mriežkou).

      Už sa teším na naznačené lepšie alternatívy. Žeby Arctic? 🙂

      1. Arctic? Ktorý BioniX si dáme skôr, F120 alebo P120? V dlhom rade stojí aj P12 PWM PST (vrátene zúženej verzie, P12 Slim PWM), ale to je už trochu iná cenová katégoria. Cena je tu oproti Fluctusu polovičná. Za 12–13 eur je ale napríklad aj Noctua NF-P12 redux. Ale možno sa v tejto relácii črtá nejaké úplne iné prekvapenie…

    2. Zase až takto by som to nehrotil, že je nepoužiteľný v priestore s ľudmi. Tie nižšie frekvencie má silnejšie ako iné ventilátory a je dunivejší, ale neskolabuje snáď z neho nikto. Hoci pre ciltivejších ľudí na tieto frekvencie bude asi rozumnejšie siahnuť po nejakom inom ventilátore. Už len pre to príjemnejšie trávenie času pri počítači s príjemnejším zvukom.

      1. To mi znie dosť ako Noctua F12, tie mi vadili už od nejakých 750-800 rpm, keď sa začal objavovať taký ich hlboký barytón. 🙂 Nebolo to veľmi počuť, ale bol to pre mňa silno nepríjemný zvuk. Počítam, že časom sa tiež objavia v teste, bola by to zaujímavá generačná porovnávačka so Sterroxami.

        1. Zvláštní, já používám takřka výhradně „F“. Možná je to tím, že mám case pod stolem, nevím. Nezmiňuješ to poprvé, lámu si nad tím hlavu.

          1. Spod stola sa neprejavuje hlbokým barytónom, ako opisuje Miňo? 🙂
            Aj tu môže teoreticky mriežka v skrinke nižšiu dominantnú frekvenciu rozbíjať a presúvať ju na vyššiu. Na pasíve chladiča (ako NF-F12 možno používa Miňo, neviem…) je ten zvuk pravdepodobne trochu iný.

            1. Ja už ich dávno nepoužívam. 🙂 Mal som ich na pasíve U12P SE2 ako náhradu za pôvodné P12-ky, neskôr ešte 2 ks na VGA chladiči a keď som ich púšťal na otáčky kde mali dobrú efektivitu /tých 850-900 rpm/, tak už mi ten prejav vadil. Do tých 700-750 boli OK, ale chýbal im výkon čo som potreboval. Teraz si púšťam Sterroxy do 1100 rpm a úplná pohoda. Než došli Sterroxy, tak som presedlal hlavne na Noiseblockery, tie mi boli akusticky príjemné. Neviem, možno je to špecifická frekvencia čo vadí presne môjmu uchu alebo čo :D, ale poznám viac ľudí ktorí z F12 nepadli na zadok.

              Celkovo z Noctua fanov okrem Sterroxov veľa obľúbených nemám, ešte tak S12A na aiflow, ale tie sú veľmi jednostranne zamerané.

  2. Vďaka za parádny test.
    Z toho čo bolo otestované vyzerá to tak že pomer vlastností ku cene je dobrý.
    Uvidíme ako zamiešajú karty ďalšie ventilátory 🙂

  3. dobrá „psychoakustická“ optimalizácia, keď frekvenčnú charakteristiku „vyšperkujú“ vyše 10 až 15 dB peakmi na nízkych frekvenciách, zrejme tie zuby to generujú a ako stúpajú otáčky, posúvajú sa aj rezonančné frekvencie. no, Poliaci budú musieť ešte trošku popracovať na vylepšenom modeli o 5 euro drahšom 🙂 podľa mňa keby tie zuby nasekali nepravidelne a rôznej veľkosti, samozrejme rotor musí zostať vyvážený, tak by tie peaky zmizli. no alebo nechať nábežné hrany klasicky hladké (o.i. aby sa človek nemusel obávať o prsty, ak ich tam náhodou strčí) a narobiť výčnelky (jamky) na spôsob golfovej loptičky, to by bol magnet na frikulínov a možno by to aj splnilo účel – upravilo prúdenie okolo lopatiek tak, že klesne hlučnosť a stúpne prietok a stat. tlak…

    1. „narobiť výčnelky (jamky) na spôsob golfovej loptičky“ — to sa mi hneď vybavili ventilátory Zaward ZG, ale podobný povrch lopatiek má aj Sharkoon na Silent Eagle. 🙂

      1. tak som ani neni prvý, čo to vymyslel, no škoda 🙂
        ale v reáli to má opodstatnenie, drobné víry vznikajúce na tých jamkách pri rotácii loptičky stabilizujú jej dráhu a loptička letí s menším zakrivením ďalej.

        1. Tak vymysli čosi efektívne a originálne, dáme to spoločnými silami dokopy a tromfneme aj Noctuu. 🙂
          V stredu vyjde analýza NF-P12-redux a nejdem zatiaľ nič prezrádzať, ale v rámci testov sa poradilo prekuknúť niečo, na čo ani „dokonalí“ Rakušania nie sú učtite hrdí.

          1. všetko efektívne a originálne v oblasti prúdenia tekutín už bolo vymyslené, to mi ver. venovali sa tomu týmy vedcov už snáď od 18. storočia a hlavne v storočí dvadsiatom. aerodynamika nízkych podzvukových rýchlostí je totálne presnorená a aj taká Noctua si urobila meno hlavne na dopilovaní detailov a spoľahlivosti ako na nejakom prevratnejšom princípe fungovania chladičov. určite existujú ďaleko efektívnejšie a originálnejšie riešenia chladenia ako zostava pasív/ventilátor, akurát problém bude v detaile – cene… však za celé tri dekády došlo k jedinému zásadnejšiemu vylepšeniu – heatpipes. ani tie sľubné peltiérove články sa masovejšie neuchytili…

            1. Jasné, že je už vymyslené, ale možno nájdes medzi známymi javmi nejaký, ktorý výrobcovia ventilátorov v rámci svojich návrhov ešte neuplatnili (a zároveň by to nebolo kvôli cene a stačilo by, povedzme, rovnaký materiál len efektívnejšie opracovať). 🙂

              A tebe peltierové články chýbajú?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *