Metodika: výkonnostné testy
V segmente lacnejších procesorov Intel prakticky nemá priamu konkurenciu. Najnižšie Core i5 sú totiž výrazne lacnejšie než Ryzen 5 5600X, s ktorým AMD štartuje túto triedu. Preto atraktívnejšie ako porovnanie procesorov naprieč firmami je bratovražedný duel novej (11400F) so staršou (10400F) Core i5. To bolo i prianie jedného z našich čitateľov a teraz konečne prichádza k jeho plneniu.
Herné testy
Výkon v hrách testujeme v štyroch rozlíšeniach s rôznym nastavením grafických detailov. Na rozbeh je to jedno viac-menej teoretické nastavenie v 1280 × 720 px. Pri tomto rozlíšení sme dlho laborovali s nastavením „správnych“ detailov. Konečné slovo nakoniec padlo na najnižšie možné (Low, Lowest, Ultra Low, …), aké hra dovoľuje.
Niekto by mohol voľbu rozporovať tým, že procesor v takýchto nastaveniach nepočíta koľko objektov sa vykresľuje (tzv. draw calls). S vysokými detailmi v tomto veľmi nízkom rozlíšení však nebol veľký rozdiel vo výkone v porovnaní s rozlíšením FHD (ktoré takisto testujeme). Naopak záťaž na GPU bola jasne vyššia a toto nepraktické nastavenie má poukazovať práve na to, aký má procesor výkon pri čo najnižšej účasti grafickej karty.
Vo vyšších rozlíšeniach sú už nastavené detaily a vysoké (pre FHD a QHD) a najvyššie (pre UHD). Vo Full HD ešte obvykle s vypnutým Anti-Aliasingom, celkovo už ale ide o pomerne praktické nastavenia, aké sa i bežne používajú.
Výber hier je s ohľadom na pestrosť žánrov, hráčsku popularitu a náročnosť na procesorový výkon. Kompletný zoznam je v kapitolách 7–16. V hrách, kde je vstavaný benchmark, používame ten, v iných máme vytvorené vlastné scény, ktoré s každým procesorom dookola a vždy rovnako prechádzame. Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.
Výpočtové testy
Začíname zľahka, PCMarkom 10, ktorý v rámci kompletnej súpravy „benchmarku pre modernú kanceláriu“ testuje viac ako šesťdesiat čiastkových úloh v rôznych aplikáciách. Tie následne škatuľkuje do tematických kategórií, ktorých je už podstatne menej a pre čo najlepšiu orientáciu zapisujeme do grafov bodový zisk z nich. Celkové skóre máme potom pre jedno i viacvláknový výkon aj z Geekbench 5. Jednoduchšie úlohy v testoch zastupujú i testy vo webovom prehliadači – Speedometer a Octane. Ďalšie testy predstavujú už obvykle vyššiu záťaž alebo sú cielené na pokročilého používateľa.
Výkon pre 3D rendering meriame v Cinebench. V R20, ktorej výsledky sú rozšírenejšie, ale hlavne v R23. Renderovanie v tejto verzii pri každom procesore trvá dlhšie, cyklí sa minimálne desať minút. 3D renderovanie testujeme aj v Blenderi, s renderom Cycles v projektoch BMW a Classroom. Druhý menovaný si môžete porovnať aj s výsledkami testov grafických kariet (obsahuje rovnaký počet dlaždíc).
Ako sú procesory stavané na prácu s videom testujeme strižných editoroch Adobe Premiere Pro a DaVinci Resolve Studio 17. To prostredníctvom pluginu PugetBench, ktorý sa venuje všetkých úlohám, s ktorými sa môžete pri úpravách videa stretnúť. Služby PugetBenchu využívame aj v Adobe After Effects, kde sa zase testuje výkon pri vytváraní grafických efektov. Niektoré čiastkové úlohy používajú na urýchľovanie GPU, ale to nikdy nevypíname, čo v praxi nebude robiť nikto. Bez GPU akcelerácie niektoré veci ani nefungujú, ale naopak je zaujímavé sledovať, že je rôzny aj výkon v úlohách, ktoré urýchľuje grafická karta. Časť operácií totiž stále obsluhuje CPU.
Kódovanie videa testujeme v HandBraku a v benchmarkoch (x264 HD a HWBot x265). x264 HD benchmark funguje v 32-bitovom režime (64-bitový sa nám pod W10 nepodarilo konzistentne rozbehať a všeobecne pod novšími OS môže byť nestabilný a vykazovať chyby vo videu). V HandBraku používame pre AVC procesorový kodér x264 a pre HEVC x265. Podrobné nastavenia jednotlivých profilov už nájdete rozpísané v príslušnej kapitole 25. Okrem videa kódujeme i audio, kde sú všetky podrobnosti uvedené takisto v kapitole týchto testov. Do činenia s výkonom procesorových kodérov môžu mať aj hráči, ktorý si svoje hranie nahrávajú na video. Výkon „procesorového broadcastingu“ preto i my testujeme v dvoch dobre rozšírených aplikáciách OBS Studio a Xsplit.
Dve kapitoly máme vyhradené aj pre výkon pre úpravu fotiek. Adobe má samostatnú, kde znovu cez PugetBench testujeme Photoshop. V Lightroome PugetBench ale nepoužívame, pretože ten si pre stabilný chod kladie rôzne úpravy OS a celkovo sme sa ho radšej vzdali (pre vyššie riziko komplikácií) a vytvorili sme si vlastné testovacie scény. Obe sú na procesor náročné, či už ide o export RAWov do 16-bitového formátu TIFF s farebným priestorom ProPhotoRGB alebo generáciu náhľadov 1:1 k 42 fotkám bezstratového formátu CR2.
Máme ale i niekoľko alternatívnych aplikácií na úpravu fotiek, v ktorých testujeme výkon CPU. Patrí medzi ne Affinity Photo, v ktorom používame vstavaný benchmark, alebo XnViewMP pre dávkové úpravy fotografií či ZPS X. Z naozaj moderných sú to potom tri aplikácie Topaz Labz, ktoré využívajú algoritmy AI. DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Topaz Labs svoje výsledky často a radi porovnávajú s aplikáciami Adobe (Photoshop a Lightroom) a chváli sa lepšími výsledkami. Tak uvidíme, možno sa na to niekedy pozrieme i z obrazovej stránky. V testoch procesorov nám ale ide predovšetkým o výkon.
Komprimovací a dekomprimovací výkon testujeme v benchmarkoch WinRARu, 7-Zipu a Aida64 (Zlib), dešifrovanie potom v TrueCrypte a Aida64, kde sú okrem AES aj testy SHA3. V Aida64 testujeme v kapitole matematických výpočtov aj FPU. Z tejto kategórie vás ale môžu zaujímať aj výsledky Stockfish 13 a dosahovaný počet šachových kombinácií za jednotku času. Veľa testov, ktoré sa dajú zaradiť do kategórie matematických realizujeme v SPECworkstation 3.1. Jedná sa o súbor profesionálnych aplikácií s presahom i k rôznym simuláciám, ako je napríklad LAMMPS či NAMD, čo sú molekulárne simulátory. Podrobný opis k testom z SPECworkstation 3.1 nájdete v tomto odkaze zo stránok spec.org. Zo zoznamu pre redundanciu netestujeme len 7-zip, Blender a HandBrake, pretože výkon v nich meriame v zvlášť aplikáciách. Detailný výpis výsledkov SPECWS inak predstavuje obvykle časy alebo fps, ale my do grafov uvádzame „SPEC ratio“, ktoré hovorí o bodovom zisku – vyšší znamená lepší.
Nastavenia procesorov…
Procesory testujeme vo východiskových nastaveniach, bez aktívnych technológií PBO2 (AMD) alebo ABT (Intel), ale pravdaže s aktívnym XMP 2.0.
… a aplikačné aktualizácie
V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú. Na druhej strane ani úmyselné zastarávanie (a testovanie niečo neaktuálne, čo sa už správa inak) by nebola úplne cesta.
Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každom procesore uvádzame, kedy bol testovaný. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania každého procesora. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.
- Contents
- Intel Core i5 Rocket a Comet Lake v detailoch
- Metodika: výkonnostné testy
- Metodika: ako meriame spotrebu
- Metodika: merania zahrievania a frekvencií
- Testovacia zostava
- 3DMark
- Assassin’s Creed: Valhalla
- Borderlands 3
- Counter-Strike: GO
- Cyberpunk 2077
- DOOM Eternal
- F1 2020
- Metro Exodus
- Microsoft Flight Simulator
- Shadow of the Tomb Raider
- Total War Saga: Troy
- Súhrnný herný výkon
- Herný výkon za euro
- PCMark a Geekbench
- Výkon na webe
- 3D rendering: Cinebench, Blender, ...
- Video 1/2: Adobe Premiere Pro
- Video 2/2: DaVinci Resolve Studio
- Grafické efekty: Adobe After Effects
- Kódovanie videa
- Kódovanie audia
- Broadcasting (OBS a Xsplit)
- Fotky 1/2: Adobe Photoshop a Lightroom
- Fotky 2/2: Affinity Photo, AI aplikácie Topaz Labs, ZPS X, ...
- (De)kompresia
- (De)šifrovanie
- Numerické výpočty
- Simulácie
- Testy pamätí a cache
- Vývoj spotreby procesorov
- Priemerná spotreba procesorov
- Výkon na jednotku wattu
- Dosahované frekvencie CPU
- Zahrievanie CPU
- Záver
Zajimavy test. Škoda jen že nebyly porovnány 6ti jádrové procesory AMD. Porovnání s 8mi, resp 12ti jádrovými procesory mi nepřijde relevantní.
Do roviny porovnávania s 8 a 12-jadrovými procesormi tento článok ale nezachádza. V pomerne dlhom texte s nimi 6-jadrové Core i5 nekonfrontujeme ani raz. 🙂 V grafoch samozrejme tieto 8 a 12-jadrové procesory sú, ale to preto, že boli otestované už skôr v porovnaniach, kde dávali zmysel. Výber konkrétnych modelov do jednotlivých článok sa snažíme obsadzovať s ohľadom na atraktivitu každého článku a zároveň tak, aby sme sa úplne nezbláznili z časovej náročnosti.
Ryzen 5 5600X by tu ako tretí procesor bol síce fajn (ale to už by bola tá časová náročnosť na jeden článok neúnosná), ale pri výbere dvoch sme vyhodnotili za atraktívnejšie porovnanie týchto Core i5, ako to u vysvetľujem i v texte článku. Jednak teda do zmysluplnejšieho porovnanie 10400F s jedným iným procesorom (než s Ci5-11400F) nedáva, jednak tá vyššia cena 5600X.
Porovnanie Ci5 s R5 by v tomto segmente také praktické a užitočné nebolo a kvôli tej výrazne vyššej cene sa väčšina používateľov asi pri kúpe rozhoduje práve medzi 11400F a 10400F. Ryzen 5 5600X ale samozrejme doplníme, zrejme v rámci sólo testu podobne ako R9 5950X. Aj keď k R5 5600X Intel samozrejme má procesor v porovnateľnej cene a i s porovnateľnou výbavou (bez iGPU a s otvoreným násobičom) – Ci5-11600KF. Ale tie agresívnejšie taktované modely zase až také atraktívne medzi používateľmi nebývajú.
Škoda je spíše toho, že test odhaluje slabinu metodiky respektující pouze PL2, a vychází nepříliš realisticky v neprospěch RL.
Prečo? Takéto správanie sa bude týkať drvivej väčšiny používateľov, takže ten prienik s praxou sa mi zdá naopak o dosť realistickejší, pretože to tak 90 % dosiek (snáď len Asus ten výkon po 56 sekundách zhadzuje a zarovnáva podľa PL1) vo východiskových nastaveniach BIOSu má. Jasné, s obmedzeniami PL1 by tá spotreba RL bola nižšia a tým pádom by efektivita u neho stúpla, ale to by sme to museli merať na dvakrát čo je z časového hľadiska už fakt nereálne a hlavne do praxe užitočné iba pre minoritu.
V rámci nejakého jedného článku efektivitu procesorov naprieč PL (1/2) skôr či neskôr spracujeme, ale do štandardnej metodiky sa to už jednoducho nezmestí. A zase rešpektovať iba ten časový limit Tau pre PL1… to by tie porovnania s procesormi AMD (a vlastne ani naprieč rôzne výkonnými procesormi Intel) neboli príliš atraktívne ani reálne. Je to skrátka nastavené s ohľadom na to, ako to budú tie procesory fungovať v drvivej väčšine zostáv.
Aby sme sa nechápali zle, ja by som si asi tiež na RL vo svojej zostave ten PL1 rešpektoval (a v BIOSe si nastavil), ale do takto rozsiahlych testov, čo sa týka aplikácií, si holt človek musí vždy vybrať tú „vhodnejšiu“ (používanejšiu) možnosť. Ale ako som písal, k tomuto sa ešte vrátime a možné i s nejakým prierezovým testom naprieč viacerými generáciami, uvidíme. Teraz máme ale iné priority.
V sestavách to bude asi i jinak. Já teda opatrněji interpretuji výsledky. Chápu, že to obnáší práci, kterou nikdo nezaplatí, Ľubo – zasloužíte díky.
O to, že to nikto nezaplatí, nejde. Skôr ide o to, že tá časová náročnosť v štandardných metodikách CPU ani grafických kariet sa už zvyšovať fakt nedá. Už takto HWC venujem 18 denne a zlé jazyky hovoria o mojej nízkej produktivite. Ale ako vždy platí, kto nevyskúša, tak nevie, koľko úsilia stoja tieto 40 až 50-kapitolové testy. 🙂 A špeciálne s ohľadom na to, keď pre čo najvyššiu presnosť každý test robím na tri priechody…
Tie testy, čo sa venujú i testom podľa PL1, tak sú obvykle zase chudobnejšie na iné veci a menej komplexné a… porovnanie rozpočtov s akýmkoľvek z týchto zahraničných webov s našim, by bolo asi veľmi, veľmi komické. 🙂
Tými zostavami som skôr myslel konfigurácie našich čitateľov. To, že nejaké kancelárske OEM počítače budú výkonnostne obmedzované PL1 je dosť možné. To už len preto, že v nich bude zrejme použitý ten stock chladič, ktorý ten procesor musí zvládať (a zrovna pri Ci5-11400F to už bude na hranici PL2 určite pri maximálnych otáčkach a v lete v neklimatizovaných miestnostiach možno i v kombinácii s trojcifernými stupňami Celzia…). Čitateľ HWC si ale zrejme i k takémuto procesoru kúpi lepší chladič, niečo ako SPC Fera 5.
Čtenář HWC, za kterého se taky považuju, může přeci volit i menší formát nebo pasivní chlazení, kde mu výsledky a hodnoty PL1/Tau můžou přijít vhod. Tím se nesnažím říci, Ľubo, že jste něco dlužni, zbývá to dotestovat a metodika není dostatečně vyčerpávající (doslova), nerad bych Vás strhal 🙂
Jasné, rozumiem. 🙂 Všetko bude, ale pekne postupne a týmto veciam sa budeme venovať asi až s Alder Lake. Predsa len s procesormi sme z pohľadu súčasných generácií začali pomerne neskoro (kým sme vyladili základy metodiky), ale na AL budeme pripravenejší a bude i viac času.
V najbližších dňoch musíme ale konečne rozbehnúť tie testy ventilátorov a ku koncu roka testy termopást, na ktoré už tiež pomaly vyrábame takú jednu redakčnú zostavičku. Toto budú veci, ktoré verím, že môžu HWC nakopnúť (a tešiť sa aj vysokému záujmu zahraničných čitateľov), s čím sa samozrejme zlepšia aj možnosti v iných oblastiach a budeme môcť robiť aj tie aj podrobnejšie a najkompletnejšie rozbory a i rôzne špecifické rozbory. Napríklad k AL máme už pripravený taký doplňujúci test k tomu, aký ma pri kódovaní x265 vplyv na výkon, spotrebu a zahrievanie použitie inštrukcií AVX-512. 🙂