Súboj generácií 6-jadrových Intel Core i5: 11400F proti 10400F

Komentáre (8) Pridať komentár

1. Zajimavy test. Škoda jen že nebyly porovnány 6ti jádrové procesory AMD. Porovnání s 8mi, resp 12ti jádrovými procesory mi nepřijde relevantní.

   Odpovedať

   1. Do roviny porovnávania s 8 a 12-jadrovými procesormi tento článok ale nezachádza. V pomerne dlhom texte s nimi 6-jadrové Core i5 nekonfrontujeme ani raz. 🙂 V grafoch samozrejme tieto 8 a 12-jadrové procesory sú, ale to preto, že boli otestované už skôr v porovnaniach, kde dávali zmysel. Výber konkrétnych modelov do jednotlivých článok sa snažíme obsadzovať s ohľadom na atraktivitu každého článku a zároveň tak, aby sme sa úplne nezbláznili z časovej náročnosti.

      Ryzen 5 5600X by tu ako tretí procesor bol síce fajn (ale to už by bola tá časová náročnosť na jeden článok neúnosná), ale pri výbere dvoch sme vyhodnotili za atraktívnejšie porovnanie týchto Core i5, ako to u vysvetľujem i v texte článku. Jednak teda do zmysluplnejšieho porovnanie 10400F s jedným iným procesorom (než s Ci5-11400F) nedáva, jednak tá vyššia cena 5600X.

      Porovnanie Ci5 s R5 by v tomto segmente také praktické a užitočné nebolo a kvôli tej výrazne vyššej cene sa väčšina používateľov asi pri kúpe rozhoduje práve medzi 11400F a 10400F. Ryzen 5 5600X ale samozrejme doplníme, zrejme v rámci sólo testu podobne ako R9 5950X. Aj keď k R5 5600X Intel samozrejme má procesor v porovnateľnej cene a i s porovnateľnou výbavou (bez iGPU a s otvoreným násobičom) – Ci5-11600KF. Ale tie agresívnejšie taktované modely zase až také atraktívne medzi používateľmi nebývajú.

      Odpovedať

   2. Škoda je spíše toho, že test odhaluje slabinu metodiky respektující pouze PL2, a vychází nepříliš realisticky v neprospěch RL.

      Odpovedať

      1. Prečo? Takéto správanie sa bude týkať drvivej väčšiny používateľov, takže ten prienik s praxou sa mi zdá naopak o dosť realistickejší, pretože to tak 90 % dosiek (snáď len Asus ten výkon po 56 sekundách zhadzuje a zarovnáva podľa PL1) vo východiskových nastaveniach BIOSu má. Jasné, s obmedzeniami PL1 by tá spotreba RL bola nižšia a tým pádom by efektivita u neho stúpla, ale to by sme to museli merať na dvakrát čo je z časového hľadiska už fakt nereálne a hlavne do praxe užitočné iba pre minoritu.

         V rámci nejakého jedného článku efektivitu procesorov naprieč PL (1/2) skôr či neskôr spracujeme, ale do štandardnej metodiky sa to už jednoducho nezmestí. A zase rešpektovať iba ten časový limit Tau pre PL1… to by tie porovnania s procesormi AMD (a vlastne ani naprieč rôzne výkonnými procesormi Intel) neboli príliš atraktívne ani reálne. Je to skrátka nastavené s ohľadom na to, ako to budú tie procesory fungovať v drvivej väčšine zostáv.

         Aby sme sa nechápali zle, ja by som si asi tiež na RL vo svojej zostave ten PL1 rešpektoval (a v BIOSe si nastavil), ale do takto rozsiahlych testov, čo sa týka aplikácií, si holt človek musí vždy vybrať tú „vhodnejšiu“ (používanejšiu) možnosť. Ale ako som písal, k tomuto sa ešte vrátime a možné i s nejakým prierezovým testom naprieč viacerými generáciami, uvidíme. Teraz máme ale iné priority.

         Odpovedať

         1. V sestavách to bude asi i jinak. Já teda opatrněji interpretuji výsledky. Chápu, že to obnáší práci, kterou nikdo nezaplatí, Ľubo – zasloužíte díky.

            Odpovedať

            1. O to, že to nikto nezaplatí, nejde. Skôr ide o to, že tá časová náročnosť v štandardných metodikách CPU ani grafických kariet sa už zvyšovať fakt nedá. Už takto HWC venujem 18 denne a zlé jazyky hovoria o mojej nízkej produktivite. Ale ako vždy platí, kto nevyskúša, tak nevie, koľko úsilia stoja tieto 40 až 50-kapitolové testy. 🙂 A špeciálne s ohľadom na to, keď pre čo najvyššiu presnosť každý test robím na tri priechody…

               Tie testy, čo sa venujú i testom podľa PL1, tak sú obvykle zase chudobnejšie na iné veci a menej komplexné a… porovnanie rozpočtov s akýmkoľvek z týchto zahraničných webov s našim, by bolo asi veľmi, veľmi komické. 🙂

               Tými zostavami som skôr myslel konfigurácie našich čitateľov. To, že nejaké kancelárske OEM počítače budú výkonnostne obmedzované PL1 je dosť možné. To už len preto, že v nich bude zrejme použitý ten stock chladič, ktorý ten procesor musí zvládať (a zrovna pri Ci5-11400F to už bude na hranici PL2 určite pri maximálnych otáčkach a v lete v neklimatizovaných miestnostiach možno i v kombinácii s trojcifernými stupňami Celzia…). Čitateľ HWC si ale zrejme i k takémuto procesoru kúpi lepší chladič, niečo ako SPC Fera 5.

               Odpovedať

         2. Čtenář HWC, za kterého se taky považuju, může přeci volit i menší formát nebo pasivní chlazení, kde mu výsledky a hodnoty PL1/Tau můžou přijít vhod. Tím se nesnažím říci, Ľubo, že jste něco dlužni, zbývá to dotestovat a metodika není dostatečně vyčerpávající (doslova), nerad bych Vás strhal 🙂

            Odpovedať

            1. Jasné, rozumiem. 🙂 Všetko bude, ale pekne postupne a týmto veciam sa budeme venovať asi až s Alder Lake. Predsa len s procesormi sme z pohľadu súčasných generácií začali pomerne neskoro (kým sme vyladili základy metodiky), ale na AL budeme pripravenejší a bude i viac času.

               V najbližších dňoch musíme ale konečne rozbehnúť tie testy ventilátorov a ku koncu roka testy termopást, na ktoré už tiež pomaly vyrábame takú jednu redakčnú zostavičku. Toto budú veci, ktoré verím, že môžu HWC nakopnúť (a tešiť sa aj vysokému záujmu zahraničných čitateľov), s čím sa samozrejme zlepšia aj možnosti v iných oblastiach a budeme môcť robiť aj tie aj podrobnejšie a najkompletnejšie rozbory a i rôzne špecifické rozbory. Napríklad k AL máme už pripravený taký doplňujúci test k tomu, aký ma pri kódovaní x265 vplyv na výkon, spotrebu a zahrievanie použitie inštrukcií AVX-512. 🙂

               Odpovedať