Rozbor AP123 alebo ako SilverStone robí z ľudí roky hlupákov

Chladenie, Extra testy, Ventilátory | | Ľubomír Samák

Základ metodiky, veterný tunel

Krutý nadpis, ale spravodlivý. Vždy sa snažíme pri testovaní nachádzať najmä dobré veci, ale niekedy je to zložité. To je i tento prípad, v rámci ktorého SilverStone zavádza svojich zákazníkov. Mriežka nezvyšuje výrazne hlučnosť? K mystifikáciám tohto typu nemáme pochopenie. Obzvlášť, keď je to celé ešte „dobre premyslené“ a zinscenované. Takéto konanie nevrhá dobré svetlo na kombináciu troch rôznych tvarov lopatiek, ktorá má niečo do seba.

Základ metodiky, veterný tunel

Predtým, než sa pustíte do čítania metodiky s rozborom všetkých detailov, tak sa pozrite ešte na testovací tunel ako celok. To je srdce celého systému, ku ktorému sa pripájajú ďalšie tepny (manometer, vibrometer, powermeter, …). Pevnou súčasťou tunela je z meracích prístrojov iba anemometer.

Tvar veterného tunela je inšpirovaný Venturiho trubicou, ktorá sa na merania prúdenia kvapalín a plynov používa už dlho. Venturiho efekt pre potreby snímania rýchlosti vetra je známy aj z leteckého priemyslu. Konštrukcia na meranie počítačových ventilátorov má ale svoje špecifiká, ktoré tento náš návrh v sebe odráža.

Jednotlivé parametre veterného tunela HWC na testy ventilátorov sú výsledkom fyzikálnych simulácií a praktického laborovania. Všetky detaily (záhyby, použitý materiál či povrchová úprava) majú svoje opodstatnenie a je takto navrhnuté z nejakého konkrétneho dôvodu. Jednotlivé konštrukčné detaily si postupne preberieme v rámci opisu meraní čiastkových veličín.

Teraz si ešte v krátkosti rozvedieme niektoré veci, ktoré sa do textu nasledujúcich kapitol tematicky nehodia. A síce napríklad to, že je kostra veterného tunela prácou 3D tlačiarne (PLA). Hrubý výtlačok bol, samozrejme, následne dôkladne opracovávaný brúsením, tmelením, leštením a lakovaním. Dôležitá je najmä hladká povrchová úprava vnútorných stien.

Pri spájaní jednotlivých častí sa kládol dôraz na to, aby bezchybne lícovali, aby boli bezchybne vytesnené (k tomu sa ešte vrátime pri opise testovacích postupov na meranie tlaku), ale takisto aby sa používaním nepovoľovali spoje. Všetko je síce pre servisné účely rozoberateľné, ale zaistené tak, aby sa pri používaní a napríklad aj pod náporom vibrácií zachovali stále vlastnosti. Závity sú zaistené buď matičkami s istiacou vložkou alebo závitovým lepidlom. Záleží na tom, kde sa čo viac hodí.

Keď sa práve veterný tunel nepoužíva, je uzatvorený v prachotesnej komore. Okrem technického vybavenia a jeho správneho skladovania je pre objektívne výstupy dôležité aj to, aby boli všetky meracie prístroje skalibrované podľa etalónu. Bez toho by nebolo možné si za svojimi výsledkami stať a opierať sa do špecifikácií výrobcov. Preto sú dôležitou výbavou metodiky aj protokoly o kalibrácii. Testovanie prebieha pri teplote okolitého vzduchu 21–21,3 °C, vlhkosť je zhruba 45 % (± 2 %).

Ventilátory nám prichádzajú na testy minimálne v dvoch kusoch toho istého modelu. Ak sú odchýlky niektorej z nameraných veličín väčšie ako 5 %, tak pracujeme aj s treťou či štvrtou vzorkou a priemerná hodnota je tvorená výsledkami ventilátorov, ktoré vychádzali najpodobnejšie a rozdiely medzi nimi sa zmestili pod 5 %.


  •  
  •  
  •  
Continue:
Flattr this!

Súvisiace články

Termovízia káblov 12VHPWR: Čo zdroj, to iné zahrievanie

Extra testy, Zdroje | | Ľubomír Samák

Niečo na zahorenie. Testy zdrojov ATX 3.0 začneme azda najdiskutovanejšou témou, ktorá okolo nich je, teplotami nových káblov so 16-pinovými konektormi PCIe. Prehľad zdrojov dvanástich značiek dobre odpovedá na otázku, s ktorými modelmi si výrobcovia ako poradili. S vysokou prúdovou záťažou môžu byť teplotné rozdiely pomerne výrazné, na puzdrách konektorov aj na izolácii vodičov. Všetko máme zdokumentované IR optikou. Celý článok „Termovízia káblov 12VHPWR: Čo zdroj, to iné zahrievanie“ »

  •  
  •  
  •  

Toto je kompletná testovacia zostava zdrojov ATX 3.0

Náhľad, Zdroje | | Ľubomír Samák

V ostatnom čase, vlastne skoro celý rok 2023, sme zbierali rôzne zdroje ATX 3.0. Celkovo sa ich zišlo dvanásť, čo je zároveň konečný počet, s ktorým teraz odchádzame za meraniami. Ešte predtým, než začneme testy publikovať, si môžete pozrieť ucelený prehľad všetkých modelov. A prípadne zanechať aj nejakú pripomienku, ktorú eventuálne môžeme v rámci analýz zapracovať. Celý článok „Toto je kompletná testovacia zostava zdrojov ATX 3.0“ »

  •  
  •  
  •  

SilverStone DA850R Gold zblízka. 471 wattov na liter

Náhľad, Zdroje | | Ľubomír Samák

Aj SilverStone robí zdroje ATX 3.0. Model DA850R Gold je okrem iného pozoruhodný menšími rozmermi, než je obvyklé. Na dĺžku má iba „základných“ 140 mm rovnako ako napríklad Enermax ERT850EWT (ostatné z testovaných zdrojov sú väčšie), takže pre majiteľov skriniek s horšou kompatibilitou zdrojov sa rysuje tematické mikro porovnanie. Ale aj mnoho iných, pozoruhodných vecí. Celý článok „SilverStone DA850R Gold zblízka. 471 wattov na liter“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (12) Pridať komentár

  1. Vďaka za parádny test.
    Ťiež som sa stále pri nich zamýšľal pre koho vlastne sú. Jediné čo ma napadá aby sa viac vzduchu dostalo ku GPU. Čo som videl nejaké pokusy s dymom tak je možné že vďaka zadným horným ventilátorom je pohyb vzduchu dole vzadu v skrinke dosť malý.

    Odpovedať

    1. Vstupné systémové ventilátory sú v súčasnosti už vlastne iba pre grafické karty. Pekne to vidieť aj v staršom teste rôznych konfigurácií systémových ventilátorov. Tá zadná mriežka je ďalší nezmysel, ktorý tomu ventilátoru viac škodí než pomáha. Pre GK bude AP123 rovnako dobrý ako každý iný ventilátor s porovnateľným prietokom, ale na radiátore tá mriežka (pre laminarizáciu vzduchu) plus nebude. So schématicky poriadne nastaveným systémovým chladením žiadne „vylepšováky“ (ani typu ventilátor do bočnice :)) netreba.

      Odpovedať

    2. dole vzadu je väčšinou zdroj a ten má svoj okruh chladenia, ak sa nejedná o pasív, že, ale ten si snáď kúpi len človek znalý veci o samovoľnom prúdení teplého vzduchu (konvekcii)…
      tie ventilátory sú dosť nedotiahnuté, ale vyzerajú kúúúl a divím sa, že ešte nie sú aj podsvietené. trojaké listy sú fajn nápad čo plní účel z hľadiska hluku, ale parametre ohľadom základnej funkčnosti fúkania vzduchu sú za tú cenu desné… a tie zahnuté rebierka vzadu zaberajú snáď štvrtinu plochy, veď ich zďaleka nemuseli nasekať toľko, akože takto možno dobre tlmia vibrácie od vetráka, ale tá ich celková plocha zabíja výkon, ešte keby ich profil vytvarovali do nejakého aerodynamickejšieho tvaru napr. kruhu či dokonca kvapky, to na fotkách dobre nevidno, ale dosť pochybujem….

      Odpovedať

  2. ha-há, toto sa Ľubo podarilo 🙂
    „… oproti konvenčným rotorom, ktoré majú všetky lopatky rovnaké (a hladné, bez zárezov)..“ prvá strana, odstavec pod prvou fotkou lopatiek

    chváliť nebudem, už by to vyznelo lacne a Silverstone si ťa aj tak určte „podá“

    Odpovedať

    1. Haha, díky! Opravené. Jasné, čakám e-mail s bodmi, čo všetko je nesprávne vyhodnotené tentokrát, keďže sa naše závery nezhodujú so závermi SilverStonu. Najväčšie perly si samozrejme poctivo značím a keď sa nazbierajú, tak ich odpublikujeme. 😉 Niektoré názory a myšlienkové pochody (aj tých, čo by ste povedali, že musia mať všetky veci okolo ventilátorov v malíčku) stoja fakt za to. 🙂

      Odpovedať

      1. držím palce 🙂
        to je tak, keď opraty vo firmách preberú marketingoví „umelci“ namiesto inžinierov…

        Odpovedať

        1. Tihle lidé jsou pak ještě v kombinaci s automatickými překladači ale nedocenitelným zdrojem zábavy.

          Odpovedať

        2. Práveže marketingových špecialistov beriem s rezervou. Smutné ale je, keď hardvérový vývojár (aj s takými komunikujeme :)) začne konverzáciu s tým, že sa tejto práci venuje na nejaký minimálny úväzok. A hoci tie debaty už niekedy začínajú byť o niečom, keď vieš, že máš ako „amatér“ v základných veciach, pretože sám vývojár hovorí o domnienkach a nedokonalej úrovni poznania, tak to trochu zamrzí. Títo ľudia však nemusia byť „blbí“ a väčšinou sú i rozumní a pokiaľ niekto silou mocou zo mňa nerobí hlupáka a je tam obojstranný rešpekt k práci toho druhého, tak je všetko v poriadku. Ale to nič nemení na tom nastavení, že hardvérový vývojár (a teraz nemyslím typu Jim Keller, ale menší, ktorý nerobí procesory, ale „len“ tie vetráky) je TOTÁLNE nedocenený a často sa tomu nemôže venovať naplno. Pre mňa je to absolútne, že ľudia okolo obchodu a reklamy majú lepšie podmienky na to s venovať svojej práci ako tí, čo naozaj niečo vedia, majú nejaké vzdelanie… a teraz sa nechcem dotknúť nikoho (jasné, aj tých, čo to nejako predajú, treba), ale zase sa dostávam k tomu, že je všetko iba o prachcoh a potom sa asi nemôžeme čudovať, že vznikajú také hlúposti veci ako okolo AP123. 🙂

          Odpovedať

  3. Celkom slušný fail. Čakal som, že v statickom tlaku by mohol čosi uhrať, ale je to tam biedne. Tie lamely sú každopádne nešťastne tvarované, až hlúpo. Možno by to bolo iné keby bol ich profil „kvapkoidný“.

    V rámci toho mi napadlo, že by bolo zaujímavé vziať do ruky dremel a z tých lamiel tam nechať len klasicky zo 4, že čo by to spravilo s výkonom a akustikou. To keby si sa náhodou nudil. 🙂

    Odpovedať

    1. že nudil, ha-ha, pri takých testoch… osobne by som to nerobil, aj tak by to nemalo nejaký význam opidlikávať rebrá a všetko premeriavať a hrozí reálne riziko, že to preženie a ventilátor sa príliš rozvibruje

      Odpovedať

      1. Najviac sa nudím teraz pri testoch základných dosiek. Úplne peklo tá metodika… ale odhalí všetko. 🙂

        Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *