... a farba zvuku (frekvenčná charakteristika)
Krutý nadpis, ale spravodlivý. Vždy sa snažíme pri testovaní nachádzať najmä dobré veci, ale niekedy je to zložité. To je i tento prípad, v rámci ktorého SilverStone zavádza svojich zákazníkov. Mriežka nezvyšuje výrazne hlučnosť? K mystifikáciám tohto typu nemáme pochopenie. Obzvlášť, keď je to celé ešte „dobre premyslené“ a zinscenované. Takéto konanie nevrhá dobré svetlo na kombináciu troch rôznych tvarov lopatiek, ktorá má niečo do seba.
Nie je 33 dBA ako 33 dBA
Hladina hluku uvádzaná jednou hodnotou v dBA je dobrá na rýchlu orientáciu, ale predstavu o tom, ako presne zvuk znie, si z nej nespravíte. To preto, že priemeruje mix hladín hluku všetkých frekvencií zvuku. Jeden ventilátor vás môže rušiť viac ako druhý, hoci obidva dosahujú na chlp rovnaké dBA, ale napriek tomu každý z nich charakterizujú iné dominantné (hlasitejšie) frekvencie. Na dôkladnú analýzu s predstavou o „farbe“ zvuku je nevyhnutné zaznamenávať a posudzovať hladiny hluku naprieč celým spektrom frekvencií, ktoré vnímame.
Robíme to už pri testovaní grafických kariet a robiť to budeme aj pri ventilátoroch, kde to dáva ešte väčší zmysel. Pomocou mikrofónu miniDSP UMIK-1 a aplikácie TrueRTA pre jednotlivé režimy s fixnými dBA meriame aj to, ktoré frekvencie sa na zvuku podieľajú viac a ktoré menej. Sledovaný frekvenčný rozsah je 20–20 000 Hz, s ktorými budeme pracovať v jemnom rozlíšení 1/24 oktávy. V ňom sú zachytené hladiny hluku od 20 Hz do 20 000 Hz až 240 frekvenciách.
Zachytených informácií v spektrografe je o trochu viac, než budeme na prehľadné porovnávania ventilátorov potrebovať. pri testovaní síce vždy nájdete kompletný spektrograf, ale v porovnávajúcich tabuľkách a grafoch budeme pracovať iba s dominantnými frekvenciami (a ich intenzitami hluku) v nízkom, strednom a vysokom pásme. Nízke pásmo frekvencií predstavuje pritom 20–200 Hz, stredné 201–2000 Hz a vysoké 2001–20 000 Hz. Z každého z týchto troch pásiem vyberáme dominantnú frekvenciu, teda tú najhlasitejšiu, ktorá sa najviac podieľa na zložení zvuku.
K dominantnej frekvencii udávame aj intenzitu jej hluku. Tá je však v tomto prípade v inú váhu decibelov než sú tie, na ktoré ste zvyknutí z meraní hlukomerom. Namiesto dBA tu máme dBu. Jedná sa o jemnejšiu váhu, ktorá sa navyše vyjadruje záporne. Na to si dajte pri študovaní výsledkov pozor – intenzita hluku -70 dBu je vyššia ako -75 dBu. Podrobnejšie sme túto problematiku rozoberali v článku Vyznajte sa v meraniach frekvenčných charakteristík zvuku.
Aby bolo vôbec možné tieto merania realizovať s uspokojivou opakovateľnosťou meraní, sú vyžadované prísne akustické zabezpečenia. Pre zaznamenanie tých istých hodnôt na všetkých frekvenciách naprieč opakovanými meraniami používame akustické panely. Tie zabezpečujú, aby sa zvuk do mikrofónu vyodrážal vždy rovnako bez ohľadu na rozloženie ostatných predmetov, ktoré máme v testlabe. Východisková hladina hluku pred každým meraním je prirodzene takisto rovnaká. Miestnosť, v ktorej meriame, je odhlučnená.
Tak ako na hlukomeri aj na mikrofóne je na zvýšenie rozlíšenia parabolický goliér. Ten je špeciálne v tomto prípade nielen na zosilnenie, ale aj odfiltrovanie dobrých ruchov, ku ktorým či chceme alebo nie za mikrofónom dochádza. Reč je o telesnej aktivite používateľa (testera). Bez tohto prídavku by bolo v spektrografe zachytené napríklad aj ľudské dýchanie. To však zadná (vypuklá) strana límca úspešne odráža mimo snímač mikrofónu. Spektrograf vďaka tomu obsahuje iba informácie o zvuku, ktoré vydáva samotný ventilátor.
- Contents
- Detaily SilverStone SST-AP123
- Základ metodiky, veterný tunel
- Montáž a merania vibrácií
- Počiatočné zahorenie a záznam otáčok
- Základ 7 rovnakých hladín hluku...
- ... a farba zvuku (frekvenčná charakteristika)
- Merania statického tlaku...
- ... a prietoku vzduchu
- S prekážkami je všetko inak
- Ako meriame spotrebu a výkon motorčeka
- Merania intenzity (a spotreby) osvetlenia
- Výsledky: Otáčky
- Výsledky: Prietok bez prekážok
- Výsledky: Prietok cez nylonový filter
- Výsledky: Prietok cez plastový filter
- Výsledky: Prietok cez šesťuhoľníkovú mriežku
- Výsledky: Prietok cez tenší radiator
- Výsledky: Prietok cez hrubší radiator
- Výsledky: Statický tlak bez prekážok
- Výsledky: Statický tlak cez nylonový filter
- Výsledky: Statický tlak cez plastový filter
- Výsledky: Statický tlak cez šesťuhoľníkovú mriežku
- Výsledky: Statický tlak cez tenší radiátor
- Výsledky: Statický tlak cez hrubší radiátor
- Výsledky: Statický tlak, efektivita podľa orientácie
- Realita vs. špecifikácie
- Výsledky: Frekvenčná charakteristika zvuku bez prekážok
- Výsledky: Frekvenčná charakteristika zvuku s prachovým filtrom
- Výsledky: Frekvenčná charakteristika zvuku so šesťhrannou mriežkou
- Výsledky: Frekvenčná charakteristika zvuku s radiátorom
- Výsledky: Vibrácie, súhrnne (dĺžka 3D vektora)
- Výsledky: Vibrácie, os X
- Výsledky: Vibrácie, os Y
- Výsledky: Vibrácie, os Z
- Výsledky: Spotreba (a výkon motorčeka)
- Chladiaci výkon na watt, prietok vzduchu
- Chladiaci výkon na watt, statický tlak
- Prietok vzduchu za euro
- Statický tlak za euro
- Výsledky: Osvetlenie – svietivosť a spotreba LED
- Výsledky: Pomer spotreby LED k spotrebe motorčeka
- Hodnotenie
Vďaka za parádny test.
Ťiež som sa stále pri nich zamýšľal pre koho vlastne sú. Jediné čo ma napadá aby sa viac vzduchu dostalo ku GPU. Čo som videl nejaké pokusy s dymom tak je možné že vďaka zadným horným ventilátorom je pohyb vzduchu dole vzadu v skrinke dosť malý.
Vstupné systémové ventilátory sú v súčasnosti už vlastne iba pre grafické karty. Pekne to vidieť aj v staršom teste rôznych konfigurácií systémových ventilátorov. Tá zadná mriežka je ďalší nezmysel, ktorý tomu ventilátoru viac škodí než pomáha. Pre GK bude AP123 rovnako dobrý ako každý iný ventilátor s porovnateľným prietokom, ale na radiátore tá mriežka (pre laminarizáciu vzduchu) plus nebude. So schématicky poriadne nastaveným systémovým chladením žiadne „vylepšováky“ (ani typu ventilátor do bočnice :)) netreba.
dole vzadu je väčšinou zdroj a ten má svoj okruh chladenia, ak sa nejedná o pasív, že, ale ten si snáď kúpi len človek znalý veci o samovoľnom prúdení teplého vzduchu (konvekcii)…
tie ventilátory sú dosť nedotiahnuté, ale vyzerajú kúúúl a divím sa, že ešte nie sú aj podsvietené. trojaké listy sú fajn nápad čo plní účel z hľadiska hluku, ale parametre ohľadom základnej funkčnosti fúkania vzduchu sú za tú cenu desné… a tie zahnuté rebierka vzadu zaberajú snáď štvrtinu plochy, veď ich zďaleka nemuseli nasekať toľko, akože takto možno dobre tlmia vibrácie od vetráka, ale tá ich celková plocha zabíja výkon, ešte keby ich profil vytvarovali do nejakého aerodynamickejšieho tvaru napr. kruhu či dokonca kvapky, to na fotkách dobre nevidno, ale dosť pochybujem….
ha-há, toto sa Ľubo podarilo 🙂
„… oproti konvenčným rotorom, ktoré majú všetky lopatky rovnaké (a hladné, bez zárezov)..“ prvá strana, odstavec pod prvou fotkou lopatiek
chváliť nebudem, už by to vyznelo lacne a Silverstone si ťa aj tak určte „podá“
Haha, díky! Opravené. Jasné, čakám e-mail s bodmi, čo všetko je nesprávne vyhodnotené tentokrát, keďže sa naše závery nezhodujú so závermi SilverStonu. Najväčšie perly si samozrejme poctivo značím a keď sa nazbierajú, tak ich odpublikujeme. 😉 Niektoré názory a myšlienkové pochody (aj tých, čo by ste povedali, že musia mať všetky veci okolo ventilátorov v malíčku) stoja fakt za to. 🙂
držím palce 🙂
to je tak, keď opraty vo firmách preberú marketingoví „umelci“ namiesto inžinierov…
Tihle lidé jsou pak ještě v kombinaci s automatickými překladači ale nedocenitelným zdrojem zábavy.
Práveže marketingových špecialistov beriem s rezervou. Smutné ale je, keď hardvérový vývojár (aj s takými komunikujeme :)) začne konverzáciu s tým, že sa tejto práci venuje na nejaký minimálny úväzok. A hoci tie debaty už niekedy začínajú byť o niečom, keď vieš, že máš ako „amatér“ v základných veciach, pretože sám vývojár hovorí o domnienkach a nedokonalej úrovni poznania, tak to trochu zamrzí. Títo ľudia však nemusia byť „blbí“ a väčšinou sú i rozumní a pokiaľ niekto silou mocou zo mňa nerobí hlupáka a je tam obojstranný rešpekt k práci toho druhého, tak je všetko v poriadku. Ale to nič nemení na tom nastavení, že hardvérový vývojár (a teraz nemyslím typu Jim Keller, ale menší, ktorý nerobí procesory, ale „len“ tie vetráky) je TOTÁLNE nedocenený a často sa tomu nemôže venovať naplno. Pre mňa je to absolútne, že ľudia okolo obchodu a reklamy majú lepšie podmienky na to s venovať svojej práci ako tí, čo naozaj niečo vedia, majú nejaké vzdelanie… a teraz sa nechcem dotknúť nikoho (jasné, aj tých, čo to nejako predajú, treba), ale zase sa dostávam k tomu, že je všetko iba o prachcoh a potom sa asi nemôžeme čudovať, že vznikajú také hlúposti veci ako okolo AP123. 🙂
Je to I profil, všetky rohy pravouhlé (sííír, nech to máme kompletné). Do tej krátkometrážnej rozprávky to príliš nezapadá, čo? 🙂
Celkom slušný fail. Čakal som, že v statickom tlaku by mohol čosi uhrať, ale je to tam biedne. Tie lamely sú každopádne nešťastne tvarované, až hlúpo. Možno by to bolo iné keby bol ich profil „kvapkoidný“.
V rámci toho mi napadlo, že by bolo zaujímavé vziať do ruky dremel a z tých lamiel tam nechať len klasicky zo 4, že čo by to spravilo s výkonom a akustikou. To keby si sa náhodou nudil. 🙂
že nudil, ha-ha, pri takých testoch… osobne by som to nerobil, aj tak by to nemalo nejaký význam opidlikávať rebrá a všetko premeriavať a hrozí reálne riziko, že to preženie a ventilátor sa príliš rozvibruje
Najviac sa nudím teraz pri testoch základných dosiek. Úplne peklo tá metodika… ale odhalí všetko. 🙂