Rozbor AP123 alebo ako SilverStone robí z ľudí roky hlupákov

Základ 7 rovnakých hladín hluku...

Krutý nadpis, ale spravodlivý. Vždy sa snažíme pri testovaní nachádzať najmä dobré veci, ale niekedy je to zložité. To je i tento prípad, v rámci ktorého SilverStone zavádza svojich zákazníkov. Mriežka nezvyšuje výrazne hlučnosť? K mystifikáciám tohto typu nemáme pochopenie. Obzvlášť, keď je to celé ešte „dobre premyslené“ a zinscenované. Takéto konanie nevrhá dobré svetlo na kombináciu troch rôznych tvarov lopatiek, ktorá má niečo do seba.

Základ 7 rovnakých hladín hluku

Je niekoľko možností, podľa čoho normalizovať testovacie režimy pre ventilátory. V predošlej kapitole sme už písali o tom, že snáď najmenej vhodná možnosť sú rovnaké otáčky.

Na zváženie sú nastavenia podľa rovnakého statického tlaku či prietoku, ale za najrozumnejšie dlhodobo považujeme normalizovať meracie režimy podľa rovnakých hladín hluku. Jednak preto, že decibely sú logaritmická jednotka a všetky ostatné škálujú lineárne, ale hlavne preto, že podľa rovnakých hladín hluku sa zorientujete najrýchlejšie. Najjednoduchšie sa dá porovnať efektivita ventilátorov práve podľa toho, aké dosahuje výkonnostné vlastnosti pri rovnakej úrovni akustického tlaku. To je zo všetkých možností tá, ktorú si dokáže väčšina ľudí najlepšie predstaviť a odraziť sa od nej pri posudzovaní iných veličín.

Jednotlivé režimy hladín hluku sú nastavované od nízkych úrovni plynulo až k vyšším úrovniam. pri testovaní si tak nájdu svoje výsledky všetci používatelia bez ohľadu na to, či preferujú veľmi tichú prevádzku na hranici počuteľnosti alebo je prvoradý vysoký výkon.

Najtichší režim zodpovedá 31 dBA, za ním nasledujú 33 dBA a pre každý ďalší režim pripočítavame 3 dBA, ktoré hladinu hluku vždy zdvojnásobujú (36, 39, 42 a 45 dBA). Nakoniec ventilátory meriame pri maximálnom výkone. To už má každý trochu inú hladinu hluku, ktorú takisto uvádzame. V prípade, že medzi výsledkami pri niektorom ventilátori chýbajú namerané údaje znamená to, že nebolo možné nastaviť na cieľovú hladinu hluku. Či už preto, že jeho minimálne otáčky presahujú najtichší režim 31 dBA alebo naopak preto, že je ventilátor pri maximálnom výkone tichší než 45 dBA.

Je dôležité dodať, že naše merania hladiny hluku sú neporovnateľné s hodnotami, ktoré uvádzajú výrobcovia ventilátorov v špecifikáciách. To už len z toho dôvodu, že okolo snímača hlukomeru používame goliér v tvare paraboly, ktorá zvyšuje citlivosť. Dôležité je to preto, aby bolo možné rozlíšiť a nastaviť na rovnakú hladinu hluku aj režimy pri veľmi nízkych otáčkach, špeciálne 31 dBA.

Aby bolo rozlíšenie dostatočné, tak je hlukomer vedľa ventilátora pomerne blízko. Vzdialenosť medzi rámčekom a snímačom je 15 centimetrov. Snímač je pritom situovaný tak, aby nedochádzalo ku skresleniu, respektíve aby merania hladín hluku neovplyvňovalo prúdenie vzduchu. Preto je hlukomer nacentrovaný z profilu kolmo na rámček, ktorý definuje hĺbku ventilátora. Všetko je vždy pod rovnakými uhlami a v rovnakej vzdialenosti. Na presné a vždy rovnaké nastavenia vzdialeností používame sklonomer a značky.

Snímač hlukomera je umiestnený vzhľadom na polohu ventilátora z profilu. Nacentrovaný na hĺbku rámčeka je vertikálne i horizontálne.

Na meranie hlučnosti používame hlukomer Reed R8080. Ten v reálnom čase umožňuje priemerovanie vzoriek, čo je dôležité na presné vyladenie jednotlivých režimov. Ventilátory ladíme dovtedy, pokým nie je dosahovaná stanovená hladina hluku s presnosťou na dve desatinné miesta, napríklad teda 31 dBA. Hlukomer je jediný prístroj, ktorý kalibrujeme v rámci nášho testlabu. Ostatné prístroje máme skalibrované príslušnými technickými ústavmi. V prípade hlukomeru sa však vyžaduje kalibrácia pred každým testovaním a preto máme vlastný kalibrátor. Ten je už podľa etalónu skalibrovaný externe.


  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Termovízia káblov 12VHPWR: Čo zdroj, to iné zahrievanie

Niečo na zahorenie. Testy zdrojov ATX 3.0 začneme azda najdiskutovanejšou témou, ktorá okolo nich je, teplotami nových káblov so 16-pinovými konektormi PCIe. Prehľad zdrojov dvanástich značiek dobre odpovedá na otázku, s ktorými modelmi si výrobcovia ako poradili. S vysokou prúdovou záťažou môžu byť teplotné rozdiely pomerne výrazné, na puzdrách konektorov aj na izolácii vodičov. Všetko máme zdokumentované IR optikou. Celý článok „Termovízia káblov 12VHPWR: Čo zdroj, to iné zahrievanie“ »

  •  
  •  
  •  

Toto je kompletná testovacia zostava zdrojov ATX 3.0

V ostatnom čase, vlastne skoro celý rok 2023, sme zbierali rôzne zdroje ATX 3.0. Celkovo sa ich zišlo dvanásť, čo je zároveň konečný počet, s ktorým teraz odchádzame za meraniami. Ešte predtým, než začneme testy publikovať, si môžete pozrieť ucelený prehľad všetkých modelov. A prípadne zanechať aj nejakú pripomienku, ktorú eventuálne môžeme v rámci analýz zapracovať. Celý článok „Toto je kompletná testovacia zostava zdrojov ATX 3.0“ »

  •  
  •  
  •  

SilverStone DA850R Gold zblízka. 471 wattov na liter

Aj SilverStone robí zdroje ATX 3.0. Model DA850R Gold je okrem iného pozoruhodný menšími rozmermi, než je obvyklé. Na dĺžku má iba „základných“ 140 mm rovnako ako napríklad Enermax ERT850EWT (ostatné z testovaných zdrojov sú väčšie), takže pre majiteľov skriniek s horšou kompatibilitou zdrojov sa rysuje tematické mikro porovnanie. Ale aj mnoho iných, pozoruhodných vecí. Celý článok „SilverStone DA850R Gold zblízka. 471 wattov na liter“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (12) Pridať komentár

  1. Vďaka za parádny test.
    Ťiež som sa stále pri nich zamýšľal pre koho vlastne sú. Jediné čo ma napadá aby sa viac vzduchu dostalo ku GPU. Čo som videl nejaké pokusy s dymom tak je možné že vďaka zadným horným ventilátorom je pohyb vzduchu dole vzadu v skrinke dosť malý.

    1. Vstupné systémové ventilátory sú v súčasnosti už vlastne iba pre grafické karty. Pekne to vidieť aj v staršom teste rôznych konfigurácií systémových ventilátorov. Tá zadná mriežka je ďalší nezmysel, ktorý tomu ventilátoru viac škodí než pomáha. Pre GK bude AP123 rovnako dobrý ako každý iný ventilátor s porovnateľným prietokom, ale na radiátore tá mriežka (pre laminarizáciu vzduchu) plus nebude. So schématicky poriadne nastaveným systémovým chladením žiadne „vylepšováky“ (ani typu ventilátor do bočnice :)) netreba.

    2. dole vzadu je väčšinou zdroj a ten má svoj okruh chladenia, ak sa nejedná o pasív, že, ale ten si snáď kúpi len človek znalý veci o samovoľnom prúdení teplého vzduchu (konvekcii)…
      tie ventilátory sú dosť nedotiahnuté, ale vyzerajú kúúúl a divím sa, že ešte nie sú aj podsvietené. trojaké listy sú fajn nápad čo plní účel z hľadiska hluku, ale parametre ohľadom základnej funkčnosti fúkania vzduchu sú za tú cenu desné… a tie zahnuté rebierka vzadu zaberajú snáď štvrtinu plochy, veď ich zďaleka nemuseli nasekať toľko, akože takto možno dobre tlmia vibrácie od vetráka, ale tá ich celková plocha zabíja výkon, ešte keby ich profil vytvarovali do nejakého aerodynamickejšieho tvaru napr. kruhu či dokonca kvapky, to na fotkách dobre nevidno, ale dosť pochybujem….

  2. ha-há, toto sa Ľubo podarilo 🙂
    „… oproti konvenčným rotorom, ktoré majú všetky lopatky rovnaké (a hladné, bez zárezov)..“ prvá strana, odstavec pod prvou fotkou lopatiek

    chváliť nebudem, už by to vyznelo lacne a Silverstone si ťa aj tak určte „podá“

    1. Haha, díky! Opravené. Jasné, čakám e-mail s bodmi, čo všetko je nesprávne vyhodnotené tentokrát, keďže sa naše závery nezhodujú so závermi SilverStonu. Najväčšie perly si samozrejme poctivo značím a keď sa nazbierajú, tak ich odpublikujeme. 😉 Niektoré názory a myšlienkové pochody (aj tých, čo by ste povedali, že musia mať všetky veci okolo ventilátorov v malíčku) stoja fakt za to. 🙂

      1. držím palce 🙂
        to je tak, keď opraty vo firmách preberú marketingoví „umelci“ namiesto inžinierov…

        1. Tihle lidé jsou pak ještě v kombinaci s automatickými překladači ale nedocenitelným zdrojem zábavy.

        2. Práveže marketingových špecialistov beriem s rezervou. Smutné ale je, keď hardvérový vývojár (aj s takými komunikujeme :)) začne konverzáciu s tým, že sa tejto práci venuje na nejaký minimálny úväzok. A hoci tie debaty už niekedy začínajú byť o niečom, keď vieš, že máš ako „amatér“ v základných veciach, pretože sám vývojár hovorí o domnienkach a nedokonalej úrovni poznania, tak to trochu zamrzí. Títo ľudia však nemusia byť „blbí“ a väčšinou sú i rozumní a pokiaľ niekto silou mocou zo mňa nerobí hlupáka a je tam obojstranný rešpekt k práci toho druhého, tak je všetko v poriadku. Ale to nič nemení na tom nastavení, že hardvérový vývojár (a teraz nemyslím typu Jim Keller, ale menší, ktorý nerobí procesory, ale „len“ tie vetráky) je TOTÁLNE nedocenený a často sa tomu nemôže venovať naplno. Pre mňa je to absolútne, že ľudia okolo obchodu a reklamy majú lepšie podmienky na to s venovať svojej práci ako tí, čo naozaj niečo vedia, majú nejaké vzdelanie… a teraz sa nechcem dotknúť nikoho (jasné, aj tých, čo to nejako predajú, treba), ale zase sa dostávam k tomu, že je všetko iba o prachcoh a potom sa asi nemôžeme čudovať, že vznikajú také hlúposti veci ako okolo AP123. 🙂

  3. Celkom slušný fail. Čakal som, že v statickom tlaku by mohol čosi uhrať, ale je to tam biedne. Tie lamely sú každopádne nešťastne tvarované, až hlúpo. Možno by to bolo iné keby bol ich profil „kvapkoidný“.

    V rámci toho mi napadlo, že by bolo zaujímavé vziať do ruky dremel a z tých lamiel tam nechať len klasicky zo 4, že čo by to spravilo s výkonom a akustikou. To keby si sa náhodou nudil. 🙂

    1. že nudil, ha-ha, pri takých testoch… osobne by som to nerobil, aj tak by to nemalo nejaký význam opidlikávať rebrá a všetko premeriavať a hrozí reálne riziko, že to preženie a ventilátor sa príliš rozvibruje

      1. Najviac sa nudím teraz pri testoch základných dosiek. Úplne peklo tá metodika… ale odhalí všetko. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *